ako na neho

Dobry den,
mam 2,5 rocneho syna. Je to dost zive dieta.V poslednej dobe sa velmi jeduje a neda sa nic vysvetlit. Problem je v tom, ze vsetko chce robit sam. Neustale pocujem "JA SAM". To by nebol taky problem,pretoze sa aspon nauci niektore cinnosti vykonavat sam, napriklad vyzliekanie. Problem je v tom, ze my vlastne ani nevieme co si uz mozeme dovolit robit a co nie. Zhasnem svetlo a a hned sa jeduje, place, ma nervy z toho ze to chcel urobit on. A takto to je pri takmer vsetkych cinnostiach.Ak by som to svetlo zazala, tak pride svetlo zhasne a zazne.Takymto spravanim terorizuje celu rodinu. Byvame zatial s rodicmi, coskoro sa vsak budeme stahovat. Ja neustale rozmyslam co robit, ako ho zmenit, ci som niekde urobila chybu vo vychove.Neda si nic vysvetlit.Nahneva sa z malickosti ked nie je po jeho. Potom sa po nas zahana. Uz vyse tyzdna sa nechce obliekat von. Mozeme mu vysvetlovat kolko len chceme, co vsetko ho caka vonku, ukazovat mu z okna kolko deti je uz vonku a kde vsade pojdeme. Uz som skusala aj odist von za dvere, zamknut, s tym ze ja uz idem von, potom mi aj povie ze sa ide obliekat. No nakoniec nechce a takto sa to opakuje aj niekolkokrat. Ked mame ist von s neterou alebo so synovcom, to sa oblecie a neprotestuje.Tiez sa nechce sa prezliekat do pyzama. Ked som ho naposledy po dllhom prehovarani a vysvetlovani zacala prezliekat nasilu, robil strasny cirkus. Zacal sa hadzat, trepal sa na posteli, skriabal sa,strhaval si to zo seba. Potom dlho trva kym sa upokoji.Dnes rano bol precikany, tak som mu vravela ze sa ideme prezliect lebo ma mokre na brusku a bude ho to studenit, no nechcel sa prezliect a zacal plakat.Ked som si chystala veci na prezlecenie, zase zacal "JA PODAM" a to bol rozospaty! Tak som mu zase vysvetlovala ako ho to bude studenit, no ked zacal zase vystrajat, ja som sa rozplakala a vtedy povedal ze sa prezlecie a dal sa prezliect s mojou pomocou.Ak mu poviem ze budem smutna alebo ze budem plakat, tak poviem aby som neplakala alebo nebola smutna.
Bojim sa aby takto nerezignoval pri vsetkych cinnostiach (teda okrem jedla). Som z toho nestastna, myslim len na to ako by sa to dalo zmenit.Co sa tyka druhych deti, je hravy, zle nerobi...len teda ak by mu niekto vytrhol jeho hracku, tak zacne plakat a zazenie sa.
Inak mozem povedat ze je sikovny, pozna takmer celu abecedu, cisla,ciastocne farby, basnicky....ale toto spravanie ma neskutocne ubija.Poradte mi co robit, velmi ma to trapi. Dakujem

Dobrý den,
prosím Vás o radu: mám 22 mesacného syna,je velmi aktívny,spolocenský,pekne rozpráva,zboznuje byt medzi detmi.problém je v tom,ze zacal odstrkovat deti.napr na hojdacke,smýkalke, jednoducho schmatne druhé dieta a odstrkuje prec.robieva to detom,ktoré nepozná,pustí sa aj do vacsích. vyzerá to asi tak,ako keby vyslovene cakal,aby to druhé dieta plakalo. minule tak strkal do malého dievcatka,a aj ked stojím nedaleko,stihol do nej strcit.malá utekala prec,a syn potom celý den omielal,ze dievcatko plakalo,utekalo domov.ako keby z toho mal radost. skúsala som mu dohovárat pekne,vysvetlit,aj som pokricala ( nie vonku ale doma,ked som sa snazila vysvetlit,ze to robit nesmie) a uz neviem,ako dalej.ako ho to odnaucit? vcera sme iba prisli na ihrisko,a jedna mamicka zahlásila,no tak my radsej ideme...
Poradíte mi,ako na neho? nechcem ho vydierat,úplatky mu slubovat,chcem aby pochopil,ze to jednoducho robit nesmie.a byt ho nebijem,ani capnutie na zadok,a vonku uz vobec nie.
Dakujem za odpoved.

Dobry den,
som pravidelnou citatelkou vasho casopisu Mama a ja....velmi ma potesila tema o narocnych detoch.
Nasho synceka by som radila do kategorii top v skupine narocnych : ) od detstva nespava vobec a co sa tyka
ranneho spanku tak vstavame o 4 rano a to je uz ta lepsia alternativa. Ma dva roky takze sa doslova trapime, boli
sme s nim aj na terapii a bolo mu diagnostikovane o 90 % aktivity viac ako by mal mat v jeho veku a ze trpi nevyspatostou..
Je velmi komplikovanym dietatom, ked bol v obdobi jedneho roku tak mal agresivne spravanie, ktore sa prejavovalo tym ze
hadzal vsetko co videl - dvakrat mi rozbil nos alebo hryzol mala som pokryznutia po celom tele dokrvi a modriny vsade...uz som
sa hanbila nosit aj kratky rukav.... vybuchy zlosti ostali a tu je moja otazka alebo prosba o pomoc...
Kedze vstavame tak skoro den je neskutocne dlhy snazim sa mu vymyslat hry, cokolvek co by ho zaujalo ale neda mi sancu. Zacnem
mu nieco stavat z kociek a rozhadze ich po izbe, otvorim knihu a vezme mi ju a zahodi za postel, vezmem si lego ze si ideme stavat a
odnesie mi prec cely box, neda mi ziadnu sancu sa s nim pohrat.....je to normalne?
on je velmi sikovny ako rocny vedel vsetky pismenka citat, teraz vie pocitat, citat, pozna farby, krasne rozprava a to same plati aj v anglictine
ma neskutocnu pamat na cokolvek. Lubim ho len neviem ako na neho sam nechce byt ani sekundu ale ked som pri nom nema zaujem o hru
a pozerat sa jeden na druheho 12 hodin denne to sa neda..
dakujem za radu Mirka a jej narocny syncek rastik : )

Dobrý den pani doktorka.Moj 3. ročny syn v poslednom čase nechce počuvať.Možem aj 5 krat povedat uprac, nebehaj, nedrgaj sa no on ako by nepočul, nevnimal.Musim nakonec skričať a ked ani vtedy nechce tak sa vyhražam s varechou s ktorou bohužial par krat dostal na zadok lebo napomenutie nevnimal a uz som nevedela ako docieliť aby ma počuvol.No nechcela by som ho stale nahanat s varechou a už vobec mi nie je prijemne ked mu musim nou dat na zadok.Ako sa zachovať ak na moju vyzvu, prozbu , aby počuvol nereaguje a ešte naschval to spravy aby on mal posledne slovo, aby to aj tak bolo len po jeho.Najhoršie je že jeho 2.ročna sestra po nom všetko opakuje.Najviac ma trapi ze ak sa mu niečo nepači čo spravi jeho sestra či bratranec ,napr.ked sa hraje a mu niečo zoberu hlavne ak je niečim velmi zaujaty tak hned drga a ide udrieť.A to mu zakaždym vysvetlujem ze sa nema drgať a byť lebo može velmi ubližiť a može isť sestrička do nemocnice alebo mu vravim aby mi prišiel povedať ak mu niekto robi zle alebo sa mu niečo nepači ale nech sa nebije.No on aj tok to porieši po svojom, drgne capne.No a poto sa stale iba kriči na neho.Prečo si to spravil, prečo si škaredy,prečo sa nepodeliš.Nechapem jeho spravaniu.Potrebuje stale uputavať pozornosť? ziarli?či iba prechadza obdobim vzdoru?Je velmi živy všetko s čim sa začne hrať je na 5.minut a už ide niečo ine robiť.Samozrejme predchadzajucu činosť necha tak a ide robiť inu.Ešte aj rozpravky pozera tak že robi stojky, vyklada si nohy.Od 2 rokoch cez den nespi a nechce spať ani v školke čiže je prenho asi aj dosť ťažke obležať na lehatku2.hodiny.No ani mu ten spanok nechyba večer už o 20.30 spi.Neviem či to všetko nejak suvisi no počuvne len ken sa nan nakriči alebo dostane po zadku.Poradte ako na neho aby som niečo nepokazila.Za odpoved pekne dakujem.

Dobry den, mame 5-rocneho chlapca, ktory je posledny mesiac uplne zmeneny. Vsetko jeho spravanie nasvedcuje obdobiu vzdoru, ktore sa ale vyskytuje medzi 2. a 3. rokom zivota dietata. Nemam pocit, ze by sme podobne obdobie uz zazili. Je mozne, aby sa vyskytlo obdobie vzdoru v zivote dietata o 2 roky neskor? Najlepsie slova, ktore by syna vystihovali su zakernost, robi veci naschval, lebo pravdepodobne vidi, ze ma tym vytoci a nahneva, nepocuva, papuluje, smeje sa mi do tvare, ked ho hresim, vala sa po zemi, po regaloch v obchodoch, podlieza pod postel, gauc, skaredo nadava mne, aj mojej mame, to je naozaj neskutocne. Toto v zivote nerobil, sama som z toho uzasnuta, co vsetko vyvadza, je nezvladnutelny, neviem ako na neho, ani na zadok mu nepomoze dat, otrasie sa a ide dalej, aj ked mna pali ruka dalsiu pol hodinu. Som velmi trpezlivy clovek, ale mam pocit, ze toto by rozhorcilo aj toho najtrpezlivejsieho cloveka. Neviem, co mam robit. Mozete mi nejako poradit? Bolo by potrebne navstivit detskeho psychologa alebo nie je dovod na paniku? Este ma napadlo, ci by nebolo riesenim zmenit skolku, lebo mam pocit, ze je tam v skupinke podobnych tazsie zvladnutelnych chlapcov a mam pocit, ze to k nicomu dobremu neprispieva, chodi domov s novymi nadavkami, ktore sa navzajom ucia, s krvavym odratym nosom, modrinami, co zrejme nasvedcuje tomu, ze ich pani ucitelka evidentne nezvlada alebo jej to je lahostajne. Ale obavam sa, ze by sa v novej skolke rychlo otukal a mozno by to ani nemalo zmysel a vysledny efekt by bol rovnaky. Ako by som mala postupovat? Dakujem.

Dobrý den, som maminkou 5 ročného synčeka a 2 ročnej dcérky. Do troch rokov bol syn pohodovým dieťaťom, občasné záchvaty hnevu síce boli, ale v rámci normy. Potom sa to však začalo stupňovať, keď sa mu niečo nepáčilo, alebo sme mu nespravili po vôli, tak začal kričať, vrieskať, kopať...keď som ho upozorňovala nepomáhalo, ak som ho zavrela do izbičky tak kopal do dverí, dostal už aj na zadok, ale tiež sa to minulo účinku:( Posledný rok je to však katastrofa, začínam mať pocit že to absolútne nezvládam, nakoľko odkedy nastúpil do škôlky okrem kriku útočí aj slovne, čo je dosť nepríjemné hlavne na verejnosti: napríklad sme boli na očkovaní a tam sa rozvrieskal že jeho pichať nebudú a ked sme ho násilím držali tak začal kričať že doktorka je hlúpa, škaredá, zlá a že ju už neľúbi a viac tam nepríde...opakoval to kolom dokola a ja som sa cítila strašne ako jedna neschopná matka, ktorá si nevie skrotiť a vychovať dieťa:(( Používa aj jedno škaredšie slovo a mna to veľmi mrzí že to neviem eliminovať, lebo malá dcérka po nom všetko opakuje....je pre ňu ako malý "boh" Prosím poraĎte ako na neho, za rok by mal ísť už do školy a to si neviem predstaviť....ďakujem za každú radu