Dobrý deň mám skoro dvojročného syna a často pištií, jeho pískanie je intenzívne až nepríjemné, stáva sa to vo väčšine keď niečo chce dostať napr. staršia sestra sa s niečím hraje a on to chce v momente do ruky a ona mu to nedá, alebo v obchode keď niečo chce a ja mu to nekúpim, alebo sladkosť. Hlavne to evidujem, keď niečo nie je po jeho vôli. Synova slovná zásoba je ešte menšia, ale vieme sa dorozumieť, len proste najrýchlejší spôsob ako niečo dostať je krik a piskot. Nechce si dat vysvetlit, že to nemôže alebo sa stým hraje teraz niekto iný alebo on nemôže viesť cestu nákupu alebo prechádzky. Neviem aká je správna reakcia, aby sa to jeho pískanie eliminovalo. Všade kde sme sa za nami ľudia otáčajú a je to nepríjemné. Keď sa mu vzdialim a snažím sa to nevšímať, tak je tvrdohlavý a stojí a piští ďalej alebo sa stým piskotom rozbehne zamnou. Ďakujem za akúkoľvek radu.
18 - 36mesačné dieťa prechádza obdobím vzdoru. Presne tak, ako popisujete správanie Vášho syna je normálne. Neviem, či chcete odstrániť jeho nepríjemný prejav, pískanie, alebo úplne odstrániť to, aby chcel nejaké veci. Dieťa chce prirodzene skúmať svet a svoje schopnosti – a tie sa neustále rozširujú. Pýta si to spôsobom, adekvátne veku, na ktoré samozrejme aj okolie reaguje. A okoliu pokojne ukážte, že svoje dieťa ľúbite presne také aké je. Dieťa má omnoho menší repertoár možností ako dospelí – tí ho majú učiť svojím príkladom, ako veci robiť, slová sú v tom veku ešte neefektívne. Ak si dieťa niečo presadzuje a tvrdohlavo pýta, nie je to dôkaz nevychovanosti, rozmaznanosti, neprimeranej svojvôle. Naopak je to prirodzený prejav túžby spoznávať. Od Vás potrebuje ubezpečenie, že ho máte rada, aj s požiadavkou, ktorú mu nemôžete splniť. To, čo Vaše dieťa k životu potrebuje – nie je tá vec o ktorú žiada, ale Vaše pochopenie jeho správania. Verím, že je ťažké ustáť prejavy hnevu, protestov..., keby ich však nemalo, to by ukazovalo na nezdravý vývin. Dieťa ešte nevie vnímať čas, že niečo sa k nemu dostane o chvíľu; až postupne sa učí, že aj keď vec neexistuje v tejto chvíli, je reálna,... Takže s týmto vnímať syna, jeho požiadavky – a to „neadekvátne“ vyjadrovanie časom samo odznie. Viem že to nie je ľahké, ale skúste ten piskot nebrať ako problém, skúste sa zamerať na niečo iné v jeho správaní – napríklad aké dnes spravil pokroky, alebo aké sme spravili vzájomné pokroky v rozumení si navzájom. Všetko v zmysle „Rozumiem Ti, ľúbim Ťa“, v čase „amoku“ v žiadnom prípade nezdôvodňujte, nevysvetľujte prečo určitú vec nemôže mať. Skúste zapojiť len pochopenie a lásku. Uvidíte, že je to najlepší liek na utíšenie nepokoja vo vzťahoch.
Elena Tomková, Alena Hrčková
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
