Psychologická a emočná poradňa

Psychologická a emočná poradňa
92 otázok

Na vaše otázky odpovedá Hrčková & Kundrát - Centrum emočného zdravia a edukácie.

Viac informácií o odborníkoch sa dozviete tu.

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Psychicky blok, zadrziavanie stolice

    , Autor: LuciaPr11

    Dobry den, mam 26-mesacneho syna Oskara. Bez plienok zacal byt cca dva tyzdne pred dovrsenim 2. roku. Sam od seba zacal chodit cikat na nocnik, samozrejme som mu okolo toho vela vysvetlovala a citali sme knihy a za par dni uz aj bez problemov kakal. Dokonca sa mu pravidelnost stolice upravila, kazdy den kakal, nemal ziadny problem. Ten vsak nastal pred dvoma tyzdnami v suvislosti s navstevou mojej svokry. Syna som nikdy na stolicu nenutila, ani som to nejako extra nerozoberala, pretoze som citala ze sa tomu nema prikladat privelka dolezitost. Syn tesne pred tym ako kaka zacne pobehovat sem a tam, oznami mi to, sadne na nocnik a tam uz len vykaka, trva to ozaj niekolko sekund. Svokra vsak sama od seba, ked sme u nej boli na navstave, zacala spominat kakanie, ze ci sa mu nechce, a nech idu tlacit spolu a podobne. Vravela som jej, nech to pred nim nejako nerozobera, lebo som mala tusenie ze syn bude na to citlivy a uz som aj videla ze sa mu zacalo chciet, lebo zacal pobehovat ale zhacil na jej poznamky a od vtedy ma blok. Tri dni sa u nej nevedel vykakat, stolicu cielene zadrziaval, neslo o zapchu. Kedze uz aj rozprava, povedal mi ze na moje otazky, ze co sa deje, ze babi, babi, ze bojim sa, a ze mu vadi. Trapil sa hrozne, dostaval sa z toho este asi par dni od kedy sme s nou uz neboli, ale potom to bolo par dni ok a pri navrate doma uz uplne. Lenze v sobotu manzel spomenul ze ci nejdeme volat babke a ja som spomenula ze ved pojdeme zasa na chalupu a tam bude s nami aj ona. Naposledy tam bola s nami jeden den. A od vtedy zasa kolobeh zadrziavania stolice. Chce sa mu kakat, oznami mi to a stiska nohy, chodi po spickach, dokonca som mu dala zo zufalstva cipku ale zadrzal aj tu. Navela sa vykakal rano, ale stale zadrziava, je z toho nervozny, radsej vonku velmi nebeha, aby ho to nechytilo. Som z toho velmi nestastna, lebo ziadne problemy pred tym nemal a nic nezabera. Skusala som si ho nevsimat, vtedy sa mi zdalo ze sa vykakal, lenze dnes ked to na neho prislo uz ani to nefungovalo. Aj som sa o tom skusala rozpravat, ale ma roky, jeho pochopenie je este asi obmedzene. Neviem si rady, ako sa mam spravat, aby som ho v tomto smere dalej neurotizovala. Chodim pred nim sama na zachod, na velku, skusam to s vtipom, ale nepomaha nic. Navyse vzdy sam od seba spomenie tu babku a teraz tam mame ist na chalupu a dost sa desim co sa tam bude diat, kedze ani teraz to nie je ok. Dakumem Vam velmi pekne za radu a nazor. Sama uz zacinam byt z toho nervozna, snazim sa nebyt a netlacit na neho ale je to tazke, hadame sa kvoli tomu aj s muzom, ktory si nechce priznat, ze za to moze jeho matka.

    Odpovedá: Hrčková & Kundrát

    Dobrý deň,
    Ako matka, cítite najlepšie, čo sa deje s Vašim dieťaťom. Nemusíte si nechávať potvrdzovať, odkiaľ sa berie jeho stres. Aj Vám to pekne rozpráva.
    Tu by som skúsila, či by nepomohlo spracovať tie pocity, čo v ňom babka vyvolala – čo to bolo? Dať príklady – cez seba. Povedať aj za seba, čo cítite. Skúste názorné emočné hry - ...keď niekto tlačí, ubližuje, ako sa cítim, ukáž/ukážem ako to vyzerá, môžem ho vydupať, vybúchať do vankúša, keď sa bojím, cítim strach,...takto sa trasiem a vytrasiem ho..., keď mi niečo nakreslíš, ukážem Ti ja, ukáž mi Ty, ako sa tešíš/teším..., hanba,..? a ubezpečiť ho že je to v poriadku, hocičo cíti. V prejavoch emócií môžete aj trocha preháňať a niekoľkokrát to opakovať, teda do takej miery, do akej je to u vás pravdivé; prejaviť niečo, čomu neveríte je naopak kontraproduktívne. Nechať ho to precítiť aj so sprievodnými prejavmi emócií. Ubezpečiť ho, že hocičo cíti, je to v poriadku.
    Pri nátlaku a upozorňovaní na čokoľvek, čo nám nie je príjemné, nás dráždi a vyvoláva hnev. Odporúčam priznať, že aj Vás to hnevá, a nebudete sa babkiným technikám predsa podriaďovať. Cíťte sa slobodne pri tomto vyjadrení. To môže vyčariť úsmev na Vašej tvári. Vašou istotou vo svoje zdravé pôsobenie ubezpečíte syna, že mu dôverujete, že si vie sám manažovať svoju potrebu kakať.
    Vo svojom vnútri si pripustite hnev, chvíľu s ním zotrvajte, pozorujte, ako sa vyplavuje. Nechajte ho odísť a viac ho v sebe nepestujte. Babka to inak robiť nevie. Určite ju ani nemáte šancu pretvoriť. Váš pokoj a nadhľad Vášho syna upokojí a babičku bude vedieť tolerovať bez ujmy.
    PhDr. Elena Tomková, Alena Hrčková