Poradňa detského psychológa

dobry den pani doktora mohli by ste mi prosim poradit ohladom mojej dcerky je prvacka a zacali sme mat problemy s ucenim nechce citat stale place az ju napina na zvracanie a posledne mesiace nam začala neskutocne klamat dokonca ušla z družiny pytala si peniaze do skoly a po overeni s triadnou učitelkou sme zistili že klame , začala si obhryzat kozu za nechtami až do krvy a na rukach si porobila kusance kde jej zostali až do modra vytlacene zuby niektore dni ked urobila nejaky problem chodi ako duch uplne bez života ako taka lemra je na to až hrozne pozerat ako bez duše neviem si už dat radi preto poprosim o radu dakujem liliana.

Dobry den mam 2 rocneho syna je to zlate dieta pokial nepride k situacii ked nieco chce a nemoze...vtedy si udiera hlavu o zem,nabytok alebo o stenu...bojim sa aby to nemalo nasledky.Ja sama sa uz takejto situacie bojim,lebo ked som kludna a snazim sa ho objat tak vtedy ma aj udrie. Skusala som mu dohovorit,odputat jeho pozornost,krikom,ignoraciou a aj po zadku dostal na co nie som hrda ale ja si uz fakt neviem rady. Vopred Vam za radu dakujem.

Dobrý deň. Máme doma dievčatko- 2 roky 3 mesiace. Mám s ňou problém, neviem, či ide o klasické obdobie vzdoru alebo to bude prejav niečoho iného. Jej správanie je, ako správanie iných detí. Občas zadupe, nechce, odmieta... Je to však v norme, nič si z toho nerobím. Viem, prejde to. Snažím sa jej venovať, ako sa len dá, nekričať, skôr vysvetľovať. Veľa vecí chápe, je veľmi citlivá, nerobí nám vyslovene napriek. Problém však nastáva pri prechádzkach a nakupovaní. Akonáhle sme vonku, zmení sa na nezvládnuteľného "čerta". Odbieha odo mňa, zabehne do obchodu, netrápi ju, či som pri nej. Utiekla by aj na kraj sveta, keby som ju nechala. No a pri nakupovaní... ani nehovorím... Denno- denne s ňou bojujem. Všetko v obchode hádže na zem, zoberie, uteká bez zaplatenia, kým ju dobehnem, rozbalí, zahryzne, zahodí, podupe... Akonáhle zistila, že z nákupného vozíka na nič nedočiahne, neobsedí mi v ňom. Nákupom sa však žiaľ nevyhnem, nemá mi ju za ten čas kto povarovať. Už sa vyhýbam aj výkladom, len aby nevbehla do obchodu... Nedávno som si chcela kúpiť topánky... Ostala som len pri "chcela". Vošli sme dnu, schmatla dva páry, skúpila do nich v špinavých teniskách, nakoniec ich vyhodila pred dvere obchodu. A takto je to s ňou kamkoľvek ideme. Ako keby sa "odtrhla z reťaze"... Nedá sa s ňou ísť nikam. Všade niečo vyvedie, stále ju len naháňam, upozorňujem... Je toho na mňa veľa. Chcem sa spýtať, či sa môže obdobie vzdoru prejaviť takýmto spôsobom. Možno má problém, ktorý nevidíme. Alebo sa vonku len "ventiluje"? Čo s takýmto správaním? Ďakujem za odpoveď.

Dobrý den,
prosím Vás o cennu radu a o Váš nazor, ktorý ma veľmi zaujíma.

Mám 15 mesačné dievčatko a stretávam sa s mamičkami, ktoré majú staršie deti ako je moja. Problem mám v tom, že neviem čo je správne a ako správne reagovať aby nebol ukrivdený starší ani mladši z detí.

2 ročný chlapček strká do mojej dcery a zoberie jej každú hračku, ktoru ona zoberie do ruky. So slovami daj sem, alebo nechaj jej to násilím zoberie, alebo ju sotí na zem so slovami ty nie.

Čítam už toľko článkov z fora ako sa správne zachovať a ako naučiť oboch že takéto správanie nie je vhodné, ale názory su rozne, niekto píše nechať deti nech si to vyriešia, iná mamička píše že to nie je správne a pod. Už nechcem čitať názor mamičiek ale rada by som vedela názor odborníka.

Prosím, ak vás to veľmi neobťažuje, budem vďačná za vyjadrenie vášho názoru a rady, ako správne postupovať v takomto prípade.

Dakujem pekne,

Dobrý deň, s 28m dcérkou chodíme na kurz plávania pre deti. Chodili sme vyše roka, potm sa jej v bazéne prestalo páčiť, tak sme kurz prerušili, teraz sme začali po 4 mesiacoch znova. Pred každou hodinou spustí plač, že nechce plávať, že sa jej tam nepáči. Keď toto prekonáme a dostaneme sa do bazéna, tak je šťastná a spokojná, robí všetko ako ostatné deti a po plávaní každému povie, že sa jej páčilo. Prečo môže pred každým plávaním takto plakať, keď sa jej samotné plávanie páči? Ďakujem.

Dobrý deň.Máme 4a pol ročného syna.Je to citlivé dieťa aspoň si to o ňom myslíme.Je jedináčik a myslím si,že má všetko ako iné deti.Nemali sme s ním žiadne velké problémy avšak po dovršení troch rokov si začal viac a viac dovoľovať.Nejako sme to zvládli ,avšak neviem,či terajšie jeho správanie je normálne.Je veľmi rozumný snaží sa učiť avšak neviem,či jeho túžba učiť sa nesúvisí s nie veľmi prospešným správaním sa diaťaťa.Moj manžel mu je vzor,má povolanie po akom túži vačšina chlapcov.Manžel sa mu až prehnane venuje čítajú encyklopédiu ,malý pozná vlajky štátov ,hlavné mestá atď.Stavajú si stavebnice a puzzle ,ale to až tak,že malý sa bez otca ani nepohne.Keď som s ním doma ja tak mám aj inú prácu ako sa v kuse jemu venovať.Začne mi vyčítať aj napriek vysvetleniu,že mamka musí aj uvariť a požehliť ,že neviem poskladať lego a ak mu poskladám tak že to má byť tak ako to stavia tatik a zvalí mi to.má kopec hračiek,ktoré niekedy bez mihnutia oka hodí na zem a rozbije vyčitame mu,že si ich neváži a že stáli veľa peňazí ,že už mu nič nekúpime tak povie,že mu kupi dedo a podobne.Alebo začne byť smutný,že už mu Ježiško nikdy nič nedonesie.Ak ho chceme naučiť novú hru,alebo napísať svoje meno tak protestuje kope do veci a hadže ich,že on sa to nenauči a ani to vobec neskúsi.Potom,keď už vidí,že to vie,že to bolo ľahké veľmi sa z toho teší.Hadže vopred flintu do žita.Keď mal isť na bycikel bez pomocných koliesok vystrájal keď to po chvíli vedel tak bol šťastný.Stále sme niekam chodievali na výlety takže doma nesedel snažíme sa ho učiť nové veci ,venujeme sa mu,ale v ňom to vyvoláva skor opak radosti.Ak mu povieme ,že ideme niekam,kde by sa iné deti tešili začne vystrájať,že máme ísť sami,že on neide nikam potom nasleduje krik,lebo on urobí scenu a sme z toho obaja rodičia nervozny.Ak má niekde ísť zo školky vystupovať ak ide s cudzími tak nemá problém,ak by sme s ním šli my tak medzi deti nepojde.Za jeden deň zmení náladu aj 100 krát.Každé ráno ho budím s úsmevom najprv vstane a usmeje sa po chvíli začne vystrájať bez príčiny a provokuje a vytáča ma.Na ulici sa hrajú deti poviem poď k nim aj idem s ním tak aj ide aj sa vráti je nadurdeny kope do bycikla a ja mu vobec nerozumiem prečo.Syna nebijeme sem tam po zadku ,ale vo vynimočnom prípade a on sa tvári ako keby sme ho týrali.Ak je smutný a ja prídem k nemu s úsmevom a objatím tak ma hrubo odstrkuje.Nič si nedá vysvetliť ak mu niečo vravím skáče mi do reči papuľuje a kriči po mne.Na druhej strane je citlivá duša .Mnoho krát sme sa ho opýtali,či ho niečo trápi ,ale nič sme sa nedozvedeli.Minule ho manžel učil písať jeho meno,lebo chcel vedieť trocha sa mu nepodarilo napísať čiarku rovno začal plakať ,že on pojde hlúpy do školy ,že nebude nič vedieť,keď sa to nenaučí doma atď.Snažili sme sa mu vysvetliť,že na to je škola,že tam ho to naučia,že to nemusí teraz vedieť no márne hodil s perom o zem a nepočúval nás.Ak neposlúcha tak mu poviem prečo to robíš ,dohováram mu a on nato ja viem ja som zlý a hlúpy.Dnes som mu vravela prečo tak na seba vravíš,veď my sme ti tak nikdy nepovedali skor naopak chválime ho,ale ak dvihnem hlas,že nepočúva hneď je urazený.Ale to je potrebné,pretože ak mu po desiaty krát poviem prezleč sa a smeje sa mi do tváre musím zvýšiť hlas a to sa mu nepáči povie,že je urazený.Raz mu známy povedal,že je huncút aj to sa ho dotklo.Naozaj neviem ako naňho nerozumiem jeho správaniu.Poradťe nám robíme niekde chybu?Ďakujem.Bernadeta.

Dobry den. Konkretne ide o moju trojrocnu dcerku. Velmi ju lubim, ale priznam sa, ze niekedy mam pocit, ze sa dostanem na psychiatriu. Aby som to zhrnula - odkedy sa narodila, velmi zle spavala, bola som hore cele noci, cca do jedneho roka, potom som byvala hore asi 15x za noc. Teraz bude mat v maji tri roky a v noci vstavam asi tak 4x. Co sa tyka spanku, pisem o nom iba z dovodu, ci to nahodou nejako nesuvisi, je totiz velmi neposlusna, agresivna a doslova "kazdu hlupost" si vynucuje vrieskanim (neda sa povedat placom, pretoze to nie je plac). Cely den je neuveritelne aktivna, chvilu neposedi, problem je aj v tom, ze nie je schopna sama sa hrat vo svojej izbe, snazim sa ju k tomu viest od malicka, ale sustavne je na mne "nalepena".Cokolvek od nej chcem, aby spravila - skusala som to milo, prisne, krikom, nic na nu nefunguje - mozem to zopakovat aj sto krat, pokial na nu nezacnem kricat (co ma velmi mrzi), tak ma totalne ignoruje. A tym krikom jej to aj tak musim este aspon 10 krat zopakovat. ked sa jej to velmi nepaci, zacne byt agresivna a udrie ma, alebo do mna kopne. Na vsetko odvrava a vzdy musi mat posledne slovo. Napr., ked s nou idem nakupovat, neustale mi uteka a hadze mi do kosika vsetky veci, poviem jej sto krat, aby to nerobila, ale to nepomoze. Priznam sa, ze mam uz pomaly strach s nou aj niekam ist. Rozmyslam uz dost dlho, ci s nou nemam zajst k psychologovi, neviem totiz sama posudit, ci je to normalne, a prejde to. Dalsi problem je v tom, ze si neustale vymysla, napr. s cikanim - 100 x denne sa pyta na zachod, a ked ju vyzleciem a posadim ju, povie, ze ona nechce cikat - doma sa este da, ale vonku je s tym naozaj problem. Tiez si vymysla, ked chce uputat pozornost, ze ju nieco boli. Potom naozaj neviem, kedy, co mysli naozaj. Vie poprosit, podakovat, pozdravit, ale neexistuje, aby to urobila niekde vonku, pred cudzim, zacinam sa uz naozajj hanbit, pretoze nech sme u lekarky, alebo hocikde inde, za ten svet nepozdravi, nenecha sa vysetrit, nechce otvorit usta, proste nic. Som naozaj v koncoch a potrebujem poradit. Uz neviem, co s nou mam robit. Za radu Vam vopred velmi pekne dakujem a prajem pekny den.

Dobrý večer,
Pani doktorka chcem sa Vás spytat mam 3,5 ročneho syna do školky nechodi kedže som na materskej ale v poslednu dobu je zúrivy hlavne ked sa mu niečo nechce dat dovolit hodi sa o zem vrieska proste dostane amok zurivosti. Prve razy som to riešila bitkou čo samozrejme neuspelo teraz to riešim tak že ked dostane takyto amok pošlem ho do jeho izby a ked sa ukludni idem za nim a porozpravame sa a snažim sa mu vysvetlit že toto čo robi že to nieje pekne ani dobre a že musi proste akceptovat ked samu niečo odoprie a povie sa nie.V druhom rade s čim sa naozaj neviem pomoct je to že každemu nadava do hlupakou najhoršie je ked to povie niekomu cudziemu v meste a ked mu dam facku za to tak sa ma opyta že prečo som to urobila sadne si na zem a oduje sa a nechce pokračovat v ceste. Vobec neviem ako mam na toto reagovat najhoršie je na tom že to povie hocikomu pritom mi s manželom sa hentak vobec nerozpravame vobec neviem kde na to slovičko prišiel. Len raz som počula ked tu bola moja babka že ona mu povedala že je hlupak a že je buran čo som samozrejme sa jej hned na to pytala že prečo mu to povedala ale nepovedala mi nič na to, len mi povedala že mam nezvladnutelne dieta a pritom nikdy sa nikdo na neho nestažoval prave naopak každy povie aky je zlaty že sa pekne prehra že ani nevedia že ho maju tak ja už potom neviem kde je problem. Už som aj rozmyšlala že zajdem na nejakou detskou psychologičkou poradit sa lebo naozaj už neviem ako mam na toto všetko reagovat.
Ďakujem za odpoved

Dobry den, moj syn bude mat 23 mesiacov. Od roka sa jedoval na vsetko, co sme mu nedovolili alebo nechceli dat, klasika - hadzal sa o zem, buchal si hlavu, hadzal vsetko, co bolo po ruke atd. Povedala som si, ze to je isto vekom (zacalo to zo dna na den a nemal to od koho odkukat) a ze to snad po par mesiacoch prejde, ale trva to dodnes. Snazime sa teda trpezlivo napominat, vysvetlovat. Niekedy ale nic ine nezaberie, len ho zatvorit za dvere - ked ho nevieme inak oddelit od niecoho, s cim robi zle a on neposluchne na upozornenia. Iny sposob sme doteraz nenasli. Donedavna to fungovalo perfektne, stacila mu pol minuta za dverami a ked sa vratil, bol kludny a sam nam povedal, ze to a to sa nesmie.
V poslednej dobe sa ale jeho spravanie zmenilo. Neviem, ci teda uz zacalo to dlhoobavane obdobie vzdoru, ale o to mi ani tak nejde. Chcela by som vediet, ako sa zachovat. Dost dobre nerozumiem, ako mam postupovat. Citala som si nejake Vase odpovede tykajuce sa deti podobneho veku, ale velmi mudra z toho nie som, tak sa spytam priamo. Pisete (aj inde to citam), ze netreba nanho kricat, treba mu kludne vysvetlit, netrestat ho za to a nezatvarat za dvere. Ale co ked bucha do vsetkeho, co vidi? Poviem mu "neplac, povedz mi, co chces." Prestane plakat, ale zacne do niecoho buchat. Poviem: "Nebuchaj, ukludni sa." Zacne znova jacat. A tak dookola. Skusam aj pozitivnu motivaciu - ked teda aj viem, co chce - "Prestan plakat a pojdeme si citat." Nepomaha. Teda velakrat sa s nim da dohodnut, ale chcem vediet, co robit v takychto pripadoch, ked nic nezabera.
Priklad: Vcera sa zobudil z poobedneho spanku s vreskotom. Pravdepodobne sa potreboval napit vody a este znova ist spat. Alebo mozno len jedno z toho. Za 20 minut som z neho nedostala, co chce. A naozaj som nekricala ani neodisla. Skusala som ho pritulit, kludne sa ho spytat, co chce. Stale bud vrieskal alebo buchal. Myslim, ze celu tu dobu (mozno okrem prvej minuty-dvoch) nevedel, co chce. Ked nemohol buchat do dveri, isiel buchat inde. Ked ani tam nie, tak si zasa nasiel nieco ine. A pomezi to vzdy spustil vreskot. Potom zbadal na zemi svoje ponozky, tak zacal jacat, ze "ponozky". Ked sa spytam, ci ich chce obut, tak ano. "Dobre, tak si sadni." Sadne, idem mu ich obut, a uz zrazu nechce. Tak poviem "dobre, tak ich neobujeme." Zasa vreskot. Tak by som to mohla robit aj 50 krat, nemyslim, ze by ho to same preslo. Toto robi v tychto stavoch casto - ked uz to aj vyzera, ze sa zacina ukludnovat, ked sa nanho da rozpravat, ako keby sa nevedel rozhodnut, co chce.
Inak som ho nevedela ukludnit ako ho nechat zatvoreneho. Potom sa napil, ale spat uz samozrejme nesiel.
Chcem sa spytat, ako postupovat, ked ho nechcem nechat buchat do vsetkeho, co vidi alebo hadzat vsetko na zem - a vsetko sa neda poupratovat za tych par sekund.
A este co sa tyka metody pevneho objatia - teda este som si to nenastudovala, ako to treba robit, ale chcem sa spytat - od akeho veku sa ma pouzivat a ako to kombinovat s tym dohovaranim. Neviem si to v praxi predstavit. Ked sa jeduje a budem ho chciet objat, bude ma bit. Ak mu chytim ruky, podla mna sa bude jedovat, ze ho drzim a nema volnost. Neviem si predstavit, ze by sa takto ukludnil. Alebo ho mam drzat tak dlho, kym sa neukludni, pol hodinu, hodinu?
Mozno u syna vobec nejde o obdobie vzdoru, tak v tom pripade to nepatri do tejto kategorie, ale aj tak sa chcem spytat, ako postupovat v tychto situaciach, pretoze uz aj tato jedina metoda prestava fungovat - uz sa dlho a tazko ukludnuje. Ked za nim po par minutach pridem s otazkou, ci uz bude posluchat (resp. ci uz sa chce obliect, ci uz ma nebude bit), pripravena ho pritulit atd., alebo len otvorim a nic nepoviem, povie "nie" a utecie prec (hoci predtym krical, ze mam otvorit, dokonca aj poprosil). To sa opakuje niekolko krat, nez sa ukludni uplne. Cize aj za tymi dverami mu to trva aj 15-20, mozno aj 30 minut. Ale ani bez zatvorenia sa nevedel 20 minut ukludnit.
A este jedna otazka: ked aj budem pouzivat vsetky Vase rady, mam ocakavat, ze sa jeho spravanie zlepsi - ze sa nauci, co sa patri a co nie, alebo je to tak, ze ho to proste musi same prejst a to obdobie vzdoru bude trvat rovnako dlho tak ci tak? Ja len ze doteraz som cakala, ze sa to casom nauci - ze ked mu budem trpezlivo niekolkokrat denne hovorit o jednej a tej istej veci, ze toto nema robit, ze to casom prijme a prestane s tym. Ale presiel rok a v podstate nic sa nezmenilo. Samozrejme to, co je zakazane, ho laka este viac. Tak ak ma teraz este len prist nanho nejake tazke obdobie, tak predpokladam, ze sa mam vzdat svojich predstav o tom, ze snad v dohladnej dobe (teda skor ako o dva roky) bude aj posluchat, aspon v zakladnych veciach, aspon po niekolkych upozorneniach.
Ospravedlnujem sa za zdlhavu otazku, neviem to strucnejsie napisat tak, aby som to vystihla.
Vopred Vam dakujem za Vas cas a namahu odpovedat mi.
Maria

Dobrý deň, v škôlke máme problém že dcérka má 4 rôčky a opakuje po deťoch všetko čo vidí, napodobňuje má v triede kamarátku s ktorou sa stále hrá a robia spolu aj zle napr.kamarátka začne pišťať - vrieskať upútava tak na seba pozornosť a naša malá sa pridá s pišťaním a učiteľka napomenie našu, na druhej strane vraj keď naša nieje v škôlke je kľud čomu neverím pretože mi keď prichádzame do škôlky a pri prezliekaní táto kamarátka vybehuje z triedy a drapká po našej ....naša dcérka je zatiaľ l jedináčik ale v budúcnosti plánujeme ešte jedno dieťa len musíme vyriešiť bytovú otázku. Som už z toho zúfalá pretože v jednom kuse alebo každý deň počúvam na malú sťažnosť že niečo vyvedie poraďte mi čo mám robiť .....na odporúčanie v škôlke navštevujeme poradňu CPPPaP boli sme tam 1x a koncom apríla znova. ďakujem

Dobrý deň, mám dvojročného synčeka, ktorý bol od narodenia velmi dobručký, ale ako dovršil rok, tak sa mi začal veľmi hnevať... niečo má v ruke, ja mu to zoberiem a on sa hodí o zem a začne kričať... tak ho tak vždy nechám, až kým sa ukľudní, ale neviem, či robím správne... a nanovo ked sa hnevá začne veľmi kopať... Prosím vás ako mám postupovať, ked sa začne hádzať o zem? už dostal aj pár krát po zadku, vždy ma to potom mrzalo, bojím sa aby som mu po psychickej stránke nejako neublížila, ked mu dám jednu po zadku...

Dobrý deň,poprosila by som Vás o radu. mám 2 ročného syna (2r. a 4 mesiace), a máva často každý deň, amoky, záchvaty zúrivosti. Niekedy aj 3 - 4 krát za deň. Som tak v tejto poradni pozrela aj pár odpovedí, ktoré ste odpovedali iným maminám s týmto istým problémom s deťmi. Najčastejšie tam bolo, nehať záchvat u dieťaťa odoznieť, dať pozor aby si neublížilo a že s toho vekom vyrastie, že sa učí pracovať s emóciami. Som fakt bezradná, pri tom keď má môj syn takýto záchvat, amok, pre banalitu, napr. ideme už domov, vonku sa už schladilo a bude sa stmievať, a keď mu to nie je povôli to je ake cirkus, rev, amoky, nedávno mal na čele otlačky kamienkov čo boli na ceste, čo si čelo búchal o zem pri záchvate zúrivosti. A ak sú nablízku nejaký okoloidúci často sa stáva, že sa hlavne starší ľudia pohoršujú: no to dieťa ale vyvádza, aké rozmaznané, to my sme si v časoch keď sme boli my malý nemohli ani dovoliť, tak vystrájať, museli sme poslúchať. No popritom si ja myslým, že ho, nerozmaznávam, proste je taký, že si vynucuje svoje, a keď nie je po jeho, tak amoky a zúrivosť. Mám neterku, ktorá je rovnako stará ako môj syn, a ona odmala, bola kludnejšie, pokojnejšia, a menej výbušnejšia. Aj ona má niekedy svoju "náladičku" ale až takto nevystrája, nevzdoruje sa až tak, to môžem potvrdiť. Chcem sa teda spýtať, čo pomáha na prevenciu vzniku amokového záchvatu, lebo len prečkávať záchvaty a čakať kým dieťa s toho vyrtastie je málo efektívne. To je potom skôr na pomoc psychológa rodičovi a nie pomoc psychológa dieťaťu. Ďakujem, maťa

Dobry den pani doktorka,

velmi pekne Vas prosim o radu, pretoze sme naozaj velmi zufali. Nas syncek bude mat v auguste 3 roky a obdobie vzdoru unho trva uz viac ako rok, ale posledny mesiac je to priam neznesitelne a naozaj neviem ako dlho to vydrzime (teda hlavne ja, lebo som s nim cez tyzden sama doma, priatel chodi domov z prace az navecer). Denne s nim prezivam aj 3-4 hystericke zachvaty, ktore niekedy trvaju aj hodinu, ale vacsinou je to takych 30-40 minut. Uvediem Vam teraz par prikladov:
Rano sa uz budi so zlou naladou alebo aj placom a krici na mna: maminka uz nie spinkat, tak mu poviem, vsak sme sa len teraz zobudili, tak teraz nepojdeme hned spat, ale on stale krici nie spinkat, tak mu chcem dat papucky, ale nechce si ich obut a krici, ze maminka spinkat, tak mu vravim, dobre, tak si este lahnime a spinkajme a zase krici nie spinkat. Pytam sa ho, co chce teda robit, tak mi povie, ze mam ist prec, ked chcem ist prec, zacne vrieskat maminkaaaa pod sem, potom chce pozerat rozpravku, ale ked mu ju zapnem, tak vypne televizor, ze nechce rozpravku. Pripravim mu rano kakao (to ma najradsej na ranajky a chce ho kazdy den) a ked mu ho prinesiem, tak krici, ze ho nechce, potom mu zacnu vadit, take banality ako kde sedim, preco stojim, nechce ma pustit ani na wc, napit sa nemozem a takto to trva aj 30-40 minut, samozrejme medzi tym sa hadze o zem, kope do vsetkeho, bije ma po nohe a ked mu poviem, to sa nesmie tak si este povie, ze on je teraz zly Dominik. Jednoducho sa s nim neda, ani z voza, ani na voz. Nic mu nie je dobre.Na vsetko krici: nieeeeeee! Skusala som hadam asi vsetko,pekne vysvetlit, zvyseny hlas, veru dostal aj po zadku :-( nevsimat si ho, zavriet do izby (to skoro rozkopal dvere), uz niekedy nevladzem a skutocne neviem ako reagovat v takejto situacii, lebo ked sa s nim rozpravam je zle, tak este viac krici a ked si ho nevsimam, tak naschval nieco zle urobi, len aby na seba upozornil.
Ked bol mensi, tak maval tiez zachvaty, ale nie az taketo, vacsinou to do 5-10 minut preslo a nebolo to kazdy den. Dalej musim napisat, ze ked mu tieto 30-40 minutove zachvaty zacali, tak sme boli u mojej sestry na navsteve na Slovensku, ( nebyvame na Slovensku, tak preto som aj vyhladala tuto pomoc cez internet) vtedy aj prestal spavat po obede, a vlastne ked sme sa vratili domov, tak sme nesli uz k svokrovcom,( k svokrovcom sme sa prestahovali, ked mal maly asi 3 a pol mesiaca) ale do nasho noveho bytu. Tento zachvat ho zrazu prejde, zrazu si prosi kakao, aj rozpravku si pozrie, necha sa prezliect, jednoducho zo sekundy na sekundu je z neho ine dieta...Tieto zachvaty mava aj pocas dna, ked napr. tato ide niekam prec alebo ked ja musim ist niekam, ked sa mu v niecom nevyhovie alebo len tak zrazu z nicoho nic sa mu nieco znepaci a pritom pred tym sa mu to pacilo.
Inac je syncek velmi zlate, mile, sikovne dieta, pomaha mi upratovat, je velmi pozorny, ma rad deti a zvierata, je dost hyperaktivny velmi neobsedi, zaujima sa takme o vsetko, dokonca uz pozna cisla a pozna niektore pismenka a to sa uci hovorit dvomi jazykmi a este k tomu pocuva aj treti cudzi jazyk.
Potom je dost naviazany na mna, pomaly sa nemozem od neho pohnut, napr. idem z izby do kuchyne tak hned uteka za mnou...
Este, aby som nezabudla, teraz ked sme sa pred par dnami prestahovali do noveho, tak ma aj svoju vlastnu izbu a dali sme ho spat tam, ale u svokrovcov sme spavali v jednej izbe a vzdy nadranom presiel do nasej postele, tak neviem ci sme urobili dobre, ze sme ho z jedneho dna na druhy "vyhodili" do samostatnej izby.
S priatelom mame dobry vztah, syncekovi davame nielen my, ale aj babka a dedo, vela lasky a pozornosti, zapajame ho do vsetkych cinnosti v domacnosti a on s radostou pomaha.
Viem, ze moje pisanie vyznie dost chaoticky, ale snazim sa podat co najviac informacii.
Vopred Vam dakujem za Vasu radu a cas straveny citanim mojho listu.

Dobrý deň,

chcela by som sa s Vami poradiť ohľadne mojej dcérky. Má 25 mesiacov, a už podľa mňa od narodenia je veľmi agresívna, v poslednom čase sa to stupňuje. Na začiatku sa stále hádzala do zadu a plakala. Je agresívna hlavne voči mne, spôsobila mi už nejeden úraz,( dokonca mi poškodila aj trvale oko, keď som jej odmietla v obchode kúpiť žuvačky, tak mi pichla s nimi do oka, ako som sa jej ich snažila vziať z ruky a vrátiť na miesto.), tiež je agresívna voči sebe a komukoľvek v našej rodine. Skúsila som aj metódu pevného objatia ale zatiaľ nevidím žiadne výsledky, a to ju skúšam niekoľkokrát denne. Dcéra je príliš živá, hyperaktívna, všetko musí byť po jej, a keď niečo nedovolíme, tak výstup nás neminie. Je to ťažké aj s obliekaním, pretože ona sa obliekať nechce , a tak keď ju chcem obliecť najprv nasleduje bitka mňa, potom sa od zúrivosti hodí na zem, tam si búcha hlavu, kope okolo seba, to trvá aj niekoľko minút a nakoniec s veľkým plačom sa nám podarí sa aj obliecť. Tiež sa už hanbím chodiť s ňou von, pretože v parku vyvádza ako zmyslou zbavená, keď niečo nedovolím a všetky mamičky pozerajú na mňa, ako na neschopnú matku. Dcéra je aj veľmi uplakaná, známi sa ma stále pýtajú, prečo ona tak veľa plače? Keby som tak vedela. Vyrastá v rodinnej pohode, s manželom máme pekný vzťah, a taktiež aj navzájom s rodinami a priateľmi. Tiež sa snažím stále vymýšľať nové hry, činnosti, meníme miesta, chodíme von, medzi deti ... V poslednom období síce na ňu dosť často zvyšujem hlas, ale snažím sa to eliminovať, len už som z nej taká unavená a zúfalá .... V septembri by mala nastúpiť do škôlky a neviem si predstaviť ako zvládneme ranné obliekanie, a tiež ako zvládu obliekanie v škôlke. Dcérka ešte nerozpráva, iba pár slov a tiež sa ešte nepýta na nočník, aj keď to každý deň nacvičujeme.
Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň,
chcela by som sa s Vami poradiť ako odnaučiť môjho trojročného synovca pľuvať.Má polročného brata,ktorý slintá(začínajú sa prerezávať zúbky)možno od neho videl slintať a teraz stále pľuje zvlášť keď mu niečo zakažeme.Na bitku nereaguje.