Poradňa detského psychológa

Dobry den
Prosim vas o radu svojho 3-ho synceka ktory nevie ani minutu posediet,nevie sa sam hrat,a ked sa snim hrajem tak len trosku sa hraje a poto sa chce hrat z inou hrackou.Ako ho mam naucit aby sa sustredil na jednu hru a potom sa hral z inou hrackou.V telke o tom rozpravali ze ked dieta nevie sa sustredit na jednu hru ze treba vyhladat lekarsu pomoc je to pravda?.Je od malicka velmi hyperatraktivne dieta,ked bol maly tak mi to az tak nevadilo ale teraz ked mu citam tak len par riadko a uz ho to nezaujima,ked basnicku ho ucim ani to ho nezaujima,niekedy uz na silu mu to kazem aby sa sustredil len sa bojim aby sa mu to nezhnusilo ze musi nieco na silu robit ale inu taktiku neviem nan ho.Dakujem

Mame 18 mesačnu dcerku,ktorej ked povieme nie a nepáči sa jej to tak začne nás kúsať.Neviem ako ju to odnaučit,vždy jej vravím,že nás to bolí a tvárim sa nahnevano.Poradte nam čo mame s nou robit?A mame ešte další problém vždy ked stretneme na ulici ludi a prihovoria sa k malej tak začne plakat,ma to asi tak od 6mesiacou.Možno vekom sa to zlepší./ Na deti neplače./A viete nam aj vtom to poradit tak budeme velmi radi.Dakujem. Ružka

Dobrý deň.
Máme 1,5 ročnú dcérku.Je to veľmi dobré dievčatko.Dostávame sa do obdobia, kedy začína trucovať a vydobíjať si čo chce plačom.Pri obliekaní ju musím zaujať, lebo sa vôbec nechce poobliekať.Pri trucovaní pomáha pevné objatie, to mám odskúšané. Neviem však čo robiť a ako reagovať, keď si začne vyžadovať všetko cez plač a tak trucuje.Najprv som odolávala, ale má veľkú trpazlivosť a bývame v paneláku. Nechcem jej všetko hneď dať čo chce, aby si na to nezvykala.Aj s vysvetľovaním som to skúšala. Niekedy to zaberie inokedy nie.Na to, aby bola v období vzdoru sa mi to zdá dosť nízky vek. Je pravda, že je dosť citlivá od narodenia a intelektom je vyspelejšia ako rovesníci. ďakujem za odpoveď

Dobrý deň, mám 3 ročnú dcérku a 9 mesačného synčeka. Máme problém s dcérkiným správaním. Je to veľmi živé dieťa už od malička, je veľmi tvrdohlavá a veľmi cieľavedomá, ak si niečo vezme do hlavy, tak sa jej to takmer vždy podarí dosiahnuť. V roku a pol vedela zrozumiteľne rozprávať, v dvoch rokoch sa sama obliecť a sama napapať. Vážnejšie to začalo byť keď sa nám narodil synček. Začala mať strašné stavy zúrivosti, kričala, plakala, hádzala sa o zem, čo však bolo najhoršie, že útočila aj na bračeka, často sa jej plač končil až povracaním sa. Trvalo to asi dva mesiace a potom sa to akosi utriaslo. Samozrejme, že si ho všimla a štuchla ho aj potom, ale bolo to omnoho lepšie. Pravdepodobne to bola žiarlivosť, začala na mne viac visieť, aj keď pred jeho narodením nebola na mne až taká závislá. Jednoducho sa nikdy nepotrebovala mojkať ani pusinkovať, až mi to bolo často ľúto. Posledné dva týždne sa začala znovu zvláštne správať. Je ako anielik a zrazu z ničoho nič, sa zasekne a na všetko odpovedá nie, zaháňa sa po mne a bez dôvodu aj plače. Nepomáha ani keď jej pekne dohováram, ani keď zvýšim hlas. Napríklad večer nechcela byť v izbe keď išla spať, rozplakala sa, že máme byť pri nej a skončilo to až povracaním sa. Potom sme ju umyli, prezliekli a zrazu bolo všetko ok. Zakývala nám na dobrú noc a poslala vzušnú pusinku. Problém však má aj večer so zaspávaním. Je tak strašne unavená a dokáže s tým bojovať aj do desiatej. Stále vstáva z postele a vybieha, že potrebuje tamto a tamto... Ale s tým zaspávaním mala v podstate problémy od narodenia. Vždy jej dlho trvalo, kým zaspala. Ďalšia situácia nastala včera: prišla som po ňu do skôlky, začala som ju vítať a tešiť sa. Učiteľka povedala, že sa na mňa tešila, ale v šatni ani za svet obliecť sa, plač a plač. Najhoršie však bolo, že som z nej nedostala ani jedno slovo, čo chce alebo nechce. Iba plakala a hovorila mama... A tak som jej dlho dohovárala, že som sa na ňu tešila, že ideme domov a tak ďalej, ale s ňou to ani nepohlo. A tak som ju musela nasilu obliecť, nasilu vyjsť s ňou zo škôlky a tam stála ešte ďalšiu pol hodinu, kým ju to prešlo. Bola to hrozná situácia, kyždý kto okolo prešiel sa jej prihovoril, ale nič. Po pol hodine ju to prešlo a anielskym hlasom mi povedala, že ideme domov. Ale skutočne neviem čo bolo príčinou tejto situácie. Jej učiteľka pozerala, že čo sa to deje, že oni ju takú ešte nevideli. Bolo mi až do plaču, všetky deti bežkali porpi svojich mamách šťastné, že idú domov a ja som tam stála akoby som k nej ani nepatrila. Prosím poďte mi ako správne reagovať v takejto situácii. Dá sa takémuto niečomu predísť. Niekedy ma privedie do stavu, že dosť zvýšim hlas, ale keď ona je veľmi tvrdohlavá a nedá sa s ňou pohnúť.
Ešte jedna situácia: išla som obliekať malého, že ho dám spinkať, sadla si na jeho kombinézu a ani za svet z nej odísť, pekne som jej asi 3 krát povedala, prosím choď dole, Adamko ide spinkať, nešla a tak som ju chytila a odtiahla preč a ona sa s takým zúrivým pohladom na mňa zahnala až mi zle došlo. Ledva som tam stihla dať ruku, inak by udrela bračeka, ktorého som obliekala. Bola vtedy u nás aj mama a čudovala sa kde sa to v nej berie.Dostala vtedy aj po zadku a potom mi zahlásila, že ona sa ide obliecť a ide za tatinom. Mám ju vraj za ním odviesť. S manželom si vždy veľmi rozumeli a má ho veľmi rada. Niekedy mam až pocit, že ho má radšej ako mňa. On sa s ňou často blázni, ale keď treba tak je na ňu takisto prísny. Takže neviem prečo to tak je. Možno preto, že s ním je iba málo času a so mnou je stále.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď

Dobrý deň,pani doktorka,prosím Vás o radu.Máme 27mes.synčeka.Všetko sa začalo,tak ako pri každom normálnom vývine,od chodenia,rozprávania Až,na to že s týmito,aktivitami,začal trošku skôr,rozprávať začal v 11-mes,samozrejme,prvé slovíčka,teraz sme na tom tak,že počítame,kreslíme,ale mńa trápi najviac jeho chovanie.Je neúnosné,strašne odvráva,je drzý,keď mu poviem že odídem,on chce len tatinka(na koľko manžel chodí na týždnovky,keď príde visí len na nom,ja to chápem,k nemu si dovoluje viac,ako náhle odíde,všetko ide od začiatku.Som,z toho unavená.Je,tu aj jeho starsia sesternica,kt.je staršia,o 9 mes.neviem,či si berie príklad z nej?je,strašne neposedný,viem že to hyperaktivita nie je ale dá sa to s nou porovnaváť,Stále,zo sebou šije,hádže sa po zemi,no jednoducho také malé šidlo.Zopár krát,dostal po zadočku,ale asi bitka nerieši tento problém,čo máme my,prosím aspoň o malú radu.ĎAKUJEM,VEĽMIPEKNE.Prajem,pekný deň.

Dobry vecer,potrebovala by som pomoc.Mam 6rocneho syna a neviem si s nim uz rady.Je strasne nepocuvny,ozem mu pekne povedat,krik ani capnutie,zakazy nic neplati na neho.Uz si pripadam naozaj neschopna a zla matka.Ked mu nieco poviem hned je zduty ,urazeny,uplne ma ignoruje.Najhorsie je ze blizko byva svokra a ked sa zduje ujde k nej.Bojim sa ked ho teraz nezvladam co bude o rok,o 5 rokov.Uz naozaj neviem co dalej.
Dakujem za radu

Dobrý den, som matka dvoch synov 6 ročného Vladka a 10 mesačného Filipka. Náš Vladko nikdy nepočúval na prvý krát, ale na ten 3 krát väčšinou počúvol. Má 6 rokov, všetko sa mu hovorí min.10 krát a niekedy ani nadesiaty krát nepočúvne. Od malička sa mu všetko v klude vysvetlovalo, ale myslím si že je vo veku, ked mu stačí vysvetliť raz nanajvýš dvakrát aby vedel čo má robiť. Ked sa narodil FIlipko nebol uňho ani najmenší náznak žiarlivosti, k Filipkovi sa chová pekne. Nenútim ho hrať sa s ním, baviť ho, dať nanho pozor. Využívam to len v súrnych prípadoch. Momentálne som v stave, že nevládzem mu všetko hovorit „tridsať krát“. Veľmi ho ľúbim, každý den mu to opakujem, vie, že som naňho hrdá, ked niečo pekne spraví hned ho pochválim, ale tak isto viem naňho nakričať, prvej som mu vedela hodiť aj malú výchovnú, teraz už nie, neviem prečo. Rád hrá počítač a pozerá TV. Momentálne máme dohodu, že ak nezačne počúvať aspon na druhý krát, hrať počítač nebude. Už sme prešli cez tabuľky, do ktorých sme zapisovali čierne a červené body a vždy sme si dali na koni týždna si mohol vybrať odmenu. No to ho držalo asi týžden a potom mu to bolo jedno. Ked sa opýta, či môže hrať a ja mu poviem, že nie, tak sa rozplače. Je strašne tvrdohlavý a na väčšinu odpovedí ked sa mu povie nie reaguje plačom. Je citlivejšou povahou. Prosím vás poradte mi čo mám robiť, niekedy keď ide do škôlky mám pocit, ako keby sa mi uľavilo /veľmi sa zaň hambím/, ale neviem čo ďalej. Medzi kamarátmi chce väčšinou veľiť on napr. takto sa ideme hrať, ty budeš medved a toto povieš atd. Inak je to strašne zlatý chlapec.

Dobrý deň,
mám 20 mesačného syna. Ten je v poslednom čase taký neposlušný. Najprv som to brala ako , že nás skúša kam až môže zájsť a na jeho malé pästíky a facky v zlosti som reagovala len pokarhaním. Teraz už ale začína do nás kopať,kusať,škrabať alebo do nás hadže hračky,len tak bezdôvodne, zabáva sa na tom, ale údery sú často bolestivé. Nedávno hodil svojej babke do tváre vedierko, a tej začala až z nosa tiecť krv. A pritom sa mu venujeme skoro každú minútu, takže si nemyslím, že je to žiadosť o pozornosť. Ja neviem ako mu mám vysvetliť, že to čo robí nie je správne. Či to ten malý človiečik už chápe, a či moje pokarhanie spája so svojím skutkom, alebo to celé nechápe. On sa totiž stále rozplače keď ho karhám, biť ho nebijem, len zvýšim hlas.Prosím poraďte mi ako správne postupovať. Ďakujem!

Prosím poraďte,moja dcérka sa v sedačke neustále kolíše vlastne až sa hádže ,popritom dokáže pozerať rozprávku. Robí to asi dva mesiace ,predtým si ohrýzala nechty má iba dva roky.Máme harmonické manželstvo .Môže jej to nijako ublížiť ?Ďakujem za odpoveď.

Dobry den.
Potrebovala by som poradit - ale asi ako kazdy kto tu pise. Mame problemy so synom,ktory mal nedavno 5rokov. Jedna sa o to, ze v poslednej dobe mava "zachvaty zurivosti a tvdohlavosti". Ked bol mensi - nemaval take zachvaty ze ked nieco nedostal, tak sa napr. nehadzaval o zem. Vzdy sme sa vedeli nejako dohodnut. Ale cca pre 3/4rokom sa zacali jeho "zachvaty". A v poslednej dobe sa opakuju cim dalej castejsie a musim vynalozit max.usilie na ich zvladnutie a odobera mi to vsetku energiu.
Prebieha to napr. nasledovne - pricom sa to stava pri situaciach, ktore inokedy robi bezne, ale niekdy sa pri nich "zatne" a uz je to - napr. umyt zuby, prezliect sa, zjest polievku a pod. On -ked ho to chyti - vtedy sa zatne a sam seba tak vynervuje, ze s nim neviem pohnut. Vtedy nepomoze ani mu dohovarat, ani capnut po zadku. Jednoducho je vtedy ako hluchy a stale si mele dokola to - co on chce. Je velmi tvrdohlavy a chcel aby bolo vsetko po jeho. Vtedy dokaze hodinu jacat, dupat, skriekat, bit sa. Potom akoby sa ukludnil a jemu to tak luto - lebo vie ze robi zle. Potom je taky dobry ze by sme ho mohli aj na "chleba natiret". Neviem ako mame s manzelom v takychto situaciach reagovat - riesime to tak, ze ho zavriem do izby nech si tam porozmysla o tom co robi a aky je. A ked bude dobry - moze ist za nami. Kedysi miu stacilo cca 10min. a uz bolo dobre. Ale teraz to trva uz cca hodinu. Nakoniec vzdy urobi to, kvoli comu sa to zacalo - ci uz zje polievku alebo pod.
Tieto situacie velmi vycerpavaju nas vsetych troch a pravdaze potom s poahdame aj my s manzelom. Snazili sme sa pri vychove aby nebol rozmaznany, nedovalit mu vsetko. Ale uz zacinam pochybovat o sebe a aj o mojej vychove.
Syn je velmi aktivny a zivy,ale snazime sa mu venovat a "unahanat" ho. Tieto situacie sa vzdy stavaju len doma a niekedy - ked je unaveny - ako som si vsimla.Je jedinacik, zatial. Je velmi sutazivy a vzdy chce vyhrat.
Prosim poradte mi - ako mame v takychto situaciach reagovat, co robit, ako im predchadzat. Lebo niekedy uz fakt nevladzem.
Dakujem velmi pekne.

Dobrý deň.Prosím Vás o radu.Mám 2,5 ročného syna.Všetko čo chce si vydobije plačom.Keď mu niečo nedám tak začne plakať až tak že zmodrie a prestane dýchať keď mu fúknem do oči tak sa nadýchne ale plače až tak že sa zajakáva, buď kym mu nedám čo chce alebo bude plakať aj pol hodiny kým od plaču nezaspí.Prosím Vás ako mám postupovať v takejto situácii??Nechať ho plakať alebo mu dať čo chce?Ďakujem

Dobrý večer.

Naša dcérka bude mať v apríli 4 rok. Od malička je veľmi plačlivá, precitlivená, málo spavá. Je veľmi vzdorovitá a tvrdohlavá, keď si postaví hlavu, tak ňou nie je žiadna reč, vtedy na ňu nezaberá absolútne nič (odpútanie pozornosti, pritúlenie). Škôlku navštevuje zhruba rok (bez nadšenia), ale býva často chorľavá, tak je častejšie doma ako v škôlke (výsledky na imunitu sú v poriadku), od malička je väčšinu času so mnou. Papuľuje, manžela dokonca bije, vynucuje si, za všetko sa rozplače, niekedy je to až hysterický záchvat plaču aj bez zjavnej príčiny, v poslednom čase sa prestáva zdraviť,"zabudla používať" čarovné slovíčka... A čím krajšie s ňou zaobchádzame, tým je protivnejšia, nedá si vysvetliť niektoré veci, prečo to teraz nemôže robiť, dostať a pod. Hneď začne plakať a vynucovať si. Nevie udržať očný kontakt, keď sa s ňou rozprávam. Popri tom má už od malička stanovené hranice.

Myslíte, že ešte stále prechádza obdobím vzdoru?

Viem, že každé dieťatko je indivuduálna bytosť, ale v ktorom veku vrcholí obdobie vzdoru?

A čo s tou jej plačilivosťou a tvrdohlavosťou? Je to v povahe alebo z toho "vyrastie"?

Dobrý deň!Máme doma jedno živé 20 mesačné dievčatko,s ktorým si užívame veľa zábavy.Je veľmi šikovná,bystrá a neposedná.Ale s jedným problémom si už pol roka nevieme rady.Je totiž bitkárka.Bije starkú,starkého,kamarátov/malých aj veľkých/aj nášho psa.Ale bije len tých,ktorých pozná,na cudzích si to zatiaľ nedovolí.Neviem,ako jej to máme vysvetliť,už sme vyskúšali snáď všetky prostriedky.Dohovárali sme jej,že keď niekoho udrie,tak ho to bolí,alebo sme ihneď odišli z miesta činu,obmedzila som jej stretavanie sa s kamatkami,ak sa to stalo napr. u nás doma ,tak som ju okamžite odniesla do inej miestnosti.Dokonca teraz sa už začala svojím bitkárstvom aj chváliť,napr.rozpráva druhým ľuďom:Nati bila..Skúšali sme to aj ignorovať,ale rozpráva to dovtedy,kým nemá istotu,že sme ju počuli.A ona sa potom z toho smeje.Alebo idem s ňou von a keď uvidí kamarátku,hneď začne hovoriť:SOFI BIŤ...a nezostane len pri slovách, ale jej aj jednu uštedrí.Naozaj sa už s týmto problémom pasujeme dlho a veľmi ma mrzí,že zatiaľ neúspešne.Práve skúšame cukríkovú metódu:vždy,keď sa sniekým stretneme a správa sa milo a nikoho neudrie,dáme jej cukrík.Ale zatiaľ ani toto nie je úspešné.Prosíme Vás o radu.Dakujeme

Dobry den,
mam 2,5 rocneho syna. Je to dost zive dieta.V poslednej dobe sa velmi jeduje a neda sa nic vysvetlit. Problem je v tom, ze vsetko chce robit sam. Neustale pocujem "JA SAM". To by nebol taky problem,pretoze sa aspon nauci niektore cinnosti vykonavat sam, napriklad vyzliekanie. Problem je v tom, ze my vlastne ani nevieme co si uz mozeme dovolit robit a co nie. Zhasnem svetlo a a hned sa jeduje, place, ma nervy z toho ze to chcel urobit on. A takto to je pri takmer vsetkych cinnostiach.Ak by som to svetlo zazala, tak pride svetlo zhasne a zazne.Takymto spravanim terorizuje celu rodinu. Byvame zatial s rodicmi, coskoro sa vsak budeme stahovat. Ja neustale rozmyslam co robit, ako ho zmenit, ci som niekde urobila chybu vo vychove.Neda si nic vysvetlit.Nahneva sa z malickosti ked nie je po jeho. Potom sa po nas zahana. Uz vyse tyzdna sa nechce obliekat von. Mozeme mu vysvetlovat kolko len chceme, co vsetko ho caka vonku, ukazovat mu z okna kolko deti je uz vonku a kde vsade pojdeme. Uz som skusala aj odist von za dvere, zamknut, s tym ze ja uz idem von, potom mi aj povie ze sa ide obliekat. No nakoniec nechce a takto sa to opakuje aj niekolkokrat. Ked mame ist von s neterou alebo so synovcom, to sa oblecie a neprotestuje.Tiez sa nechce sa prezliekat do pyzama. Ked som ho naposledy po dllhom prehovarani a vysvetlovani zacala prezliekat nasilu, robil strasny cirkus. Zacal sa hadzat, trepal sa na posteli, skriabal sa,strhaval si to zo seba. Potom dlho trva kym sa upokoji.Dnes rano bol precikany, tak som mu vravela ze sa ideme prezliect lebo ma mokre na brusku a bude ho to studenit, no nechcel sa prezliect a zacal plakat.Ked som si chystala veci na prezlecenie, zase zacal "JA PODAM" a to bol rozospaty! Tak som mu zase vysvetlovala ako ho to bude studenit, no ked zacal zase vystrajat, ja som sa rozplakala a vtedy povedal ze sa prezlecie a dal sa prezliect s mojou pomocou.Ak mu poviem ze budem smutna alebo ze budem plakat, tak poviem aby som neplakala alebo nebola smutna.
Bojim sa aby takto nerezignoval pri vsetkych cinnostiach (teda okrem jedla). Som z toho nestastna, myslim len na to ako by sa to dalo zmenit.Co sa tyka druhych deti, je hravy, zle nerobi...len teda ak by mu niekto vytrhol jeho hracku, tak zacne plakat a zazenie sa.
Inak mozem povedat ze je sikovny, pozna takmer celu abecedu, cisla,ciastocne farby, basnicky....ale toto spravanie ma neskutocne ubija.Poradte mi co robit, velmi ma to trapi. Dakujem

Pani doktorka,
chcela by som poradiť. Môj syn má 1 rok a máme problém ten, že pri plači sa nevie nadýchnuť, dokonca tak, že my až modrie. Všimla som si, že väčšinou sa to stáva v situácií, keď nedosiahne niečo čo chce, čiže ide o plač v zlosti. Bolo mi odporúčané fúknuť mu do tváričky ale nepomáha to. Budem vďačná za každú radu. Ďakujem Lucia