Spravanie

Dobry den. Konkretne ide o moju trojrocnu dcerku. Velmi ju lubim, ale priznam sa, ze niekedy mam pocit, ze sa dostanem na psychiatriu. Aby som to zhrnula - odkedy sa narodila, velmi zle spavala, bola som hore cele noci, cca do jedneho roka, potom som byvala hore asi 15x za noc. Teraz bude mat v maji tri roky a v noci vstavam asi tak 4x. Co sa tyka spanku, pisem o nom iba z dovodu, ci to nahodou nejako nesuvisi, je totiz velmi neposlusna, agresivna a doslova "kazdu hlupost" si vynucuje vrieskanim (neda sa povedat placom, pretoze to nie je plac). Cely den je neuveritelne aktivna, chvilu neposedi, problem je aj v tom, ze nie je schopna sama sa hrat vo svojej izbe, snazim sa ju k tomu viest od malicka, ale sustavne je na mne "nalepena".Cokolvek od nej chcem, aby spravila - skusala som to milo, prisne, krikom, nic na nu nefunguje - mozem to zopakovat aj sto krat, pokial na nu nezacnem kricat (co ma velmi mrzi), tak ma totalne ignoruje. A tym krikom jej to aj tak musim este aspon 10 krat zopakovat. ked sa jej to velmi nepaci, zacne byt agresivna a udrie ma, alebo do mna kopne. Na vsetko odvrava a vzdy musi mat posledne slovo. Napr., ked s nou idem nakupovat, neustale mi uteka a hadze mi do kosika vsetky veci, poviem jej sto krat, aby to nerobila, ale to nepomoze. Priznam sa, ze mam uz pomaly strach s nou aj niekam ist. Rozmyslam uz dost dlho, ci s nou nemam zajst k psychologovi, neviem totiz sama posudit, ci je to normalne, a prejde to. Dalsi problem je v tom, ze si neustale vymysla, napr. s cikanim - 100 x denne sa pyta na zachod, a ked ju vyzleciem a posadim ju, povie, ze ona nechce cikat - doma sa este da, ale vonku je s tym naozaj problem. Tiez si vymysla, ked chce uputat pozornost, ze ju nieco boli. Potom naozaj neviem, kedy, co mysli naozaj. Vie poprosit, podakovat, pozdravit, ale neexistuje, aby to urobila niekde vonku, pred cudzim, zacinam sa uz naozajj hanbit, pretoze nech sme u lekarky, alebo hocikde inde, za ten svet nepozdravi, nenecha sa vysetrit, nechce otvorit usta, proste nic. Som naozaj v koncoch a potrebujem poradit. Uz neviem, co s nou mam robit. Za radu Vam vopred velmi pekne dakujem a prajem pekny den.

Dobrý deň,
Máme 5 ročného syna (5r+4m). Malý bol do veku 4 rokov veľmi dobré kludné dieťa, nevravím že nemal svoje zlé chvilky ale určite nie taketo. Rychlo sa učil,v 2,5 roku vedel všetky základné farby + dalšie ako fialova, ružová, oranžova, šeda a postupne pribudali aj kriklave farby. Začali ho fascinovat autobusy (MHD) keďže sme s nimi neustale chodili, v 4r uz poznal čisla do 15-20. V jeho 4r sa nam narodila dcera a vtedy sa mu správanie začalo zhoršovať + školka, pripisovali sme to aj školke, kde sa naučí aj tie horšie veci + nový člen do rodiny. Bolo to na neho trošku viac a museli sme sa s tým popasovať všetci a zvyknuť si. Snažila som sa mu venovať ako najviac to išlo a nie len ja ale aj moj muž.
Pred jeho 5. narodeninami začal mať spravanie ešte horšie a teraz keď ma 2 mesačné prazdniny tak každým dňom sa desim čo prinesie ten ďalši deň. Znášať keď mu niečo poviem že teraz nie lebo idem na wc, popripade keď prebalim sestričku, dám jej papať tak mu spravim/ pomožem, urobime ... vždy mu to odôvodnim keď náhodou nemôžem a vtedy mi povie že mu nič nedovolíme, poprípade mi začne hovoriť že som zlá, hnusná, škaredá mama ktorú nelúbi a minule ma dokonca udrel, zahaňa sa a začína sa takto spravať aj k môjmu mužovi, pri ktorom mal vždy rešpekt, ale určite to nie je až také ako na mňa.
Vačšinou je takýto poobede, lebo síce dávam ho oddychovať koli malej aby mi ju nebudil ale po 1- 1,5 hodine pridem za nim a keď nespi tak mu poviem že sa može hrať. V tomto je skvelý lebo vie sa pekne prehrať sám keď vidí že niečo robím, Stále ho bavi veľmi kresliť hlavne autobusy, robí si tabulky a píše si tam čísla (už vie všetky čísla a abecedu napísať sám, dokonca vie aj povedať kolko je napriklad 592), odpisuje si text z knižky a veľmi rád si vystrihuje a lepí. Takže vždy prídem ked sa prezlečie z pyžama a keď mi povie že chce robit to a to tak mi povie aby som si išla niečo robiť že on mi zatial nakresli autobus,alebo nejaky obrazok. V tomto je fakt užasný a keď chce aby som pri nom ostala popripade mi nic netreba doma porobit čo pri malej nemôžem tak som s nim a hrame sa/ blaznime ... Poobede keď ideme von tak prvá zástavka je na konečnú kde stoja autobusy a pozerá ake tam prišli autobusy, potom ideme na dvor medzi jeho kamaratov .... on je rad že je s nimi a ja musím behať zase za malou takže tiež sa nenudím :p
K malej chodí, dava jej aj zo svojho jedla, občas ju chová čo sa im obidvom páči keď ma dobrú náladu, večerné zaspavanie bez pusiniek na dobrú noc malej ani nemôže byť
No keď som sa pýtala v školke že aky je tak mi vždy vraveli že je veľmi dobrý, pomáha odkladať hračky, že sa rychlo prezlečie, že ani nevedia že ho tam majú a to isté mi vravela aj moja mamina keď u nej bol.
Ešte som chcela keď mal dni že bol zlý a chcel isť do cirkusu alebo niekde inde tak sme spravili tabulku a ked bol dobry tak si dal sam kružok a keď mal nejaky stanovený počet dobrých bodiek tak sme tam mohli isť. Vtedy mu to vydržalo, ale ako nahle prišiel ďalší deň a on docielil že už v cirkuse bo tak zase začal hlavne mne papulovat, zaháňať sa.
Ešte som chcela že maly je strašne tvrdohlavý a už mi to povedali viacerí (logoped, mamina, svokra ...), keď on sám nechce tak proste môžem urobiť čokolvek. Musí sám chcieť, inak nemame šancu
Ďalším takým mojim je ... že keďže jeho bavia tie čísla, počítanie, autobusy, tak neviem či si mysli že všetkym jeho kamaratov to bavi. Keď im povie že poďme kukať na autobusy ake ide číslo tak oni idú preč a on ostane sám alebo keď sú na dvore z MŠ 2-3 tak sa spolu hrajú, no akonahle maju ďalších kamaratov tak na neho sa "vykašlú" a už ho posielajú preč a minule do neho take baby aj strkali. On je taky bojko, proste zakrije si hlavu a budú do neho buchať, popripade sa zmôže na kričanie a nie branenie.

Je toto len všetko v jeho povahe, alebo je taký zo žiarlivosti, alebo prečo sa takto sprava???

Snáď som vám to napísala zrozumiteľne
ĎAKUJEM za odpoveď

M.

Dobrý deň,
prosim o radu pani doktorka, ako čo najlepšie zvládnuť správanie 6 ročnej dcéry. Dostala sa do silneho obdobia vzdoru a presadzovania sa. Doteraz sme vsetky podobne a tazke obdobia zvladli bez vacsich problemov. Som matka, ktora vysveluje a vysvetluje, preco je dolezite, aby si plnila svoje povinnosti, ako je umyvanie zubov, obliekanie sa a upratovanie izbicky.doteraz to fungovalo bez vacsich problemov, len to moje vysvetlovanie akosi prestalo zaberat. Ked ma nieco urobit, musim jej to povedat minimalne 10-15 krat a aj tak to neurobi a odvovodni to pardon, zabudla som. Popritom jej to poviem a vysvetlim, preco sa ma napriklad obliect do pyzama a ist sa umyt (pretoze je vela hodin a musi ist spat, aby rano nebola unavena a vladala sa cely den hrat). Nikdy som na nu nekricala, ani ju netrestala ( v pripade, ze si napriklad neodlozila hracky a potom po nich postupala) - hracky som zobrala a odlozila s tym, ze pokial si hracky neda na svoje miesto a bude ich takto nicit, nebude sa s nimi hrat. Volakedy to zaberalo, teraz mykne plecami, povie, ze jej to jedno a zabuchne dvere do izby. A ja uz neviem co s nou. Podobnym sposobom reaguje na skoro vsetko, urazlivo a obcas aj placlivo. Stazuje sa, ze ma hrozny zivot plny samych povinnosti. Ako jej vysvetlit, ze sice ma povinnosti, ale ked si ich splni ma dostatok casu na to, aby sa mohla hrat. Uz fakt neviem co s nou. prosim poradte. Dakujem

Dobry den pani doktorka
rada by som sa s vami poradila. Mam syna, ma 28 mesiacov. Zijeme v zahranici odkial pochadza moj manzel. Vidime, ze maly je inteligentny a zda sa ze rozumie vsetkemu co hovorime (rozpravame sa doma 3 jazykmi) ale s jeho rozvojom reci to nie je nic moc. Kazdopadne uz sa mu pomaly rozvazuje jazyk. Problem vsak nie je s recou, ale jeho spravanim. Od narodenie bol mimoriadne narocny a citlivy, doteraz neprespi celu noc, stale je s niecim nespokojny (mlieco pred spanim je najskor prilis studene, potom teple, potom nie je cokoladove atd.) Cez den sa vobec nevie sam zahrat, doteraz som nebola schopna napr. precitat mu jedinu rozpravku, lebo ho to nebavi, 5 minut sa hrame s legom a potom odbehne, jedine co chce robit je hrat sa s vodou v zahrade alebo ju napustat do umyvadla, tiez sa rad hra s nozikmi, noznicami a peniazmi alebo pozera televizor...no skratka, same nebezpecne alebo inac nevhodne zaluby. Nepracujem, som doma, mam na neho cas, napriek tomu sme museli najat pomoc na plny pracovny uvazok (nemame to ziadnych pribuznycha ni inu pomoc), ale aj tak sa nazastavime... sme z neho vsetci frustrovani a doslovne vyflusnuto cakame kedy konecne zaspi. Neda sa mu zorganizovat ziadny program, napr. v lunaparku nechce ist na kolotoce ale hrat sa z odstavenou kosackou, pri bazene nechce ist do vody ale striekat vodu z hadice na ludi, v parku sa nehra s detmi na preliezkach ale snori ci su tam nejake kable atd....jednoducho, ist kamkolvek je utrpenie, vzdy chce robit nieco co sa nema, ked mu to nedovolim tak reaguje agresivne, hryzie ma a kope a vykrikuje, ze mi robi "bobo", hadze sa o zem a podobne. Priznavam, ze kde tu nam vyleti ruka alebo ho posticujeme, teraz vidim, ze to aj tak nepomaha a pravdepodobne mi maly ublizuje, lebo si mysli, ze to tak ma byt. Neviem si vsak rady, dohovor absolutne nepomaha (nemame ziadnu autoritu, "nie" alebo "nesmies" ignoruje v kazdej situacii), a "rozhovor" neprichadza do uvahy, lebo neviem, do akej miery rozumie (pretoze sam rozprava malicko). Velmi sme chceli mat velku rodinu, teraz sme vydeseni uz len pri predstave dalsieho dietata, aj ked is myslim, ze by jemu surodenec pomohol, ale ja som cela nervozna, len ked ideme na farmu krmit zvieratka, lebo viem, ze zatial co ine deti budu pozerat na zvieratka, maly asi bude na parkovisku hadzat do aut kamene...takze radsej niekam nejdem :(. Keby som bola na Slovensku urcite by som tuto situaciu mohla riesit promptnejsie, ale nakolko nie som, tak by som aspon prvotny nazor od vas rada pocula, ci je toto spravanie primerane k veku, alebo by ste odporucali navstevu specializovaneho zariadenia. Tiez by som rada vedela, kde je asi tak hranica medzi beznou pomocou alebo starostlivostou a rozmaznavanim. Maly totiz napr. okupuje nasu postel vecer co vecer, ma pri ruke 5 ovladacov, pustenu klimu a na mna z poschodia vykrkuje ze nieco chce, ked mu to nieco prinesiem tak to chce zjest len u nas v posteli alebo to nie je "take ake chcel"...no skratka, nepaci sa mi cesta ktorou sa ubera a ja sa citim doslova ako otrok...O dva mesiace som ho chcela poslat na par hodin v tyzdni do skolky, aky to moze mat efekt? Dakujem pekne za odpoved, s pozdravom Martina

dobrý den, 16 mes. dcerka občas bucha hlavičku o zem, ak sa mi ju nedarí odpútať - netreba si to všímať alebo ako dalej, aby to malo význam, že to už nebude robiť. Nerada by som aby to pokračovolo a robila to tak aj vonku.
A prosím Vás, je dobré si nevšímať, ak sa pri hre zrazu zmení jej správanie a všetko okolo seba hádže na zem? Alebo jej máme tieto hračky zobrať, skryť, povedať nesmieš a prípadne pacnuť po ručke so slovami, ktorá ručka hodila dostane?

Dakujem Andrea

Dobrý večer pani doktorka, chcela by som sa poradiť.Mám 3,7ročnú dcérku doteraz bez problémov, veľmi empaticko- emočne založená ale všetko v norme.Začala pred cca dvoma mesiacmi chodiť do škôlky.Najprv tak ako tak, t.z. trošku vymýšľala ráno ale išla - ale to chodila na pol dňa celkom som sa tešila že si zvykne.Teraz ale ako chodí na celý je vzorovitá robí "cirkusi", ked odchádzame od napr.starých rodičov, často je plačlivá zúrivá....ked sa pýtam v škôlke ako to prebieha ked sa ráno s plačom lúčime, že len čo zavriem dvere je ok hrá sa zapája napapá sa, má aj kamarátky....ja odchádzam domov úplne zúfalá už sa priznám že jej "stavy" nezvládam.Zabudla som ešte napísať dôležitú vec- máme 1,2ročnú dcérku ale dala som do toho všetko aby úbytok pozornosti nepociťovala.....no staršia dcérka ma "stojí" trikrát viac energie ako mladšia..už neviem čo skúsiť -začala som že som ju objímala, chápala, vysvetľovala dokola to isté, teraz sa priznám ked sa mazne a napodobňuje čudné správanie ma už hnevá a už sa s ňou vadím, už aj pokričím dokonca som jej dala "pozadku".Veľmi ma to mrzíí mám k deťom blízko ale priznám sa citim sa že zlyhávam::(((((je pravda že ja som mala komlikovanejšie obdobie ale snažila som sa nedávať to najavo pred ňou vdaka za radu majte sa:::)))))ešte ma napadlo že si začala obhrýzať nechty ako mám túto situáciu riešiť snažím sa byť dôsledná, s manželom jednotná aby mala požiadavky podané jednoznačne a citlivo...vdaka