Psychicky blok, zadrziavanie stolice

Dobry den, mam 26-mesacneho syna Oskara. Bez plienok zacal byt cca dva tyzdne pred dovrsenim 2. roku. Sam od seba zacal chodit cikat na nocnik, samozrejme som mu okolo toho vela vysvetlovala a citali sme knihy a za par dni uz aj bez problemov kakal. Dokonca sa mu pravidelnost stolice upravila, kazdy den kakal, nemal ziadny problem. Ten vsak nastal pred dvoma tyzdnami v suvislosti s navstevou mojej svokry. Syna som nikdy na stolicu nenutila, ani som to nejako extra nerozoberala, pretoze som citala ze sa tomu nema prikladat privelka dolezitost. Syn tesne pred tym ako kaka zacne pobehovat sem a tam, oznami mi to, sadne na nocnik a tam uz len vykaka, trva to ozaj niekolko sekund. Svokra vsak sama od seba, ked sme u nej boli na navstave, zacala spominat kakanie, ze ci sa mu nechce, a nech idu tlacit spolu a podobne. Vravela som jej, nech to pred nim nejako nerozobera, lebo som mala tusenie ze syn bude na to citlivy a uz som aj videla ze sa mu zacalo chciet, lebo zacal pobehovat ale zhacil na jej poznamky a od vtedy ma blok. Tri dni sa u nej nevedel vykakat, stolicu cielene zadrziaval, neslo o zapchu. Kedze uz aj rozprava, povedal mi ze na moje otazky, ze co sa deje, ze babi, babi, ze bojim sa, a ze mu vadi. Trapil sa hrozne, dostaval sa z toho este asi par dni od kedy sme s nou uz neboli, ale potom to bolo par dni ok a pri navrate doma uz uplne. Lenze v sobotu manzel spomenul ze ci nejdeme volat babke a ja som spomenula ze ved pojdeme zasa na chalupu a tam bude s nami aj ona. Naposledy tam bola s nami jeden den. A od vtedy zasa kolobeh zadrziavania stolice. Chce sa mu kakat, oznami mi to a stiska nohy, chodi po spickach, dokonca som mu dala zo zufalstva cipku ale zadrzal aj tu. Navela sa vykakal rano, ale stale zadrziava, je z toho nervozny, radsej vonku velmi nebeha, aby ho to nechytilo. Som z toho velmi nestastna, lebo ziadne problemy pred tym nemal a nic nezabera. Skusala som si ho nevsimat, vtedy sa mi zdalo ze sa vykakal, lenze dnes ked to na neho prislo uz ani to nefungovalo. Aj som sa o tom skusala rozpravat, ale ma roky, jeho pochopenie je este asi obmedzene. Neviem si rady, ako sa mam spravat, aby som ho v tomto smere dalej neurotizovala. Chodim pred nim sama na zachod, na velku, skusam to s vtipom, ale nepomaha nic. Navyse vzdy sam od seba spomenie tu babku a teraz tam mame ist na chalupu a dost sa desim co sa tam bude diat, kedze ani teraz to nie je ok. Dakumem Vam velmi pekne za radu a nazor. Sama uz zacinam byt z toho nervozna, snazim sa nebyt a netlacit na neho ale je to tazke, hadame sa kvoli tomu aj s muzom, ktory si nechce priznat, ze za to moze jeho matka.