zvedavost, vzdor alebo adhd?

Dobry den pani doktorka
rada by som sa s vami poradila. Mam syna, ma 28 mesiacov. Zijeme v zahranici odkial pochadza moj manzel. Vidime, ze maly je inteligentny a zda sa ze rozumie vsetkemu co hovorime (rozpravame sa doma 3 jazykmi) ale s jeho rozvojom reci to nie je nic moc. Kazdopadne uz sa mu pomaly rozvazuje jazyk. Problem vsak nie je s recou, ale jeho spravanim. Od narodenie bol mimoriadne narocny a citlivy, doteraz neprespi celu noc, stale je s niecim nespokojny (mlieco pred spanim je najskor prilis studene, potom teple, potom nie je cokoladove atd.) Cez den sa vobec nevie sam zahrat, doteraz som nebola schopna napr. precitat mu jedinu rozpravku, lebo ho to nebavi, 5 minut sa hrame s legom a potom odbehne, jedine co chce robit je hrat sa s vodou v zahrade alebo ju napustat do umyvadla, tiez sa rad hra s nozikmi, noznicami a peniazmi alebo pozera televizor...no skratka, same nebezpecne alebo inac nevhodne zaluby. Nepracujem, som doma, mam na neho cas, napriek tomu sme museli najat pomoc na plny pracovny uvazok (nemame to ziadnych pribuznycha ni inu pomoc), ale aj tak sa nazastavime... sme z neho vsetci frustrovani a doslovne vyflusnuto cakame kedy konecne zaspi. Neda sa mu zorganizovat ziadny program, napr. v lunaparku nechce ist na kolotoce ale hrat sa z odstavenou kosackou, pri bazene nechce ist do vody ale striekat vodu z hadice na ludi, v parku sa nehra s detmi na preliezkach ale snori ci su tam nejake kable atd....jednoducho, ist kamkolvek je utrpenie, vzdy chce robit nieco co sa nema, ked mu to nedovolim tak reaguje agresivne, hryzie ma a kope a vykrikuje, ze mi robi "bobo", hadze sa o zem a podobne. Priznavam, ze kde tu nam vyleti ruka alebo ho posticujeme, teraz vidim, ze to aj tak nepomaha a pravdepodobne mi maly ublizuje, lebo si mysli, ze to tak ma byt. Neviem si vsak rady, dohovor absolutne nepomaha (nemame ziadnu autoritu, "nie" alebo "nesmies" ignoruje v kazdej situacii), a "rozhovor" neprichadza do uvahy, lebo neviem, do akej miery rozumie (pretoze sam rozprava malicko). Velmi sme chceli mat velku rodinu, teraz sme vydeseni uz len pri predstave dalsieho dietata, aj ked is myslim, ze by jemu surodenec pomohol, ale ja som cela nervozna, len ked ideme na farmu krmit zvieratka, lebo viem, ze zatial co ine deti budu pozerat na zvieratka, maly asi bude na parkovisku hadzat do aut kamene...takze radsej niekam nejdem :(. Keby som bola na Slovensku urcite by som tuto situaciu mohla riesit promptnejsie, ale nakolko nie som, tak by som aspon prvotny nazor od vas rada pocula, ci je toto spravanie primerane k veku, alebo by ste odporucali navstevu specializovaneho zariadenia. Tiez by som rada vedela, kde je asi tak hranica medzi beznou pomocou alebo starostlivostou a rozmaznavanim. Maly totiz napr. okupuje nasu postel vecer co vecer, ma pri ruke 5 ovladacov, pustenu klimu a na mna z poschodia vykrkuje ze nieco chce, ked mu to nieco prinesiem tak to chce zjest len u nas v posteli alebo to nie je "take ake chcel"...no skratka, nepaci sa mi cesta ktorou sa ubera a ja sa citim doslova ako otrok...O dva mesiace som ho chcela poslat na par hodin v tyzdni do skolky, aky to moze mat efekt? Dakujem pekne za odpoved, s pozdravom Martina