Čo už je cez čiaru? Vzťahová poradkyňa radí, ako riešiť citlivé komentáre o vzhľade
Miláčik, trochu si pribrala... Aj keď by téma hmotnosti nemala byť tabu, sú isté červené vlajky v komunikácii a správaní, ktoré sú už cez čiaru, čo sa týka komentovania výzoru.
Je legitímne otvárať tému hmotnosti vo vzťahu medzi partnermi?
Zdám sa ti tučná? Neprekáža ti, že som tak pribrala? Ľúbiš ma aj teraz? Urob so sebou niečo, pozri, ako vyzeráš. Mala by si schudnúť. Mala si pribrať.
Existuje v partnerstve niečo ako zakázaná zóna tém? Mnohé meme a vtipy o manželských hádkach a komunikácii v partnerstve tvrdia, že áno. Že sú témy, ktorým sa je lepšie vyhnúť, ak nechcete naraziť alebo odpovedať „nesprávne“. Odborníci tvrdia opak. Žiadna téma by nemala byť v otvorenom vzťahu tabu, ak ju vieme správne odkomunikovať. To znamená bez narážok a arogancie.
O svoju skúsenosť sa podelila mama dvojičiek Miška. „Nikdy som netrpela nadváhou, no po narodení detí sa moje telo zmenilo a ja tiež. Prvý rok s dvojičkami bol extrémne náročný, boli chvíle, keď som nevedela, či je deň, alebo noc, a ktorý je vlastne dátum v kalendári. Únavu som zaháňala rýchlym jedlom, pretože na varenie nebol veľmi čas. Dievčatá budú mať tri roky a ja mám desať kilogramov navyše. Poviem pravdu, necítim sa pekne a môj muž to ešte zhoršuje poznámkami typu: „Keď ťa minule videl kolega, pýtal sa, či zasa nečakáme dvojičky.“ Keď som sa ho opýtala, či mu to tak prekáža, že už nemám svoju postavu, povedal mi, že ak to neprekáža mne... s takým tónom, pre ktorý som plakala dva dni.“
Hanbím sa za svoje telo, čo s tým môžem urobiť?
Odborník Mama a ja: Socioterapeutka a vzťahová poradkyňa Lívia Dobšovič.
Telo ženy sa po pôrode zmení
„Prvá vec je prijať fakt, že telo sa po pôrode určite zmení,“ konštatuje psychologička Lívia Dobšovič. „Aké budú tie zmeny a do akej miery sú ovplyvnené napríklad životosprávou alebo našou nedisciplinovanosťou, to je druhá vec. Ako sa postaviť k týmto zmenám? Keď hovoríme o hanbe, je v prvom rade dôležité poznať pôvodcu tej hanby, pretože nie vždy je to len o zmenách na tele. Hanba môže byť spojená s nejakou obavou – budeš ma ľúbi, aj keď vyzerám takto?
Myslím si, že za pocitom nespokojnosti so sebou samým je často ukrytý strach, ktorý je znásobený reálnymi situáciami, ako napríklad, keď sa dvaja vo vzťahu navzájom vzďaľujú,“ upozorňuje psychologička. Podľa odborníčky sa ženy necítia dobre vo svojom tele, majú možno väčšie bruško, strie či jazvy a tento zlý pocit často prechádza aj do sexuálneho života, napríklad odmietaním partnera, zhasínaním svetiel v spálni, nechcením sa ukazovať nahá pred partnerom. Čo v takom prípade funguje? Má sa žena postaviť pred zrkadlo a povedať si: „Toto som momentálne ja, takto teraz vyzerám“, alebo má očakávať, že partner ju bude neustále ubezpečovať, že je krásna?
Čo ti na mne naozaj prekáža, miláčik?
„Odpoveď je ťažká, pretože riešení je viacero. Jednou cestou je budovanie zdravého sebavedomia. Prijímať sa taká, aká som, však funguje len vtedy, keď žena naozaj cíti, že to dokáže. Vždy v pozadí beží nejaký program, ktorý ovplyvňuje tieto momenty a človek vie, či je v súlade so sebou, alebo nie. Niekedy ženy cítia, že ich partneri prejavujú menej záujmu, menej náklonnosti a to ovplyvňuje aj ich sebavedomie. Každopádne je rozdiel, či (ne)spokojnosť so sebou vychádza z vlastného vnútorného pocitu, alebo z reakcie okolia. Určite by som odporučila každej mamičke, aby si to neuzatvárala v sebe ako nejaký ukrytý smútok alebo nespokojnosť. To ju totiž môže vzďaľovať od partnera a pridávať na pocite osamelosti,“ odporúča Lívia Dobšovič.
Podľa psychologičky je ideálne otvoriť túto tému s partnerom a povedať: „Pozri sa, mám teraz obavy, necítim sa príťažlivá. Ako ma vnímaš?“ Zapojenie partnera do týchto tém určite uspokojí aj druhú stranu, alebo obaja zistia, že dokážu spolu prejsť cez toto náročné obdobie. Ak má človek v sebe „upratané“, má dôveru, istotu a bezpečie a vie, že je vypočutý a pochopený, osobnostná zmena – či už fyzická alebo psychická – sa naštartuje oveľa ľahšie. Je dôležité rozprávať sa o tom, pomenovať svoje strachy, obavy a hanbu. Ľudia sa často schovávajú a hanbia sa priznať, že majú tieto pocity.
Je hmotnosť zakázaná zóna? Obavy žien a obavy mužov
Výskumy ukazujú, že obavy zo zmeny hmotnosti počas tehotenstva a po pôrode sú medzi budúcimi matkami bežné. Viac ako 70 % žien vyjadruje obavy z nadmerného priberania počas tehotenstva a z možných následkov po pôrode. Ďalšie štúdie poukazujú na to, že veľká časť žien najmä vo veku 16 až 25 rokov má strach z priberania v tehotenstve, pričom tento strach často pramení zo sociálneho tlaku na zachovanie „ideálnej“ postavy. Až 40 % žien vyjadruje obavy, že po pôrode nebudú schopné vrátiť sa k svojej pôvodnej váhe. Tento tlak je výraznejší u žien, ktoré mali vyššiu hmotnosť už pred tehotenstvom.
Z týchto údajov je zrejmé, že obavy a strach z priberania hmotnosti sú veľmi rozšírené a ovplyvňujú nielen fyzické, ale aj psychické zdravie žien počas tehotenstva a po pôrode. No tieto pochybnosti nie sú len na strane žien.
„Z mojej skúsenosti z párových terapií viem, že tieto obavy často vznikajú aj u mužov. Muži môžu registrovať signály, že žena sa prestáva starať o seba v zmysle, že nadváha po tehotenstve je niečo, čo sa dá ľahšie akceptovať. Keď je žena tehotná, má akoby „legálny“ dôvod viac jesť. V momente, keď tieto obavy vzniknú, či už u muža, alebo ženy, je samozrejme zdravé a dobré o tom hovoriť. Žena môže vyjadriť svoje pochybnosti, napríklad: „Bojím sa, ako budeš reagovať, keď priberiem. Čo je pre teba už veľa a čo je pre teba málo?“ Samozrejme, tieto obavy vychádzajú z toho, ako spolu tí dvaja vo vzťahu fungujú. Legitímna otázka od partnera môže byť napríklad: „Nepáči sa mi, že to preháňaš, nepáči sa mi, že sa prestávaš starať o seba.“
Je legitímne, aby partner povedal, čo si myslí, ale záleží na tom, v akom kontexte a s akým úmyslom. Keď muž vstupuje do tejto témy, riskuje, ako žena jeho slová prijme. Dôležitá je otvorená a slobodná komunikácia, pretože žena v takom citlivom období, keď hormóny pracujú inak, môže byť zraniteľnejšia alebo ľahšie uraziteľná. Ale podľa môjho názoru je vždy lepšie takéto témy otvoriť, než ich nechať pod povrchom. Ide o to, aby sa spolu porozprávali o tom, ako spolu môžu kráčať ďalej a aké výchylky sú pre ich vzťah prijateľné a aké už nie sú,“ uvádza psychologička.
Nie každá žena má vzťah, v ktorom je dôvera a intimita, aby takéto témy otvorila. Môže to však prebrať s kamarátkou, v skupine iných mamičiek. Je naozaj dôležité, aby žena nenechávala tento pocit nespokojnosti vo vnútri a našla ucho, ktoré počúva. Všetko, čo schovávame pod povrchom, si jedného dňa nájde cestu von a nemusí to byť príjemné.
Valentína Sedileková: Za slovíčkom TUČNÁ hovoríme tisíc iných vecí
Červené vlajky
Akékoľvek poznámky, ktoré sa týkajú vzhľadu – či už ide o nadváhu, alebo prílišnú chudosť – môžu byť veľmi zraňujúce. Je dôležité, aby rozhovor na túto horúcu tému nebol konfrontačný. Ak sa tak stane, žena by mala partnerovi povedať, ako na ňu tieto poznámky pôsobia. Nájsť vhodný tón, príležitosť a spôsob, ako sa baviť o citlivých témach, môže byť náročné. Ale partneri sa už poznajú a vedia, čo od seba môžu očakávať. Aj keď by téma hmotnosti nemala byť tabu, sú isté červené vlajky v komunikácii a správaní, ktoré sú už cez čiaru, čo sa týka komentovania výzoru.
Urážky
„Ak muž uráža alebo znevažuje ženu, či už v súkromí alebo pred inými ľuďmi, je to jasne za čiarou. Komentovanie vzhľadu s úmyslom ponížiť ženu, alebo si z nej robiť posmech – najmä na verejnosti – je neprípustné. To je hranica, ktorú by žena nemala tolerovať. V takej chvíli by sa jej mali ozvať vnútorné kontrolky – že má nejakú hrdosť a úctu k sebe. A tú úctu by mala vyžadovať aj od muža. Toto je už vážny signál, že niečo vo vzťahu nie je v poriadku. Ak muž používa urážlivé poznámky, je to vážny signál, že niečo vo vzťahu nefunguje,“ upozorňuje psychologička a dodáva, že ďalším červeným signálom je kladenie podmienok.
Podmienky
„Kladenie podmienok automaticky naznačuje, že muž chce mať nadvládu, že chce určovať, čo je správne. Potom by aj žena mohla klásť podmienky mužovi, nie? Kam by to viedlo? K vojne. To je začiatok konca vzťahu. Samozrejme, sú situácie, keď je kladenie podmienok opodstatnené – napríklad pri alkoholizme, drogovej závislosti alebo gamblingu, keď sú vo vzťahu vážne problémy. Vtedy môže jeden z partnerov povedať: „Ak chceš takto fungovať ďalej a tvoje správanie ovplyvňuje aj môj život, napríklad že nemáme peniaze pre deti, musíš s tým prestať, inak sa rozídeme.“ To je však iná situácia. V kontexte vzhľadu, kladenie podmienok ako „schudni, lebo si myslím, že takto nevyzeráš dobre“ nie je správna cesta. Potom by aj žena mohla klásť podmienky mužovi a každý by kládol podmienky každému. A to je ďaleko od spolupráce. Ja som zástanca spolupráce, aj keď cez prekážky alebo možno aj konflikty, ale ten úmysel spolupracovať musí byť jasný. Vo vzťahu by mala byť spolupráca, nie diktovanie. Podmienky vedú len k napätiu a odcudzeniu,“ uvádza Lívia Dobšovič.
Nie je to len o vyššej váhe, ale aj opačný extrém vyvoláva pochybnosti v duši žien. Niektoré útle ženy, ktoré vynosia dieťa, sú po pôrode ešte chudšie ako predtým. Niekedy potom dochádza zo strany partnera k urážlivým poznámkam typu: „Už nemáš žiadne prsia“, alebo „Už nemáš taký pekný zadok.“ Ako reagovať v takomto prípade?
Toxický vzťah: Trpia v ňom všetci, vrátane detí
Kritika
„Akékoľvek poznámky, ktoré sú nasmerované na vzhľad, vyvolajú v človeku pocity, s ktorými sa nedá dobre vysporiadať, pretože sú vždy zraňujúce. Často počúvam, že ženy po tom, ako dojčia dieťa, hovoria o tom, že ich telo už nie je také, aké bolo predtým. Muži niekedy majú posmešné poznámky o gravitácii a dokonca aj samotné ženy sa zhadzujú s tým, že „gravitácia účinkuje“ a že ich prsia klesajú. Akékoľvek poznámky, či už o nadváhe, alebo o prílišnej chudosti, sú zraňujúce. Nerozumiem, prečo to niektorí ľudia vôbec komentujú a aký majú motív to robiť. Žena v takej situácii môže vyjadriť, ako sa cíti. Nemala by útočiť, alebo konfrontovať muža, nerobiť z toho cirkus, ale skôr presne vyjadriť, čo to s ňou robí. Napríklad povedať: „Zosmutnela som po tvojich poznámkach, pretože neviem, čo mi tým chceš povedať. Chceš tým naznačiť, že som menej cenná, že ma menej ľúbiš?“ Je dôležité nenechať to len tak, ale ukázať mužovi, že si to všimla a že ju to zraňuje,“ odporúča psychologička Lívia Dobšovič.
Ste v tom spolu. Akékoľvek zakázané zóny alebo naopak urážanie toho druhého spôsobia, že sa začnete od seba vzďaľovať. Pritom niekedy stačí len rozhovor, otvorený a láskavý, v ktorom nikto nebude mať navrch a nikto nebude mať pocit, že je ponížený. Kľúčom je chcieť.