Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV
166 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

ARCHÍV: Poradňa je uzamknutá 

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Trauma z vracania

    , Autor: AkirE08

    Dobry den, prosim o radu- nas 4r syncek (zdrave, stastne, empaticke dieta) nastupil do skolky ako 3,5r, cize uz do zabehnuteho kolektivu a tesil sa tam. Asi druhy den v skolke zazil sok pri tom ako sa jeden chlapcek, ktory sedel pri jeho stole, pocas obeda povrackal. Velmi to syna vystrasilo kedze to este nezazil a ani nevidel myslel si (tak to opisuje)ze chlacek vypluva a dusi sa. Pani ucitelky sa zachovali neprofesionalne jedna zacala kricat+ buchat rukou do stola aby sa situacia utisila kezde nase dieta jedine hystercky plakalo a chlapcek este po mojom prichode sedel polovyzleceny pri umyvarkach. Krd som prisla predieta pani ucitelka povedala ze zazil sok.
    Odvtedy sme sa Zacali bat chodit do skolky (prekonali sme to) zacali sme sa bat cudzich ludi(prekonali sme to) teraz ma syn 4,5r na jesen sme dostali vsetci vyrozu a zvracali sme- strasne sa toho bal a spraval sa panicky ked vrackal. Odvtedy sa neskutocne boji ze bude opat vracat; dychame si, upokojujemesaale stale mi rozpra a ze vidi v hlavicke obrazky o vrackani a kazdu chvilu niekolko krat za den sa ma pyta ci nebude vrackat alebo rozprava ze ho boli brusko, ze ho tlaci v krcku ze sa boji ze z bude vrackat. Robime petri program aby nemal cas tolko nad tym uvazovat ale aj ked sa hraje tak sa spyta ci ked brusko boli (a boli lebo je v neustalom strachu)ci uz ide vracat
    Neviem ako pomoct; bojim sa aby si to neprivolal slebo aby neprestal jest lebo pri kazdom jedle sa pyta ci sa z toho nevraca a papa velmi pomaly aby sa mu to nestalo
    Velmi dakujem za pomoc
    E

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň, zvracanie nie je príjemné samo o sebe, a váš syn si to ešte k tomu asocioval
    s niečím nebezpečným- že sa pritom dusí. Z toho, ako o ňom píšete – v množnom čísle
    vnímam, že ste dosť s ním zviazaná, a tak mi napadlo, aký postoj máte k tomu vy a či
    z vás necíti strach, ktorý potom prechytáva. Ako píšete že je empatický- takže vie dobre
    vycítiť aj niečo, čo sa snažíte neprejavovať navonok. Nepíšete o iných rodinných
    príslušníkoch – či by to s ním nemohol aj niekto iný riešiť, lebo vyzerá že vy už na to
    máte nabalené ďalšie strachy - čo keď to neprejde.
    Váš syn môže cítiť, že jeho správanie Vám vyvoláva určitú bolesť, sám sa preto môže
    cykliť v túžbe vyhovieť Vám, upokojiť Vás a byť silný, verzus jeho reálne prežívanie
    strachu/hnusu/hnevu. V tomto bode reálneho prežívania bývajú nápomocní rodinní
    príslušníci/partner. Dieťa potrebuje vyventilovať svoje držané emócie, necítiť sa
    slabý/horší, keď sa mu niečo také deje. Naopak. Je to len adekvátny stav, ktorý treba
    nechať vyplaviť, utíšiť a ubezpečiť ho, že je ľúbený aj takýto, v plači, prejave...
    Určite máte aj možnosť vyhľadať odbornú pomoc; je dobré riešiť to čím skôr, aby sa to
    ešte viac nezafixovalo.
    Alena Hrčková, Elena Tomková