Psychologická a emočná poradňa - ARCHÍV

Dobry den prosim vas mam taky problem v 12/2021 v 4 mesiaci tehotenstva som sa dozvedela ,ze babetku nebije srdiecko.Na babetko sme sa velmi tesili malo byt nase prve .Uz je to skoro rok a ja sa stale trapim placem ,ze ho nemam ,ze nieje doma neviem sa stym vyrovnat ,ze sa toto stalo .Este mam aj ine zdravotne problemy ,momentalne vsak podstupujeme umele oplodnenie a este som sa nedostala ani ku vkladu embrya nakolko sa vzdy nieco pokazi..Citim sa prazdna a je mi hrozne smutno .Vedeli by ste mi prosim podarit ako toto zvladnut co robit.dakujem

Poprosim Vas moj 4,5 rocny syn sa rohodol ze nezje zelene jablko, ktore mu otec nakrajal ale len cervene na co moj manzel odignoroval jeho hysak a nechal ho revat ze pokial nezje zelene nepojde na bike a az sa povracal od nervov je takato vychova ok? Alebo napriklad nase deti (druhy syn ma 1,5 roka) proste nechcu jest a spat tak sa sa to vsetko riesi nasilnym krmenim, nasilnym kupanim, nasilnym uspavanim a samozrejme vserko je to moja teda matkina chyba lebo ja si neviem vynutit poriadok najma teda v casoch ked si to predstavuje moj manzel je to ok mam drzat s nim a nechat ho aby to bol u nas vecne jeden hysak ale raz otupia a budu pocivat alebo ako? Dakujem

Dobrý deň , moja dcérka bude mať 9 mesiacov a vôbec neznesie keď jej idem dať pusinku, hneď sa odtiahne. Keď ju chcem pohladkať to iste . Vôbec sa nechce túliť a ja som z toho smutná

Dobrý deň,

Mám 2 ročnú dcérku (+3 mesiace), s ktorou som nonstop od narodenia. Maximálna doba odlúčenie bola 2 hodiny. Doma sa bežne mazneme, stískame, bozkávame. Keď je mrzuta, chce sa jej spať...mrnká - maminka, maminka. Tatík ani nemusí existovať vtedy. Bezo mňa má problém zaspať.

Momentálne som hospitalizovaná v nemocnici a o dcéru sa stará otec. Keď si voláme cez videohovor, správa sa normálne a nemá problém sa rozlúčiť, zakrývať mi. Pri návšteve sa na mňa nelepí, nestíska ma, nebozká (ako by sa dalo očakávať). Len štandardne. Neplače za mnou ako by sa dalo očakávať. Na jednej strane som rada, že je spokojná a neplače. No na druhej strane mrzí. Ako by som jej vôbec nechýbala. A neviem to pochopiť. Deti predsa zvyknú plakať pri odlúčení. Môžete mi prosím pomôcť pochopiť túto situáciu? Nechýbam dcére?
Ďakujem.

Dobrý deň, rada by som sa poradila ohľadom záchvatov, ktoré máva môj, už skoro 3 ročný, synček. Pretrvávajú už dlhšie a začínajú ma znepokojovať viac a viac. Keď sa nahnevá, nevyhovie sa mu, musí si napríklad obuť topánky, ktoré on nechce začne sa hnevať a plakať. Po chvílke však tento plač prerastie do niečoho čo je zmesov plaču, zajakávania sa, pokusov dostať zo seba nejaké súvislé slová a pokusov o nadýchnutie sa. Ide vpodstate o akýsi prerušovaný plač, kedy sa s nami snaží synček komunikovať a zároveň sa pri každej slabike aj nadychovať. Vydáva pri tom akoby híkavé zvuky. Vobec neviem, či sa mi podarí Vám tieto situácie opísať tak ako ich zažívame. Nedávno k tomuto správaniu pridal aj mávanie jednou rukou keď sa mu niečo nepáči. Nie je to vždy no spozornela som, keď to pred pár dňami už viackrát urobil. Hľadala som podobné prípady na internete no žial som sa k ničomu nedopátrala. Preto budem veľmi rada za akékoľvek rady či postrehy. Neviem, či to patrí k normálnemu vývoju dieťaťa alebo je potrebné to s niekým riešiť. S manželom sa pri týchto ale aj iných nezhodách snažíme čo najviac s maličkým komunikovať a situáciu si vysvetliť. No zvačša nás ani nedokáže vnímať. No vo všeobecnosti fungujeme na princípe nekonečného vysvetľovania a rozhovorov. Synček je inak veľmi komunikatívny, bystrý, hravý, fantázia mu funguje na plné obrátky. S kolektívom nemá problém, chodil do jaslí od cca 2 rokov a v novej škôlke sa tiež hneď pekne adaptoval.Rozprávať nám začal neskôr, viacej až okolo 1,5 roka a v jasliach sa rozhovoril úplne. Rozumieť mu je stále viac a viac (myslím, že už aj cudzí človek dokáže identifikovať o čom je reč) a opakuje všetko čo začuje. Dúfa, že som poskytla čo najviac relevantných informácií na posúdenie. Ďakujem vopred za Vašu odpoveď. Prajem pekný deň!

Dobrý deň, prosím Vás, existuje nejaká terapia, liečba na náš problém? Už som z toho zúfalá.Náš vzťah funguje, ale bez sexu. Chceli by sme mať dieťa, ale jednoducho nám to v posteli nefunguje. Mne už tikajú biologické hodiny a neviem si rady, na koho sa s tým obrátiť. Konečne sme sa o tom dokázali otvorene porozprávať. Bol by ochotný zájsť so mnou za mojim gynekológom, ale neviem, či je to cesta, či je to otázka pre gynekológa. Je pravda, že muž je workoholik, všetko by v našom vzťahu fungovalo, okrem sexu. Nemá potrebu ho mať, t.j. nevie sa vzrušiť. Sme spolu 11 rokov, milenku nemá.

Dobrý deň mám skoro dvojročného syna a často pištií, jeho pískanie je intenzívne až nepríjemné, stáva sa to vo väčšine keď niečo chce dostať napr. staršia sestra sa s niečím hraje a on to chce v momente do ruky a ona mu to nedá, alebo v obchode keď niečo chce a ja mu to nekúpim, alebo sladkosť. Hlavne to evidujem, keď niečo nie je po jeho vôli. Synova slovná zásoba je ešte menšia, ale vieme sa dorozumieť, len proste najrýchlejší spôsob ako niečo dostať je krik a piskot. Nechce si dat vysvetlit, že to nemôže alebo sa stým hraje teraz niekto iný alebo on nemôže viesť cestu nákupu alebo prechádzky. Neviem aká je správna reakcia, aby sa to jeho pískanie eliminovalo. Všade kde sme sa za nami ľudia otáčajú a je to nepríjemné. Keď sa mu vzdialim a snažím sa to nevšímať, tak je tvrdohlavý a stojí a piští ďalej alebo sa stým piskotom rozbehne zamnou. Ďakujem za akúkoľvek radu.

Dobrý deň,
Stála sa taká nepríjemná situácia kedy svokra mala na starostí našu dcéru , boli sme obaja rodičia v práci , nieje to prvý krát kedy nám svokra vypomôže ak môže s dcérou Emmou... po obede si svokra zavolala na návštevu susedov s vnučkou 2 ročne dievčatko, chcelo si požičať od Emmky bublifuk , no Emmka ho nechcela požičať a už bol oheň na streche ako sa hovorí, začala vyvádzať, plakať, kričať že ona jej ho nedá.... hneď ako som prišla z práce som počúvala od manžela že aká je zlá, že sa nevie chovať...
Môj názor je že si len bránila svoje a že netreba z tohto robiť tragédiu, keď som sa jej opýtala večer že prečo tak vyvádzala tak mi povedala ,že sa bála že jej ten bublifuk už nevráti... Chcem podotknúť že Emmka bola nevyspatá a poznám si svoju dcéru keď je nevyspinkaná je nervózna...
Hneď by bolo vytknuté že Emmka je škaredá a že sa nevie chovať , že urobila hanbu pred susedmi....len preto že si bránila svoju hračku?
Ako by sa správne malá riešiť takáto situácia? Čo robiť ak dieťa chytí taký hnev?

Dobrý deň, trpím ocd. Momentálne mám dosť stresové obdobie a stres prežívam veľmi ťažko. Nedokážem jesť, ako náhle mám niečo zjesť tak ma začne napínať na zvracanie, bolesti žalúdka a pod. Začínam sa potiť. Beriem xanax a sertralin už vyše 6 rokov. No mám pocit, že už nič nezaberá. Vedeli by ste mi poradiť ako riešiť tieto stresové stavy?

Dobrý deň, máme 3,5 ročnú dcérku. Je veľmi šikovná, inteligentná.
Od narodenia vedela na nás pokričať. Vie sa dosť hnevať. Už od jedného roka sa pri hnevaní vypínala dozadu, následne akoby zadržiavala dych keď bola v amoku. Keď mala 18 mesiacov narodila sa nám aj druhá dcérka. Samozrejme že prišlo aj žiarlenie.
No staršia dcérka sa pre všetko hnevá. Keď niečo chce a ja poviem neskôr,teraz nie, tak hneď začne kričat a kričí,dupe, dosloca začne až vrieskať.
Do toho nám zadržiava stolicu. To robí už hooodne dlho. No teraz ro robí spôsobom že sa ukrýva a má svoju polohu pri ktorej sa jej to podarí dobre zadržiavať. My sa snažíme vždy to pokojne jej vysvetliť, že kakať treba no ona začne po nás kričať že jej sa nedá kakať a pod. Potom je z toho nervózna, a začne robiť vwci ktoré vie že nemôže (také, ktorými vie že nás ešte viac nahnevá)
Komplikuje nám to aj pobyt vonku. Stále si kontroluje nohavičky ci ich náhodou nemá okakané a keď náhodou áno tak začne tak strašne kričať, že ani nepočuje keď sa ju snažím upokojiť že je to v poriadku že dáme čisté.
Trvá to už rok a pol, nevieme ako si s tým poradiť.
Ďakujeme

Dobrý večer chcem sa opýtať že čo mám robiť ak som videla že si pred spaním si moja dcera dávala plienku a povedala mi že sa cíti v tom pohodlne tak som jej ju nehala lenže ona do nej vykonáva potrebu neviete čo to môže znamenať

Dobry den, naša dcera uz od malicka strasne plakavala. Ked mala 3 tyzdne ostala uplne fialova( zašla sa) . Netusila som ze nieco take sa moze stat. Ostali sme v nemocnici na pozorovani, diagnoza znela hystericky plac. Poucili nas co mame robit ak by sa to opakovalo. Dnes ma uz 14 mesiacov a mam pocit ze tieto stavy sa opakuju castejsie, ked nieco chce a nedostane, spusti rev, niekedy normalny niekedy hystericky...ked sa buchne napriklad, trva jej kym sa nadychne, ak to neurobi hned jej fukame do tvare a nadychne sa. Chcem sa opytat, ci to niekedy prejde, vyrastie s toho? Pripadne co mame robit aby sa nezachadzala?

Dobrý deň. Mám malú dcérku budeme mat rok ja mam len 18 rokov som mladá mamina a mám pocit že nezvládam výchovu. Moja mama mi nepomáha, priateľ je denno denne v práci takže sme v podstate väčšinu času spolu samé, rozprávame sa hráme sa pomedzi to varím, perem, upratujem a stále mam pocit že sa jej dostatočne nevenujem. Mame v rodine viac takých detičiek v jej veku a všetky sú šikovné veľa toho už vedia a moja mala akoby sa jej nechcelo. Mami tých detičiek mi aj hovorili že sa s ňou mam viacej rozprávať viac jej ukazovať, vysvetľovať len ja sa snažím každým dňom a neviem či na to moc netlačím veď je ešte malička len tie maminy mi dávajú pocit že sa jej malo venujem, asi nemám na to byt dobrou matkou :(

Dobry den, sme s manzelom rozvedeni. Syna (6 rocny)mam vo vylucnej starostlivost a k svojmu otcovi syn chodi v parny tyzden na 5 dni. Problem je ten ze syn ked pride domov je nezvladnutelny,vsetko chce nepocuva,nepomohol ani krik alebo po zadku tak som to zacala riesit trestami ako zakaz telky alebo zakaz citania rozpravky na dobru noc. Ked mu nieco zakazem krici ze ma nema rad ze chce ist k otcovi lebo on mu vsetko dovoli. Som uz z toho dost vycerpana mam pocit ze ho ex manipuluje viem ze mu vsetko dovoli,kupi a robi vsetko podla syna nie podla seba,skratka ho rozmaznava preto chce chodit k otcovi a mna potom neznasa. S ex velmi nekomunikujeme a ak tak nieco o synovi a po chvili uz sa hadame a nadava mi,cize co sa tyka vychovy s ex 0 bodov nevieme proste komunikovat. Neviem vsak co so synom ak mi take zacne vykrikovat ze chce ist k otcovi a ze ma nema rad ja uz som z toho na nervy a neviem ako reagovat a co robit.
Alena

Dobry den, mam 26-mesacneho syna Oskara. Bez plienok zacal byt cca dva tyzdne pred dovrsenim 2. roku. Sam od seba zacal chodit cikat na nocnik, samozrejme som mu okolo toho vela vysvetlovala a citali sme knihy a za par dni uz aj bez problemov kakal. Dokonca sa mu pravidelnost stolice upravila, kazdy den kakal, nemal ziadny problem. Ten vsak nastal pred dvoma tyzdnami v suvislosti s navstevou mojej svokry. Syna som nikdy na stolicu nenutila, ani som to nejako extra nerozoberala, pretoze som citala ze sa tomu nema prikladat privelka dolezitost. Syn tesne pred tym ako kaka zacne pobehovat sem a tam, oznami mi to, sadne na nocnik a tam uz len vykaka, trva to ozaj niekolko sekund. Svokra vsak sama od seba, ked sme u nej boli na navstave, zacala spominat kakanie, ze ci sa mu nechce, a nech idu tlacit spolu a podobne. Vravela som jej, nech to pred nim nejako nerozobera, lebo som mala tusenie ze syn bude na to citlivy a uz som aj videla ze sa mu zacalo chciet, lebo zacal pobehovat ale zhacil na jej poznamky a od vtedy ma blok. Tri dni sa u nej nevedel vykakat, stolicu cielene zadrziaval, neslo o zapchu. Kedze uz aj rozprava, povedal mi ze na moje otazky, ze co sa deje, ze babi, babi, ze bojim sa, a ze mu vadi. Trapil sa hrozne, dostaval sa z toho este asi par dni od kedy sme s nou uz neboli, ale potom to bolo par dni ok a pri navrate doma uz uplne. Lenze v sobotu manzel spomenul ze ci nejdeme volat babke a ja som spomenula ze ved pojdeme zasa na chalupu a tam bude s nami aj ona. Naposledy tam bola s nami jeden den. A od vtedy zasa kolobeh zadrziavania stolice. Chce sa mu kakat, oznami mi to a stiska nohy, chodi po spickach, dokonca som mu dala zo zufalstva cipku ale zadrzal aj tu. Navela sa vykakal rano, ale stale zadrziava, je z toho nervozny, radsej vonku velmi nebeha, aby ho to nechytilo. Som z toho velmi nestastna, lebo ziadne problemy pred tym nemal a nic nezabera. Skusala som si ho nevsimat, vtedy sa mi zdalo ze sa vykakal, lenze dnes ked to na neho prislo uz ani to nefungovalo. Aj som sa o tom skusala rozpravat, ale ma roky, jeho pochopenie je este asi obmedzene. Neviem si rady, ako sa mam spravat, aby som ho v tomto smere dalej neurotizovala. Chodim pred nim sama na zachod, na velku, skusam to s vtipom, ale nepomaha nic. Navyse vzdy sam od seba spomenie tu babku a teraz tam mame ist na chalupu a dost sa desim co sa tam bude diat, kedze ani teraz to nie je ok. Dakumem Vam velmi pekne za radu a nazor. Sama uz zacinam byt z toho nervozna, snazim sa nebyt a netlacit na neho ale je to tazke, hadame sa kvoli tomu aj s muzom, ktory si nechce priznat, ze za to moze jeho matka.