Poradňa detského psychológa

Dobry den, mam 22 mesacnu dceru a 6 tyzdnoveho chlapceka. Chcela by som poradit ohladom dcery na ktoru uz vobec nestacim a uz ani nevladzem. Zacala so to vsetko ked mala asi rok a tri mesiace a odvtedy je to horsie a horsie. Ja uz neviem co s nou mam robit. Nejde to ani po dobrom ani po zlom. Neviem ci je taka vzdorovity alebo je lespie ist s nou k psychologicke. Vobec nic pocuva , robi si co chce, ked jej poviem nechaj to este nashcval to bude robit, ked urobi nieco zle uz dostala aj po ruke a nic. Zase nechecm ju mlatit ale obcas ked uz je ozaj zla anevie co zo sebou tak aj obcas dostane po zadku ale ona zamnauci asi 2 minitky apotom si zase robi co chce. Byvame v dome a dennodenne tu po nej kricim co uz susuedia na nas pozeraju a ked sme von na ulici pred domom tak len uteka vsade a vobec nevie postat na jednom mieste , proste je vsade. Aj susedia sa mi cuduju ako to s nou vydrzim kazdy den, ked je taka neposedna a nepocuva. Ale ja uz nevladzem mam povedat pravdu. Ona taka ze ani nerozprava vie iba mama, baba, rozumie ked sa povie ze dedo ze kto to je ale inak nic. Obcas si rozprava take svoje ale vobec nikto tomu nerozumie,je to len take hundranie. Od rana do vcera len kvici, vrieska, poviem jej bud ticho ze zobudi maleho a ona tomu nerozumie co to znamena,a este naschval zacne kvicat este viac. Manzel nechce aby som s nou sla k psychologicke kedze nic nerozprava a je akoby upustena z uzdy. Priptom ma vsetko, s hrackami sa nehraje a to ich ma kopec, nic len telefony, v telke pesnicky pozera ine u nas ist ani nepmoze lebo potom len place ked nieje po jej. A okrem toho odmieta akukolvek stravu, pije v kuse len umele mlieko aj to ho nikedy nechce, Obcas zje nieco varene ale to mozno len raz za tyzden. Pritom chuda nieje lebo ma 18 kil. Nasa pediatricka sa mi k tomu nevydrovala velmi len povedala ze deti ktore skoro chodia neskor rozpravaju. Zacala chodit na rok aj tyzden. Preco ja taka? Je to vzdor alebo je hyperaktivna? Vobec neobsedi a stale nieco robi ale nie dobre ale zle, nerozprava, neje, a kopec inych veci. Poradte nmi ako ju zvladnut a naucit aby rozumela tomu ze toto sa nesmie a tamto ano. Ona nerozumie nicomu asi. Teraz nerobi nic len sa zoblieka , nechce nosit plienky a vsade cika. Pritom sedi na nocniku a postavi sa a vycika sa niekde. Niekedy sa pyta na velku tak bezi na WC a polozii si naň dosku a caka kym pridem ale uz ani toto nie, je jej jedno kde to urobi ci na odrazacie auticka alebo smykalku co ma. Uz ozaj nieviem ako na nu. Co sa tyka ich vztahu k malemu tak stale do neho šupe, kvici pri nom, hladka ho , uklada si na neho hlavku, chcela by ho nosit na rukach a po novom ho zoblieka a dava mu prec plienku lebo ked ju nema ona tak nemoze mat ani on.

Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o radu pri výchove 15 mesačného syna. Už v jeho 2 týždňoch nám neurologička naznačila, že môžeme rátať s hyperaktivitou. Je skutočne veľmi aktívny, stále v pohybe, neustále musí byť niečim zamestnaný. Problém je však v tom, že ho zaujíma najmä otváranie a zatváranie dverí, zapínanie a vypínanie svetla, stláčanie gombikov na výťahu, otváranie a zatváranie skríň a šuflíkov a trieskanie s nimi. Toto sú činnosti, ktorým by sa vedel venovať aj nikoľko hodín v kuse. Samozrejme mu väčšinu z toho zakazujeme keďže si môže ublížiť. Keď mu niečo zakážem, kľakne si na zem a začne si o ňu búchať hlavu, alebo sa hodí zo sedu dozadu a tresne si hlavu o zem. Nikdy pri tom neplače. V prípade keď ho vezmem na ruky aby niečo nerobil, udrie svojou hlavou o moju. To robí vždy keď nie je niečo podľa neho. Už sme z toho zúfalí. Snažíme sa ho neustále vychovávať, vysvetľovať, zabaviť inou činnosťou, ale zväčša to nezaberá. Je veľmi húževnatý, usiluje sa stále dostiahnuť to svoje, len tak ľahko sa nevzdá.
Ďalší problém je, že odmieta deťom požičať akúkoľvek hračku. Keď vidí, že si niekto vezme niečo jeho, okamžite po ňom vybehne, vykmasne z ruky, dokonca do dieťaťa sotí, alebo ho buchce po hlave. A to sú všetko deti v jeho veku, s ktorými sa stretávame denne a dobre ich pozná /susedia/.
Pri tom má dobré srdiečko, doma sa ku nám často príde sám pritúliť, pohladká nás, má rád spoločnosť detičiek, túli sa k hračkám, dáva nám najavo svoju lásku.

Chcela by som Vás poprosiť, či nám viete poradiť, ako máme k nemu v týchto prípadoch pristupovať /keď sa udiera, alebo je lakomý/. Bojím sa aby mu to nezostalo. Doma s ním trénujem aby mi niečo dal do ruky a ja mu to potom vrátim, ale väčšinou nechce.

Ďakujem Vám za radu, určite mi uľahčí každodenné fungovanie.

Dobrý deň, chcem sa spýtať, čo mám robiť alebo ako mám reagovať??? Určite máme obdobie vzdoru, mám dva a polročnú dcérku, prejavovala vzdor plačom a hnevaním sa, tak tri krát do týždňa, ale teraz sa jej to stáva skoro každý deň a skoro pri každom zákaze, a najhoršie je, že k tomu pridala kopanie a normálne ma búcha po tvári, kedˇ jej to chcem pekne vysvetliť, potom už mám toho aj ja dosť a zvýšim na ňu hlas, alebo dostane po ritke. No nič nezaberá, nakoniec sa chce mojkať a musím ju utíšiť na rukách. Bacanie sa naučila od druhých detí, lebo to nikdy nerobila, ale ked sme sa začali stretávať s druhými deťmi, kde ju začali biť, ked im zobrala nejakú hračku, tak odvtedy to praktikuje aj na nás ale aj na druhých deťoch. Prosím vás ako nám správne reagovať???
Mám ešte jednu otázku, malá sa už pýta na nočník, ale kakať chce len do plienky, normálne to zadržuje pokiaľ nemá plienku, a až do nej sa vykaká, o nočníku nechce ani počuť. Veľmi pekne dakujem za vaše odpovede.

Dobry den, obraciam sa na Vas, lebo uz neviem ako dalej. Mam trojrocneho syna Viktorka, ku ktoremu nam pred dvoma mesiacmi pribudol dalsi syncek.
Trojrocny Viktorko nepresiel v obdobi dvoch rokov ziadnym obdobim vzdoru, az donedavna to bol nadmieru mily a poslusny chlapec, s manzelom sme mu vzdy vsetko vysvetlovali a dalo sa s nim dohodnut. Odkedy vsak mame babetko, ked si nieco zmysli, tak nepocuva, uplne ignoruje co mu hovorime. Napr.skace po sedacke, ja mu to zakazem, tak provokativne skace dalej, v tom sa pozriem na neho a zistim, ze ma ciknute v slipkach, tak ho vykricim, ze som sa ho pytala, ci nepotrebuje cikat, este sa smeje, ze je pocikany, ze ved pracka vyperie. V tom uplne vybuchnem, dostane po zadku, on zacne priserne vrieskat a plakat, uplne je ako v amoku. Proste katastrofa, ja som vtedy ako zmyslov zbavena, som nahnevana na neho, na seba a citim sa ako macocha.Ked sa ukludni a rozpravam sa s nim o tom preco je taky, tak mi povie, ze si mysli ze ho nemam rada, lebo na neho kricim. Uz som mu vysvetlila, ze keby pocuval, tak by som nemusela kricat,ze ho velmi lubim atd. Udobrime sa, slubime si, ze sa budeme navzajom pocuvat ale pri dalsom zakaze alebo prosbe z mojej strany je to opat o tom istom.
Nepomahaju sluby, zakazy ze nebude moct to alebo ono. Dokonca zacal odvravat.
Prosim poradte mi v com robim chybu, ocenila by som konkretne rady ako ziskat potrebnu autoritu. Tiez by som potrebovala poradit co s jeho pocikavanim, ked oslavil druhe narodeniny krasne sa za jeden tyzden naucil chodit pekne cikat na zachod a krasne sa pytal, ziadne nehody sme nemali. Lenze po cca troch mesiacoch si zacal cikat do slipiek, nikdy sa uplne nepocika, len si odcikne trosku a nic nepovie, ani sa nepyta cikat alebo sa pyta cikat ale to tak dva krat do dna.Stale sa ho musim pytat ci mu netreba cikat, naco stale povie ze mu netreba a ked prideme na zachod,tak uz ledva vydrzi kym stiahneme slipky.V septemri ide do skolky tak by som bola rada,keby sme to uspesne vyriesili.Ziadne sluby ani zakazy ohladom cikania zatial nemali dlhsiu ucinnost ako jeden den.
Vopred Vam velmi dakujem za rady a spolieham sa na Vas.
Zuzana

Dobrý deň, mám 17mesačného synčeka, ktorý je veľmi zlostný. Ak nie je po jeho, tak si obíja hlavu o zem alebo o hocičo, čo je nablízku. Minule sme boli vonku na prechádzke, zbadal chlapčeka na odrážadle a chcel ho tlačiť, no chlapček sa rozplakal. Ja som svojho synčeka vzalana ruky a povedala mu, že sa ho chlapček bojí, nech ho netlačí a on mi vylepil facku. Ostala som ako obarená a nevedela som ako mám reagovať.

dobrý den, 16 mes. dcerka občas bucha hlavičku o zem, ak sa mi ju nedarí odpútať - netreba si to všímať alebo ako dalej, aby to malo význam, že to už nebude robiť. Nerada by som aby to pokračovolo a robila to tak aj vonku.
A prosím Vás, je dobré si nevšímať, ak sa pri hre zrazu zmení jej správanie a všetko okolo seba hádže na zem? Alebo jej máme tieto hračky zobrať, skryť, povedať nesmieš a prípadne pacnuť po ručke so slovami, ktorá ručka hodila dostane?

Dakujem Andrea

mam dceru ktora chodi do prvej triedy a začala velmi klamat neviem si snou dat rady velmi odvrava neposlucha a ked jej dam trest ona ho ignoruje vobec si nevšima neviem čo mam s nou robit do učenia sa jej voubec nechce musim ju na silu donuti do učenia všetko je jej jedno o slovo to klam ma sedem rokov

Dobrý večer pani doktorka, chcela by som sa poradiť.Mám 3,7ročnú dcérku doteraz bez problémov, veľmi empaticko- emočne založená ale všetko v norme.Začala pred cca dvoma mesiacmi chodiť do škôlky.Najprv tak ako tak, t.z. trošku vymýšľala ráno ale išla - ale to chodila na pol dňa celkom som sa tešila že si zvykne.Teraz ale ako chodí na celý je vzorovitá robí "cirkusi", ked odchádzame od napr.starých rodičov, často je plačlivá zúrivá....ked sa pýtam v škôlke ako to prebieha ked sa ráno s plačom lúčime, že len čo zavriem dvere je ok hrá sa zapája napapá sa, má aj kamarátky....ja odchádzam domov úplne zúfalá už sa priznám že jej "stavy" nezvládam.Zabudla som ešte napísať dôležitú vec- máme 1,2ročnú dcérku ale dala som do toho všetko aby úbytok pozornosti nepociťovala.....no staršia dcérka ma "stojí" trikrát viac energie ako mladšia..už neviem čo skúsiť -začala som že som ju objímala, chápala, vysvetľovala dokola to isté, teraz sa priznám ked sa mazne a napodobňuje čudné správanie ma už hnevá a už sa s ňou vadím, už aj pokričím dokonca som jej dala "pozadku".Veľmi ma to mrzíí mám k deťom blízko ale priznám sa citim sa že zlyhávam::(((((je pravda že ja som mala komlikovanejšie obdobie ale snažila som sa nedávať to najavo pred ňou vdaka za radu majte sa:::)))))ešte ma napadlo že si začala obhrýzať nechty ako mám túto situáciu riešiť snažím sa byť dôsledná, s manželom jednotná aby mala požiadavky podané jednoznačne a citlivo...vdaka

Prosím Vás o radu ohľadim mojej 3 ročnej dcérky. Trvá to už asi rok a pol a už sme s manželom zúfalí :(
Dcérka nám doma neustále plače, za všetko a ked už nemá dovod tak aj tak sa rozplače. Už to vážne nevládzem počúvať...Keby len plakala, ale ona strasne reve a nevie kedy skončiť. ked sa narodila, mala tazký reflux a prerevala nám skoro do 6 mesiaca den - noc. vtedy som ju chapala, pretože ten strasny rev súvisel s jej zdravotnym stavom. no už má 3 roky a nezlepšuje sa to! Od septembra ide do školky a to fakt netusim čo tam bude stvarat. Mám este dve deti, staršiu dcerku 6 rokov a mldsiu 1 rok a tie sú zlaté, vobec neplacu. Nechapem preco tá stredna dcerka si takto vybíja zlosť. neskutocne si prevádza, a ked jej nevyhoviem zacne rev. Nás den zacina s revom, ked ideme von tiež reve, ideme na ihrisko reve, vsetci sa nan mna pozeraju ako keby som jej ublizovala... Už som Vážne z nej ustatá, trvá to už skoro rok a pol ale ako keby to bola večnosť. Prosim poradte čo treba robit, ci máme s manželom navstivit nejaku poradnu psychlogicky alebo ako sa to da vsetko zvladnut bez kazdodennych stresov
Dakujem
S pozdavom zúfala matka

dobrý den,chcela by som Vás poprosiť o radu,ako dalej...moja dcéra má 19 mesiacov. Je veľmi šikovná a zlatá. Ale už sa s nou bojím chodiť medzi deti,pretože všetky bije. Ked prídeme na ihrisko,okamžite musí capnúť každému,kto tam je. Som už z toho zúfalá. Skúšala som jej to vysvetliť,ale neviem,či mi rozumie. Dostala po plienke,po ruke...
Možno sa to zdá ako banalita pre niekoho,ale ja som už z toho vyčerpaná. Mám ustavične stiahnutý žalúdok,ked sme medzi deťmi,stojím vkuse pri nej,aby som jej v tom zabránila. A potom večer,ked spí,si uvedomím,že som na nu zase len kričala a dala jej po rukách a je mi to ľúto.
Ako to mám riešiť? Dakujem

Dobry den, potrebujem radu. Dcerka ma 23 mesiacov a uz dlhsie u nej trva obdobie vzdoru. Dnes sme boli vonku a jedno dievcatko malo svoju flasticku s cajikom, dcerka ju chcela zobrat, ale nechcela som jej to dovolit. Vysvetlila som jej, ze to nie je jej cajik, ze ona ma svoj. Tak sa mi hodila o zem, kopala, vrieskala a jacala. Skusila som ju zobrat na ruky a stale dookola som jej vysvetlovala, ze ten cajik nie je jej, ale na rukach byt nechcela, dalej sa mi hadzala na zem. Nakoniec to skoncilo tak, ze som zbalila hracky a s placom a vrieskanim sme sli domov. Takto sa sprava vzdy, ked jej nieco nedovolim. Niekedy to zajde az tak daleko, ze ma bije, kope propripade mi trha vlasy. Uz naozaj som so silami na konci a neviem, co robit. Venujem sa jej, vysvetlujem, ale nic nepomaha. Zakazdym odchadzame z ihriska s takymto spravanim alebo nam toto robi v obchode, na ulici pri prechadzke...a uz neviem, ci ju nechat tak nech sa pozlosti a pockat kym ju to prejde alebo ju zobrat domov s vysvetlovanim, ze ak sa bude takto spravat tak pojdeme stale domov. A dalsim nasim problemom je rozpravanie ani neviem, ci je to problem, ale bojim sa, ze ano. Ako som uz pisala ma 23 mesiacov a nechce sa ucit rozpravat. Zakladne slovicka ako mama, tata, havo povie, ale viac nic. Neviem ako ju k tomu "donutit" (asi to nie je vhodne slovicko donutit, ale neviem najst vhodnejsie). Rozpravam sa s nou, ucim ju co je co, ked sa jej opytam kde ma macicku, macika, ci hava, tak mi ich stale ukaze, ale povedat tie slovicka nechce. Vopred Vam za Vasu radu dakujem.

Dobrý den,
prosím Vás o radu: mám 22 mesacného syna,je velmi aktívny,spolocenský,pekne rozpráva,zboznuje byt medzi detmi.problém je v tom,ze zacal odstrkovat deti.napr na hojdacke,smýkalke, jednoducho schmatne druhé dieta a odstrkuje prec.robieva to detom,ktoré nepozná,pustí sa aj do vacsích. vyzerá to asi tak,ako keby vyslovene cakal,aby to druhé dieta plakalo. minule tak strkal do malého dievcatka,a aj ked stojím nedaleko,stihol do nej strcit.malá utekala prec,a syn potom celý den omielal,ze dievcatko plakalo,utekalo domov.ako keby z toho mal radost. skúsala som mu dohovárat pekne,vysvetlit,aj som pokricala ( nie vonku ale doma,ked som sa snazila vysvetlit,ze to robit nesmie) a uz neviem,ako dalej.ako ho to odnaucit? vcera sme iba prisli na ihrisko,a jedna mamicka zahlásila,no tak my radsej ideme...
Poradíte mi,ako na neho? nechcem ho vydierat,úplatky mu slubovat,chcem aby pochopil,ze to jednoducho robit nesmie.a byt ho nebijem,ani capnutie na zadok,a vonku uz vobec nie.
Dakujem za odpoved.

Dobry den, mam trojrocnu dcerku a doteraz vsetko bolo v poriadku, stale som ju vedela ukludnit a nikdy som s nou nemala problem ani v obchode a a ni doma. Pred rokom sme boli castejsie chore a vtedy sme to zazili prvy krat, ze sa nam neustale a s hroznym placom budila....nevedeli sme ju utisit. Pytali sme sa nasej lekarky co to ma znamenat a vraj to boli len spomienky na chorobu a podavanie injekcii, tabletiek a pod...Po tyzdni to preslo, vvsetko bolo v poriadku. Dcerka je spokojne ale trocha zive dieta. Od septembra zacala chodit do skolky, chodi tam rada nemame s tym problem...je castejsie chora, ale to tak uz byva. Pred dvomi tyzdnami bola chora a ostala doma asi dva tyzdne, na nase prekvapenie nemala problem si dat vyfukat nos, zobrat "hnusnu" medecinku, len aby co najskor bola zdrava a mohla ist do skoly. Po tyzdni sa mi opat zacala budit v noci s takym neuvertielnym placom, ze som sa az bala co to ma znamenat....nepomohlo mojkanie a utesovanie...proste nic..Musela som ju nechat a hovorit do nej az kym som ju niecim nezaujala. Teraz uz dve noci je to v poriadku, ale cez den to spravi aj viac krat....za vsetko spusti plac. Klasicky detsky plac pridem k nej a chcem ju upokojit...vtedy spusti hystericky rev pre mna az nezrdravy a place az dovtedy kym si nieco nevydobije. Ja som zufala, nedari sa mi ju utisit a ten plac tiez nie je OK. Ako keby ju nieco bolelo, ale stale vravi ze nie. Boli sme u lekarky lebo mala zvysenu teploty, mysleli sme ze nieco na nu prichadza, ale nic sa nepotvrdilo. Dnes ju boli usko, ale ten jej plac nie je vzdy len kvoli tomu....to uz trva prilis dlho a nechce sa dat upokojit. Stale krici a kope, sem tam ma udrie a najnovsie povie ze ma nechce....mam o nu strach a vobec neviem kde som spravila chybu. Ked sa ukludni je z nej uplne uzasne dieta, ktore si da vsetko vysvetlit a je ako anjelik, ale akonahle sa jej nieco zapaci..uplna hlupost, ze lopticku chce zltu a ma cervenu vtedy zacne nas boj....Myslite si, ze je to v poriadku??? Nie je to vsak klasicky plac je to neuveritelny rev a ja si uz neviem rady. Pripada mi, akoby ju nieco bolelo a nechce to povedat....Nechapem a nerozumiem tomu. Dakujem za odpoved. Radka

Dobry den,
rada by som sa chcela zlepsit ako matka a chcela by som vediet ako najlepsie zvladat situacie s 1,5 rocnym syncekom, ktory mam pocit, ze robi veci naschval, ale mozno tomu len nerozumie a ja neviem ako mu to vysvetlit, pripadne riesit. Napriklad sa hrabe rucickami v bahnovej mlake a roztiera si to po obleceni, pripadne bahno hodi na mna a cim viac mu vysvetlujem a hnevam sa, tym viac ho to tesi. Ako riesit situacie tomuto podobne? Dakujem.

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, ako správne postupovať, keď máva môj syn 2r. a 4 mes. záchvaty zlosti, hnevu, amoky a to na dennom poriadku aj 4 krát za deň. Pre maličkosti. Vôbec nepatrí medzi kludné deti. Je veľmi temperamentný, až náladový. Vie byť zúrivý, bije pästami okolo seba aj seba aj iných, keď ho chytí amok, hádže sa o zem. Deje sa to denne aj 4 krát. Ked ho to chytí doma tak ho v tomto amoku zavriem samého do kúpeľne. Tam sa na 5 minút vyhúka, vyreve, vykypí zlosť a potom ho pustím odtiaľ von. toto občas pomáha no neviem, či je to správny spôsob na dieťa. Lebo nič iné čo som vyskúšala nezaberalo. Horšie je keď ho to chytí vonku. Na dvore, na ulici, v obchode. Sú tam zväčša okoloidúci. Čo vtedy robyť? Metóda chytiť mu ruky a vysvetliť mu, že sa to nepatrí nepomohla. NAJHORŠIE NA TOM JE, že vždy, vždy keď má takýto amok, záchvat, sa od zlosti zajde, lapá po dychu, a povracia sa. Denne vraciava, nie z refluxu, ani nie z pokazeného žalúdka, ale veď to na ňom vidím, že zo zlosti, záchvatu. Mať mesiace čo mesiace 2 krát denne tak vyprázdnený žalúdok, zdravotne nebude robiť dobrotu. Ja by som naozaj jeho až cholerické a výbušné správanie potrebovala stlmiť, skludniť. Poznám kopec detí v jeho veku, no nemajú takú výbušnú, cholerickú povahu. Viem, že deti prechádzajú v určitom veku, obdobím vzdoru, to čo popisujem, nie je len to obdobie, opisujem, povahu dieťata. Doslova Cholerickú. Ako záchvatom výbušnosti a amokov predísť aby si on potom takto denne nevyprázňoval žalúdok? Mne to niekedy už pripadá doslova, že žlč v ňom kypí až žlč prekypí ústami a vyvráti sa von. ďakujem za radu.