Poradňa detského psychológa

Dobrý deň.Chcela by som Vás poprosiť o radu. Máme 3 ročnú dcéru a 10 mesačného syna. Dcérka zaspávala od narodenie v postielke a nemali sme s ňou žiadne problémy. Synček, ale inak ako na rukách a prisatý /keďže ešte kojím/ nezaspí. Je to dosť únavné, lebo aj tak sa dcérke venujem omnoho menej a ešte, keď mi malý spí na rukách je to horšie. Nemám pri sebe nijakých starých rodičov, ktorý by sa venovali za ten čas malej . Totiž, keď uspatého synčeka položím do postieľky tak sa do 10-15 minút vždy zobudí. Keď si ho ale nechám na rukách tak spokojne spí aj 1,5hod. Dúfam, že mi niečo poradíte, lebo som už skutočne zúfalá.

Dobry den,
mam 11 mesacnu dcerku, ktoru stale kojim. Do svojich 6 mesiacov spala v kuse aj 4-5 hodin a potom sa budila do rana kazde 2 hodiny. Postupne sa to zacalo zhorsovat a posledne 3 mesiace sa budi kazdu hodinu a ked jej chcem dat len cumel, tak zozuri a musim jej dat prsnik a az pri nom zaspi. Chcela som ju este par mesiacov kojit, pretoze cez den je to pohodlnejsie, nakolko vzdy zaspi pri prsniku, sama v postielke nevie, ani keby som si k nej len lahla. Myslite, ze ked ju prestanem kojit, tak sa to nocne budenie zlepsi? Dakujem

Moja 7,5 r.dcérka má problém pred zaspávaním,každý večer ju trápia zlé myšlienky,že sa niekomu z nás stane niečo zlé, a bojí sa že tie predstavy sa vyplnia.Dohovárala som jej,nech si tie myšlinky nevšíma a myslí na niečo pekné, skúšala som aj čítanie rozprávok a rozprávanie o niečom príjemnom, nepomáha. Musím jej aspoň 6X povedať, že sa nič nestane až tak zaspí. Už to trvá pár mesiacov.
Ďakujem
Monika

Dobrý deň. Chcem Vás poprosiť o názor a akúkoľvek radu, ktorá nám pomôže s našim problémom. Vopred sa ospravedlňujem za rozsiahlosť mojej otázky, ale chcem Vám našu situáciu priblížiť čo najviac.
Naša, takmer 9 mesačná dcérka je od narodenia živé, až hyperaktívne dieťa. Narodila sa v júni, zo začiatku spala v postieľke, no nasledovalo leto a tak sme veľa času trávili vonku v kočíku, kde aj spala. Po lete už mala problém a dokázala zaspať len v kočíku, kde sme ju s veľkou námahou ukolísali. Postupne bolo zaspávanie čím ďalej horšie a dnes je to už veľmi ťažké. Dcéra odmieta zaspať, aj keď je viditeľne unavená. Uspávame ju niekedy aj tri hodiny a sme z toho už veľmi vyčerpaní. Cez deň chodí spať 2-3 krát, niekedy sa nám podarí uspať ju len raz, ďalšie pokusy sú zbytočné. Bolo obdobie, kedy zaspávala na rukách, lebo ináč to nešlo, ale dnes už nechce spať ani na rukách, vzpiera sa. Bolo tiež obdobie kedy zaspávala v kočíku v sede a keď zaspala, dali sme ju ľahnúť, no dnes to už málokedy zaberie. Jednoducho nevieme nájsť spôsob, ako ju uspať, ani v posteli, ani v kočíku, ani na rukách, dokonca ani vonku v kočíku sa jej nepáči. Niekedy musíme sadnúť do auta a voziť ju, aby nejako zaspala. Stále hľadáme nové spôsoby ako ju ukľudniť a uspať. Ona zo začiatku pri uspávaní poplakuje, potom kvičí a nakoniec už silno plače. Stále si trie oči, čím ďalej viac. Keď na chvíľu prerušíme uspávanie, akože sa ideme hrať, prestane plakať, ale je stále viac unavená a po dvoch hodinách už nezaberá ani hra a vkuse už plače. Uspať sa nám podarí vtedy, keď nevie o tom, že ju uspávame. (vymýšľať stále nové je vyčerpávajúce a málo kedy niečo zaberie) Aj keď sa nám dcéru podarí uspať, zo sna často plače, málokedy spí pokojne, zobudí sa s plačom, niekedy ju musíme zobudiť my, lebo ona spí a plač je stále silnejší. Momentálne jej idú zúbky, ale tento problém pri uspávaní je už dlhodobý. Pri uspávaní sa dcérka trhá za ušká, prípadne si bije hlavičku v okolí uší. Keďže mala už v minulosti zápaly uška, opätovne sme s ňou boli na vyšetreniach uší, vraj je to v poriadku a robí to už len zo zvyku. Kvôli nespavosti sme boli aj na neurológii, kde jej snímali hlavičku, aj tá je v poriadku. Pani doktorka z neurológie jej predpísala lieky na ukľudnenie a spanie (Phenaemaletten), brala ich asi mesiac, ale nezabrali. Nechala na nás, či chceme zvýšiť dávku, ale my sme sa rozhodli nechať to už tak, aby sme do nej zbytočne netlačili tabletky. Pripadá nám to tak, akoby dcérka nechcela zaspať, akoby sa bála spania (možno má zle sny), alebo možno vtedy, keď sa má ukľudniť cíti nejakú slabú bolesť(ktorú počas denných aktivít nevníma), ktorá ju znervózňuje (čo by vysvetľovalo aj to, prečo sa ťahá za ušká), ale vyšetrenia nič neukázali. Často jej dávame sirup od bolesti, keďže niekedy už naozaj nevieme, či ju niečo bolí, alebo je len taká ˝zlá ˝. (nechcem ju nazývať zlou, viem, že má problém a možno je to aj mojou vinou)
Dcérku kojím, čo by mohlo byť tým problémom. Niekedy sa mi podarí ju trochu ukľudniť na prsníku, na tri sekundy zadrieme a potom sa strhne a plače, potom opäť zadrieme a zasa sa strhne a tak sa to opakuje. Je nám ju ľúto ako plače a nemôže sa uložiť, niekedy nám však už praskajú nervy, je to veľmi náročné.
Ďalších problémom je nočné spanie. Opäť zaspávame s veľkou námahou, len občas sa nám podarí zaspať v tichosti, aj keď bolo obdobie, kedy už vedela zaspať večer celkom pekne, teraz opäť vyvádza. Už sme naozaj z toho veľmi vyčerpaní. V noci sa dcérka zobudí veľa krát (10-20, niekedy aj viac, príde jedna hodina, kedy je len v jej priebehu hore 10 krát), plače zo sna a väčšinou ju ukľudním prsníkom. Takto často sa budí asi posledné dva mesiace, predtým to bolo asi tak 5-6krát. Ak sa nám podarí uspať ju v tichosti, je to na posteli medzi nami a potom ju väčšinou preložíme do jej postieľky. Po prvom prebudení ju už do postieľky nedávam, lebo to by som naozaj už nevládala robiť celú noc. Dcérka sa mlieka poriadne nenapije, akurát ma zobudí, trochu si ˝cucne˝ a spí ďalej, niekedy sa dokonca uskromní s čajom, ale niekedy nič nepomáha, stále plače a musíme ju zobudiť a potom sme ďalšiu hodinu-dve hore.
Podľa neurologičky je dcérka veľmi naviazaná na mňa a preto sa stále budí, ale odkedy sme naposledy navštívili neurologičku, ešte sa to zhoršilo
Som doma s dcérou cez deň sama, naozaj je na mňa veľmi naviazaná.
Hľadám tiež dôvody, prečo má dcéra takéto problémy. Manžel bol vraj tiež veľmi problémové dieťa, bol veľmi zaplakaný, so spánkom však nemal problém. Môže byť správanie zdedené?
Najväčším problémom tu však vidím moju psychiku a ešte o to viac, že dcérku dojčím.
Asi pred dvoma rokmi som začala mať psych. poruchu, kedy mi psychologička diagnostikovala úzkostne – fobickú poruchu a agorafóbiu . Brala som antidepresíva, ktoré zmiernili moje stavy, ale nepomohli úplne, ako tak som sa však mohla pohybovať v spoločnosti a vrátiť sa po PN do práce. Lieky som brala asi pol roka, potom som neplánovane otehotnela a začala som sa dosť báť ako to so svojim stavom zvládnem.(tehotenstvo, pôrod, materstvo...) Bála som sa až tak, že mi bolo počas tehotenstva veľmi zle a myslím si, že to bolo zapríčinené hlavne psychikou ako samotným tehotenstvom. Raz som pri návale horúčav zo strachu odpadla až do bezvedomia. Potom nastúpil ešte väčší strach, necítila som sa bezpečne už ani doma, bála som sa zostať sama čo i len na chvíľu a tak som aj počas tehotenstva musela brať lieky, už nepamätám na názov, ale boli to jediné lieky, ktoré som počas tehotenstva mohla užívať (našla ich moja psychologička v akejsi knihe)
Ku každodennému strachu sa pridružili časté depresie a veľa som plakala.
Pred termínom pôrodu som vysadila lieky, aby sa nedostali do mlieka. Po pôrode mi bolo ako tak dobre aj bez liekov, aj keď som mala občas depresie, nechcela som prestať dojčiť a akosi som sa pretĺkala z dňa na deň až do dnešného. Stále sa bojím a mám agorafóbiu a ani doma nezostávam sama rada, no viem sa už aspoň čiastočne ovládať. Niekedy stále pociťujem úzkosť a strach a preto sa chcem opýtať, či je to naozaj pravda, že všetko, čo matka prežíva, ˝ ide do mlieka ˝? Môže ju ovplyvňovať moja psychika teraz a mohla ju ovplyvniť počas tehotenstva? Mám prestať dojčiť? Bude to pre psychiku dcérky lepšie? Aj keď si neviem predstaviť, ako by sme bez dojčenia trávili noci.
Musím ešte spomenúť, že predtým ako mi diagnostikovali agorafóbiu (pred dvoma rokmi) som nemala žiadne psych. problémy, prišlo to náhle, predtým som bola len dosť citlivá a občas som pociťovala miernu úzkosť, ale myslím si, že tak zdravo. V detstve vôbec žiadne psych. problémy, bola som dobré dieťa.
Myslíte si, že máme s dcérkou navštíviť detského psychológa? Viete nám prípadne nejakého poradiť? Sme z okolia Vranova nad Topľou.
Ešte raz sa ospravedlňujem za dĺžku svojej otázky, ale myslím si, že je dôležité, aby ste vedeli aj o mojom psych. probléme, ktorý snáď môže súvisieť s tým, ktorý má dcérka. (ak to je psychický problém)
Ďakujem za Váš názor a čas.

Dobry den,
mam skoro 2rocneho syna a zda sa mi ze jeho nocne spanie je coraz horsie. Ma noci ked spi pekne ale vacsinou vstava velmi skoro,okolo 5h alebo sa v noci zobudi a je take 2h hore a potom este zaspi.Ale mna hlavne matie to ze sa mi zda ze on by aj chcel spat,ale sa mu neda zaspat.Len pozera do plafonu,potom sa prehadzuje,vola ma...Pricom pred spanim mame ritualy,ziadne soky vecer nezaziva:)...Cez den vacsinou spi 2h,ale mal uz dne ked nespal vobec.Ked je nevyspaty cez den ziva a je unavenejsi samozrejme ale na dalsom spanku sa to velmi neodrazi.ja dufam ze sa to casom zlepsi,len ci to nemoze byt nieco ine,psychicke,neviem...dakujem

Dobry vecer,chcela by som sa opytat ohladom mojho 2,5 rocneho syna,ktory ma postielku v nasej izbe.Okrem neho mam este 5 mesacneho synceka.Rada by som co najlepsie reagovala ked pri vecernom zaspavani robi sceny.Ked je poriadne unaveny a nespi poobede tak zaspi bez problemov za 10 minut niekedy aj skor.Ja som ho uy aj prestavala davat spat poobede.Lenze som dost vycerpana pretoze Matej(starsi)je stale v pohybe okrem toho ma potrebuje babo.A okolo 16:00 byva vacsinou nervozny a podrazdeny ,vycina a ked neni podla neho trucuje.Tak ho davam poobede do postielky s tym ze si moze pozerat knizku alebo hrat s autickami.Ked zaspi tak to potom taha do 17:00.Potom vecer tazko zaspava.Dnes napriklad sme sa s nim s manzelom pekne rozlucili dali pusu na dobru noc ,pomodlili,zakryla som ho a odisla z izby.No najprv si vymyslel ze chce pit potom nechcel vankus,potm zase nieco ine a chcel aby som tam ostala.Palace a vykrikujre aby som prisla.nemozem predca do nekonecna chodit za nim .Zaspal tak ze som nanho nakricala a povedala ze uz dost idem sa sprchovat.Ked som vysla z kupelky tak uz spal.
Nechcem nanho kricat a urobit chybu pri jeho vyvine.Ako by som mala postupovat aby nemanipuloval s nami a aby sme neboli taki vycerpani.Akoby zacarovani kruh nas dost vystavoval.Neviem ci mi dotatocne rozumiet ale budem povdacna za kazdu radu.vdaka.

Aj koli tomu 5 mesac.synovi aby ho nerusil chcela by som prist na nejaky lepsi sposob.Dakujem za skoru odpoved.

Dobrý deň mám dvojročnú dcérku,ktorá vždy poobede vstáva s plačom.Plač je prenikavý a máme čo robiť aby sme ju utíšili,niekedy pomôže keď jej dáme napiť.Chcem sa spýtať čím môže byť spôsobený ten plač.

Moja 6 ročna dcera nechce spat sama.od narodenia sme spali spolu v 1 izbe, potom ked sme byvali sami, tak manzel chodil neskoro v noci z prace a ona spala so mnou v posteli, potom ju preniesol. asi pred rokom sme sa prestahovali k mame , lebo som odisla od manzela a teraz spime v jednej posteli spolu. ked sme boli u priatela, tak nechcela spat sama, len so mnou a priatel sa na to velmi hneva..ze nech si ju vychovam a nech ju to odnaucim,lebo on to trpiet nebude.
ked sme byvali este s manzelom, tak manzel bol stale prec a z prace chodil neskoro v noci. velakrat v noci zazila ako manzel prisiel a urobil mi cirkus, zbil ma, roztrhal mi vetroku, buchal do mna pastami az mi sla krv..to vsetko ona zazila..spolu sa nehravali, proste nema k nemu dobry vztah.zazila aj to, ze ho videla s frajerkou bozkavat sa na ulici..teraz ked som si nasla priatela, tak je na mna dost naviazana..a povedala mi aj ze nechce aby som mala frajera, lebo sa boji, ze bude ako jej otec,ze ma bude bit a bude mat frajerky...na priatela si pomaly zvykla, ale ked sme boli u neho, spali sme vedla v izbe, dvere mala otvorene a aj zaspala sama. ale v noci sa zobudi a pride ku mne, nech si idem ku nej lahnut..ako to mam riesit? mam ju nechat, ze casom si zvykne a odnauci sa, alebo ako???

mam taky problem mam 2 ročneho syna a už ani si mepamatam kedy sme sa poriadne vyspali cez noc,4-6x sa budime s velkym plačom niekedy sa mi aj pozvracia.ked sa ho spytam či ho niečo boooo alebo či sa mu niečo zle nesivalo ukaže nie,zaspavame vždy spolu.dakuejm za radu

Dobry den, ja som sa uz raz na Vas s prosbou o radu kvoli spanku obratila. Teraz je vsak situacia so spanim mojej 16 mesacnej dcery este tahsia, tak Vas prosim o radu este raz. dlhy cas sme fungovali tak, ze dcera zaspala, ked si niekto lahol k nej a tvaril sa, ze spi. Teraz vsak nefunguje ani toto. Ci poobede alebo vecer zaberie uspavanie min. hodinu a neraz sa stava, ze si ideme lahnut okolo 13.00 a Kajka este o 16.00 beha po postielke. moze byt akokolvek unavena, ale ked vie, ze ma ist spat, dostane zrazu kopec energie na to, aby sa hadzala, metala, snazila sa doslova "zdrhnut" z postielky. Je to skutocne unavne a stresujuce drzat si nervy na uzde. niekedy to vskutku neviem a som z toho nervozna. navyse mi velakrat bolo povedane, ze ako som si mohla malu tak zle naucit a nech ju od toho oducim. Priznam sa, ze netusim ako. ved ona sama si musi lahnut a zavriet oci. to si nicim nevynutim. z vasich rad mam naopak pocit, ze uspavanie deti beriete ako normalnu a prirodzenu vec. takze neviem, co je spravne.kedze som uz z tohto kazdodenneho uspavacieho maratonu unavena, rozmyslam, ci to jednoducho nenecham tak a prestanem ju nutit cez den spat. bojim sa vsak, ci jej vyvinu to nejak neuskodi. taktiez uvazujem, ci je taketo nespanie v poriadnku a ci sa nemam obratit na neurologa.

Dobrý deň, pani doktorka.

Chcela by som sa spýtať na dve veci:
1). Moja 8-mesačná dcérka spáva v postieľke v našej izbe. Väčšinou ju uspím na rukách a potom preložím do postielky na chrbátik. V noci sa pretočí na bruško (je to jej obľúbená poloha) ale čo ma trápi je, že sa hlavičkou doslova napchá na drevené čelo postielky. Môžem ju dať akokoľvek ďaleko od čela postele aj tak sa dotisne až k dreveným tyčkám a tam sa hlavinkou zaprie a tak spí. Mám pocit, že ju to musí bolieť. Niekedy dokonca skrčí nôžky pod bruško, zadoček zdvihne dohora aby sa tak zrejme vyvinul väčší tlak na hlávku. Už som obalila čelo postele mäkkými dekami, aby si neublížila, ale aj tak ma to zaujíma, čím to je, že to robí. Aj keď ju v noci pretočím na chrbátik-nepomáha, aj tak sa zvrtne a znova to isté. Takto spáva len v noci, cez deň s tým problém nemáme.

2). Je možné, že už 8-mesačné bábätko onanuje? Tým že sa zaprie o rúčky a šúcha sa na brušku? Keď ju vtedy zoberiem na ruky, alebo sa snažím odpútať jej pozornosť, tak sa zlostí a plače. Keď už mám pocit, že na to zabudla, šup ho na bruško a pokračuje, niekedy už nemám na to nervy a nechám ju tak a ona to robí dovtedy až kým nezaspí. Je to normálne?

Ďakujem za odpoveď a prajem pekný deň.

mám 9.mesačného syna. Dávame ho spaťokolo pol 8.večer. Potom sa zobudí niekedy okolo 12 alebo 2 hodiny v noci.Dáme mu bebu 150 ml, hned ako vypije flašu zaspí. Potom sa zobudí ráno o piatej a už sa mu nechce spať.Zase mu dáme papať bebu 150ml. Neviem ho naučiť uspať v postielke. Stále sa postaví a kričí.Uspávam ho na rukách a len niekedy sa mi podarí ho uspať na posteli.Poradťe mi prosím čím to je že sa tak často budí v noci a či mu možeme tolko dávať piť.Má 8 zubov a doma nemáme suchý vzduch a nieje ani velmi teplo.

Dobrý deň. Mám 12 mesačnú dcérku, ktorú ešte dojčím. Moja prvá otázka je o dennom spánku. Malá totiž zaspí iba na prsníku. Ked si s ňou ľahnem, poleží 2 sekundy, šibalsky sa na mňa usmeje a už ju naháňam po posteli. Cumle nechce a prst cmúľať nebude, skôr sa ho bude snažiť uhryznúť. Mám ju nechať zaspávať na prsníku ( ak budem môcť, chcela by som kojiť ešte aspoň pol roka ), no ako bude zaspávať potom? Alebo ju mám nechať zaspávať inak už teraz? Pravda je, že si to neviem poriadne predstaviť. Druhá otázka sa týka dojčenia v noci. Dcérka sa budí 1-2krát za noc. Chvíľu ju krmim, ona pri jedení zaspí, dám ju do postielky a idem spať do svojej izby. Mnohí známi, či príbuzní sa čudujú, že to robím. Ich reakcie sú, že je už veľká na nočné krmenie, že sa budí lebo som ju to tak naučila, alebo že jej mám dávať piť čaj a nie kojiť ju. Mne osobne to vstávanie nevadí, za ten rok som si už zvykla. A nie vždy sa rozbehnem do jej izby. Ak je plakanie tiché alebo si lem mrmle, tak počkám a ona väčšinou sama opäť zaspí. No ak je hore a ja by som tam nešla, pri jej hlasivkách by bol o chvíľu hore celý dom a aj celá ulica. Tak sa chcem opýtať, či robím dobre a kedy je správny čas prestať s nočným krmením. Dakujem.

písem už druhý krát, pretože na prvu otázku som nedostala odpoved. Môj syn má 2 roky a 4 mesiace, neustále sa v noci budí, ked zaspí cca o 21.30 ( konecne) tak už po hodine je hore a place, nedokáze prespat celú noc bez zobudenia, budí sa aj niekolko krát za hodinu a noc. Spíme v jednej izbe, ale stále v noci pride do mojej postele, aj ked ho prelozím tak sa vráti. Má vlastnu postel. Poradte mi ako ho naucit, aby spal sám.