Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
87 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Meggy455

    , Autor: Meggy455

    Dobrý deň. Chcem sa spýtať je možné keď so potratila 1 krát, neviem prečo ale ako keby som sa zablokovala a dieťa us nechcem mať neviem či sa bojím že ho potratím znovu stále si to ako vyčítam že kde som spravila chybu. Ale jednoducho neviem to prekonať aj keď partner chce us dieťa a chce to skúsiť zas tak bojím sa.

  • Vzdor

    , Autor: Lenik

    Dobrý deň, moja 1,5 ročná dcéra má zrejme obdobie vzdoru. Sledujem to taký mesiac a je to v niektorých situáciách dosť náročné. Hlavné ide o prebaľovanie, obliekanie a sadanie v aute do autosedačky. Nie je to vždy, ale často. A ja to už niekedy naozaj nezvladam a chcela by som vašu radu ako reagovať v týchto situáciách. Dcéra sa nedá prebaliť ani obliecť, nejde to dohovaranim, prosenim, vysvetľovaním, ani tým keď sa nahnevam, pustím telku, dávam jej do ruky veci ktoré ešte nemala či ju nezáujmu, ukazujem jej kadečo , ale mám pocit že ona sa proste zatne. Nechcem to robiť nasilu ale niekedy to aj tak robím, lebo kým sa mi ju podarí obliecť a prebaliť trvá niekedy aj 2 hodiny a ja na toto nemám trpezlivosť. Keď je muž doma skúša to on a tiež bezúspešne. Reagujem často tým že jej dám po zadku, lebo už nevládzem, ale to situáciu nezmení. Dokonca aj v noci keď jej treba vymeniť plienku proste bojujeme aj 2 hodiny aby sme ju prebalili. Keďže som skúšala po dobrom a nič začala som nasilu, ale ona sa pri silnom pľaci proste "zájde"ako sa hovorí a nevie sa nadýchnuť na pár sekúnd až si sama brucha po hrudníku keď vidí že je zle. Sme z toho s manželom zúfalí a nevieme ako reagovať. Minule sme išli na výlet, ale 45 minút sme sedeli v aute, keďže mala nechcela do autosedačky, nepomáhalo dobré slovo ani po zadku, proste nič, či sa úrazom alebo kričím, čo som dobrá a ju stislam a mojkam proste nepomáha. Keď sme ju išli dať do sedačky sa proste napla do vodorovnej polohy že sme ju ani sadnúť nemohli dať a začala neskutočne revať že sa zas nevedela nadýchnuť.Co robiť.

  • strach zo zabitia=povesť o Bátoričke

    , Autor: Zuzka41

    Dobrý deň
    Prosím Vás o radu. Synovi (4roky) v škôlke už dva krát čítali a pozerali video o Bátoričke. Syn sa začal báť, že ho Bátorička zabije, keď ide sám do izby. Začal nám rozprávať ako ho ona dopichá a on stečie z krvi. Samozrejme, že mu to vysvetľujeme a snažíme sa aby to ako tak pochopil. Ale stále má nové a nové informácie zo škôlky od učiteľky (železná panna, kúpanie sa v krvi a pod.) Názorne nám ukazuje ako ona do nich bila. Doma k takýmto informáciám nemá vôbec prístup. Snažila som sa to vysvetliť učiteľke, že to nie je vhodné, že sa bojí. Ale podľa nich na tom nič nevhodné nie je. Obrátila som sa i na riaditeľku a ona sa ich i zastala, že sú profesionálky. Prosím Vás poraďte mi ako im to mám ešte vysvetliť, že takéto krvavé povesti nie sú vhodné pre 3-4 ročné deti? A ako mám pracovať so synom aby sa nebál? Obávam sa, že sa to bude stupňovať a bude ešte aj zo sna plakať. Ďakujem za radu. S pozdravom Z.B.

  • Psychické problémy

    , Autor: Irenka1177

    Dobrý deň prajem už asi 4mesiace mám problémy zrazu sami začne ťažko dýchať mám vysoký pulz nízky tlak a tlačí má strašne na hrudi bola som aj u lekárov a všetko mám v poriadku moja lekárka mi predpísala 2x na deň lexaurin ale nepomáha mito pila som už aj frontin aj neurol aj antidepresíva a vôbec mi to nepomohlo problémy mam hlavne ráno a večer bola som u kardiológa tak mi povedal že vo spánku som mala pulz 150 lekárka povedala že nie som kľudná ešte aj keď spím neviem čo robiť zrazu namna príde horúčka a strašne tlačenie na hrudi a nemám chuť ani rozprávať a večer nemôžem preto ani spat lebo vždy mije zle chcela by som normálne fungovat no nedá sa to neviem čo robiť

  • Problem s otehotnením

    , Autor: Beatrice 122

    Dobrý deň,
    Mám 28rokov,od februára tohto roku riešim problém s otehotnením s lekárom,zistilo sa že mám nízky progesterón,hormonálny profil ok,ale potvrdila sa v máji inzulínova rezistencia na ktorú beriem lieky a aj zvýšené protilátky na štítnu žľazu,keď mi zistili inzulínovú rezistenciu tak tragédia,celý deň som potom už plakala,a dnes som bola u gynekológa na folikulometrii a mám 9mm ale žiadne pozitívne ani negatívne správy také neutrálne,ale zatiaľ to nie ono,jak to má byť,ja sa snažím byť silná aj som ale som už z toho zúfalá a bojím sa že to už so mnou nedopadne dobre,pracujem v nemocnici na smeny ako sestra,rada by som začala cvičiť ale som celkovo unavená po náročných službách ale od septembra sa chcem premôcť,lebo pre tehotenstvo som schopná urobiť čokoľvek čo môže pomôcť,mňa len to trápi že stále neviem na čom som,a stále sa na všetko čaká,ja viem mám byť trpezlivá ale už to cítim že potrebujem byť mamou,a duša chce ale telo žiaľ nie,chcem sa Vas spýtať ako mám na to zabudnúť a ako to neriešiť?lebo pre mňa je to ťažké na to nemyslieť,keď vidím vonku kočíky,tak to vo mne vzbudí pocit smútku,ďakujem veľmi pekne za odpoveď

  • Vzťahy

    , Autor: Katana26

    Dobrý deň.Potrebujem poradiť.Sme manželia už skoro rok a bývame v jednom dome s manželovými rodičmi.Oni bývajú v hornej časti a my bývame v dolnej časti so samostatným vchodom. Problém je v tom,že moja svokra nedodržuje žiadne naše súkromie,nevie ani len zaklopať keď príde,a najhoršie je to ,že ona k nám chodí či už sme doma alebo nie pretože má u nás práčku ktorú u seba hore že vraj nemá kde dať.Tú práčku tam má už dlho pretože v spodnej časti niekedy býval svokrin otec ktorý žiaľ zomrel.Ponúkli nám pred svadbou že by sme mohli dočasne bývať tam kým si postavíme vlastný dom.Tak sme súhlasili a začali s prerábkou.Nevedela som čo ma bude čakať.Začala sa do nás postupne miešať keď sme niekde išli,a načo a prečo a kto každý tam bol a ským ste boli a bla bla...Keď niesme doma tak si ide dať oprať veci,prídem domov z práce a naše dvere odomknuté,otvorené,ani nevedela kedy som prišla,čiže kľudne nás mohol niekto aj vykradnúť,máme tam veci,peniaze proste náš majetok.Boli sme na svadbe minule,vrátili sme sa domov okolo 3:00 ráno a naše dvere odomknuté,nonstop nejaký problém.Niekedy zabudne alebo spraví to narokom že príde bez zaklopania ako napr.aj včera o 22:30 že si prišla po veci čo má v práčke,myslela som že ma porazí už asi.Nezaklope ani nič proste,robí si čo chce ,manžel vie že sa na to hnevám a nič jej nepovie iba mne povie že neboj ,vydržíme nejak kým nepostavíme dom.Minule nám buchala o 5:45 ráno na okno a kričala že manžel zaspal ,že veď do roboty má ísť a pritom ona zle pozrela na hodinky keď išla do svojej roboty a zbytočne nás vystresovala.S manželom sa sem tam kôli tomu aj ponaťahujeme alebo pohádame,tak plačem.A je tých vecí viac čo nám robí a ja už neviem ako sa mám k tomu postaviť.Nechcem sa s ňou pohádať ja ale už asi budem musieť pretože len mlčím a zbiera sa vo mne veľa hnevu už a stále mám stres kôli nej.Viete mi nejak poradiť čo by som mohla urobiť ? Manžela veľmi ľúbim ale toto už je už dosť čo robí svokra.Ďakujem

  • Strach z porodu

    , Autor: Bora2001

    Dobry den, minuky rok som potratila. Veľmi ma to zasiahlo, tehotestvo bolo planovane a bábätko vytúžené. Veľmi ma to zasiahlo, z toho som mala probleny aj v noci/ skripala som zubami zo spanku. Podarilo sa nám znova otehotniet. Od zaciatku same problemy krvacania, hematomy, skracovanie krcka maternice. Ked som mala 7 rokov, som padla z kolobezky a mala som velke poranenie a roztrhnutie v posve. Po tomto uraze som musela postupit aj operaciu. Momentálne sme v 31tt. Po tychto všetkých udalostiach mam strach rodit spontánne. Strach z roztrhania opatovneho, strach ze sa bábätku nieco pri porode spontannom stane. Chcela by som sa spýtať, ci by vsetky tieto kritenria neboli indikacia na cisarsky rez. Pocula som, ze papier na cisarsky rez moze vystavit aj psycholog. Viem, ze to asi nie je štandardne. Stazim sa nahovarat, ze bude vsetko v poriadku, ale je to velmi narocne. Ludia v okoli mi moc nerozumejú, lebo si tym nepresli. Dakujem za vas nazor.

  • Vzdor

    , Autor: mili

    Dobry den. Chcela by som sa poradit. Mame 4,5 rocnu dcerku. Doteraz sme nemali s nou ziadny problem. Posledny mesiac mame snou problem. Je velmi citliva, za vsetko place az to velmi preziva. Pred tyzdnom sa nam stal taky problem ze sme boli na pieskovisku a ked si kreslila na cestu, prislo dievcatko a pozicalo si kriedu. Nahodou jej spadla ta krieda a zlomila sa. Hned zacala mala plakat, vystrajat, potom zobrala flasku a hodila ju o zem. Ja som ju ukludnovala vysvetlovala jej ale to nepomohlo, stale si tvrdila svoje. Zacala vyskakovat, kricat na cele ihrisko a bit ma a hadzat do mna listie. Zobrala som ju k autu na rukach a nevedela som ju ani dat do sedacky. Potom mi zacala otvarat auto a uz som jej dala na zadok. Velmi som sa hanbila na tom pieskovisku. Kricala az domov. Az doma sa ukludnila. Chcem sa spytat ako sa zachovat v takejto situacii? Zachovala som klud ale taku hanbu aku som prezila na tom pieskovisku uz tam nevkrocim. Ako sa zachovat v takejto situacii, co robit. Ja som bola kludna, ale nepomohlo. Prosim poradte. Uz sa bojim ze ked niekam pojdeme tak to znova prezijem.Dakujem pekne za odpoved.

  • Poporodna depresia?

    , Autor: Asti

    Dobry den, 9.2. sa nam akutnym SC narodil syncek. Sme po jednom potrate, uz po nom som navstevovala psychologa, ten mi velmi pomohol identifikovat problem. Teraz vsak takmer 5 mesiacov po porode mavam zachvaty placu, cely den myslim len na to, ze co ak ma partner opusti, podvedie a podobne, neviem sa vobec uvolnit vo vztahu. Partner mi aj dost pomohol ale mam pocit ze cokolvek mi povie, nezabera, stale sa citim rovnako zle a trapim sa. Myslite ze je to poporodna depresia a ze mam uz navstivit psychiatra? Alebo len prechodny stav, ktory casom odoznie. Dakujem.

  • Odplienkovanie

    , Autor: Lele89

    Dobrý den potrebovala by som poradiť ako na syna. Momentálne sa ho snazime odplienkovat( ma 2,5roka), avšak nechce cikat inde ako doma na záchode. Takže všade inde moc zadrziava.
    Taktiež mame problém s tým, že si nenechá chytit pipika, takže u nas stahovanie predkozky ani cikanie vonku je úplne nemožné.
    Nechce si ho chytit ani sám.
    Vedeli by ste mi prosím poradiť ako tento blok u neho mozeme odstrániť?
    Budem Vam veľmi vďačná za odpovede
    Lenka

  • Nohy

    , Autor: Balogova

    Dobry den viem ze moja otazka sem nepatri ale uz neviem kde na koho sa obratit,mam zavodnene nohy vraj to spôsobilo tehotenstvo,od mojho tehotenstva uz presli 3 roky, à nohy sa zavodnuju skoro 3 mesiace, moja otazka je,daasa vilecit zahodnene telo? Moj lekar mi nic nehovori vraj neni nic, nosim stahovace pancusky chodim na lymfodrenaz à stale to mam horsie mam priznaky ako nechutenstvo,zavraty à tiez tak niekedy tupa bolest v hrudniku niekedy pichanie pri srdci.prosim vam mam sa coho obavat ? Kde a ako to mam riestit ? Som mamka 4 krasnych .vopred dakujem za odvoved

  • 5 rocny syn kaka len do plienky

    , Autor: Ivet1445

    Dobry den chcela by som sa opytat ako postupovat dalej lebo som uz v koncoch mam 5 rocneho syna ktory cika bez problemov na wc nepocikava sa nic no akonahle chce kakat len do plienky a ked mu plienku odmietnem dat pokaka sa mi do slipkov alebo stolicu drzi povzbudzujeme ho cela.rodina aby chodil na wc skusali sme uz hadam.vsetky sposoby no nijak to nejde ... kedy je vhode ist k psychologicke alebo to riesit ?dakujem

  • Záchvaty pred odchodom z domu

    , Autor: Peta924

    Dobrý deň,chcela by som Vás poprosiť o radu. S malým sme absolvovali predoperačné vyšetrenia a aj samotný operačný zákrok. Po zákroku ako sme prišli domov zakaždým keď ho chcem niekam vziať,na dvor,ku starkej, do obchodu chytí paniku...začne plakať v amoku baliť všetko pre neho najpodstatnejšie,periny,plienku co s ňou spáva,svoje hračky a strašne plače...až keď prídeme do cieľa a zistí,že nie sme zas u nejakého lekára tak sa ukľudní?viete mi prosím poradiť ako mu pomôcť?

  • Škôlka

    , Autor: Moniq

    Dobrý deň prajem chcem sa opýtať . Syn má 5 r. A adhd + dyslalia od necelych 3 rokov zacal navštevovať MŠ. Syn cez obed nespí tým začali problémy s učiteľkou kôli ktorým sme boli nútený syna zo škôlky prelozit. Syn mal z učiteľky nočné mory mal niekolko mesiacov strach z deti. Nechali sme ho pol roka doma a preložili sme ho do inej škôlky. Zo začiatku bolo všetko v poriadku. No učiteľky negatívne reagujú na hyperaktivitu u syna. Syn v škôlke už 2 x odpadol. Vyšetrenia mal všetky v poriadku. Odborníci sa nám priklonili k názoru že by to mohlo byť so stresu. Syn je veľmi citlivý a preto si to všetko veľmi berie . Vraj začal zle reagovat na deti v škôlke. Strkanie, chytanie rúk a nôh. Ucitelky začali druhým deťom zakazovat sa s ním hrať na čo syn začal horšie reagovať na škôlku. Niekoľkokrát sme to chodili riešiť aj s učiteľkami aj s riaditeľkou ale zatiaľ žiadna zmena. Stačí že vojdeme ráno do šatne a syn dostane záchvat plaču . Chytí sa ma a nechce sa pustiť alebo rovno uteká preč. Nechce tam ostať vraví že sa boji . Že ho ucitelky bijú. Keď som to chcela riešiť s učiteľkou tak poznajú len krik. Už som zúfalá neviem čo robiť ako ho motivovať a čo zlepšiť aby sa situácia zmenila. Syn má budúci rok predškolskú a neviem ako bude zvládať školu. Skúšali sme vybavovať do MŠ asistenta ale zatiaľ sa nám nikto k tomu neozval ani nevyjadril. Riaditeľka nám sľúbila že ak bude budúci rok možnosť dá syna do druhej triedy. Vedeli by ste nám poradiť čo máme robiť.

  • Psychicky vyvoj

    , Autor: Babuka

    Dobry den,
    Prosim Vas o nazor na nasu 2roky a 3 mesiace staru dceru,ci podla Vas ide o spravanie v ramci normy, alebo moze ist aj o nejaku poruchu.
    Ide o to,ze v podstate od zaciatku ju nic velmi nezaujima,mala obdobie,ze sa hrala s autickami,ale to len chvilu,ine hracky ju vobec nezaujimaju. Popozera napr. obal z knihy,ale to je vsetko,ani tvary nechce vkladat,nic. Medzi jej zaujmy patri hojdanie,trampolina a kusanie do vselijakych stuziek,retiazok uz istu dobu. Samozrejme zaujme ju aj telka a detske programy. Okrem toho,na nic neukazuje,nikde nas netaha ze nieco chce. Nekyve,nepoda ruku,mozno ani nerozumie tymto povelom,neviem,alebo nechce? Take ze prines nieco,a pod. by tiez urcite nerozumela. Este nerozprava,len bloboce take ze mamama dididi gugugu. Bratranec v jej veku je uplne ine dieta,vsetkemu rozumie,vsetko ho zaujima. Bojim sa o to viac,ze u 4 rocneho syna je podozrenie na autizmus. Prosim Vas,poradte.
    Dakujem velmi pekne.

Otázok: 87