Alkoholizmus je choroba, ktorá napadne celú rodinu: Koľko sľubov a šancí je dosť?
Napätie, sebeckosť, strach, nepredvídateľnosť, frustrácia, agresivita, sebaľútosť, spoluzávislosť. Alkoholizmus je choroba, ktorá napadne celú rodinu. Má rôzne podoby, zanecháva modriny a boľavé rany, vyčerpanie.
Vzťahy majú svojich démonov. Tieňových aj takých, ktorí sú viditeľní a sedia na ramenách oboch partnerov ako ťaživý balvan, ktorý ich ťahá dolu. Démon alkoholu je jedným z nich. Život s alkoholikom nie je bezpečný. Ste stále v pozore a pripravení na búrku. Viete, že príde.
„Alkoholizmus je obrovská záťaž pre celú rodinu, pre vzťah, výchovu detí a to nielen z emocionálneho hľadiska, ale aj z finančného. Takáto rodina je chorá. Jediným liekom je liečba závislosti alkoholika. Tam nepomôže párová terapia ani žiadne iné mechanizmy, kým sa nevylieči závislosť, rodina nemôže plnohodnotne fungovať. Keď partner či partnerka vykazujú závislé a tým pádom toxické správanie, zbytočne budeme očakávať zlepšenie. Takýto partner nebude rešpektujúci v žiadnej oblasti,“ tvrdí koučka Janette Šimková. Vo vzťahu so závislým partnerom posúvame hranice toho, čo sme ochotní akceptovať a prijímame ich ako novú normu.
Zo života: Moje detstvo s otcom alkoholikom
Partneri alkoholikov žijú v cykloch
Znesiteľne, zle, horšie, sklamanie a nádej. Pokusy o záchranu, zlyhania, prísľuby zmeny, ktorá sa väčšinou neuskutoční. Pre partnerov je zistenie, že ich podpora a starostlivosť nemôžu závislého vyliečiť, frustrujúce. Kedy hovoríme o závislosti? Keď pitie alkoholu ovplyvňuje všetky životné oblasti, zdravie, vzťahy, prácu a napriek negatívnym dôsledkom je alkohol prioritou a potrebou.
Spoluzávislosť vo vzťahu s alkoholikom
Vo vzťahu, kde je jeden z partnerov závislý na alkohole vzniká spoluzávislosť toho druhého partnera. (Nejde o spoločné pitie, aj keď aj toto sa ukazuje ako významné riziko, pretože záťaž riešia ľudia rôznymi skratovými reakciami a únikmi.) Zanedbávanie vlastných potrieb, pretože v centre pozornosti je závislý partner a preberanie zodpovednosti za jeho konanie a dôsledky jeho pitia. Čím viac je jeden z partnerov obetavý a zachraňujúci, tým menej má závislý dôvod liečiť sa a uzdraviť. V rodine, kde sa takáto spoluzávislosť prejavuje, sú chorí všetci. Takéto prostredie poškodzuje všetkých vrátane detí.
„Jedným zo znakov spoluzávislosti je, že začneme svoje správanie prispôsobovať tomu, aby sme toho druhého zachraňovali, ospravedlňovali, kryli. Začneme patológiu v rodine akceptovať a prijímať ako normu, hoci je tam výrazná odchýlka oproti normálnemu fungovaniu. Sme pripútaní k partnerovi a ak sa k tomu pridruží aj Syndróm matky Terezy – len ja ho môžem zachrániť - spoluzávislosť narastá. Závislý partner svoju pozíciu využíva a ten druhý svoju rolu „záchrancu“ prijíma. Je to veľmi kontraproduktívne. Tým vlastne podporujeme pitie závislého, on sám nemá dôvod na zmenu, keď mu robíme medvediu službu,“ vysvetľuje Janette Šimková.
Zo života: Veď aj otec si vypil...
Eva žije s Mariánom päť rokov. Vychováva jedno dieťa a Marián je alkoholik.
Eva vyrastala v rodine, kde sa problémy „pretrpia“, „vydržia“. Každá máme svoj údel – s týmto povzbudením od vlastnej mamy sa Eva snaží riešiť všetky problémy, ktoré Mariánov alkoholizmus spôsobil. Od finančných strát, starostlivosti o deti, až po zvládanie nepríjemných spoločenských situácií. Eva ututláva, klame, aby zakryla Mariánovu závislosť alebo jeho správanie pod vplyvom alkoholu. „Stane sa, každý to niekedy preženie“, povedala už párkrát susedovi, ktorý Mariána našiel na chodníku pred domom. Eva sa hanbí, ale vydrží. Veď každá máme svoj údel... tak jej povedala mama, ku ktorej vozí trojročného syna, keď je doma zle a musí zachraňovať manžela. Veď aj jej otec si vypil...
Alkoholizmus sa nedá úplne skryť
Tento model funguje v mnohých rodinách. Bagatelizovanie problému aj zo strany blízkej rodiny a snaha o jeho ututlanie, patologické správanie závislého len podporujú. Podľa Šimkovej, deti, ktoré vyrastali v rodine s alkoholikom budú bez terapeutickej pomoci navždy poznačené tým, ako s nimi bolo zaobchádzané zo strany rodičov a to tak závislého, ako aj toho, kto jeho závislosť kryl či toleroval.
„Rodič, ktorý je závislý na alkohole je pre dieťa toxický. Alkoholizmus sa nedá úplne skryť ani pri veľkom úsilí. Dieťa vie vycítiť, že mama a otec sú iní, že v rámci atmosféry niečo nie je v poriadku a práve toto ich zasiahne aj v ich neskoršom vývoji. Budú žiť v neistote, strachu z nepredvídateľných situácií,“ zdôrazňuje Janette Šimková a pokračuje: „Deti na jednej strane potrebujú chrániť toho zraniteľného rodiča, takže predčasne dospejú, môžu sa im zhoršiť výsledky v škole, stretávajú sa s výsmechom či s ľutovaním zo strany spolužiakov alebo aj blízkych. Trpia nízkou sebadôverou, pretože v takejto rodine nie je priestor, aby boli potvrdené a prijaté také aké sú. Závislý rodič je nekonzistentný, správa sa nepredvídateľne, rozdáva neadekvátne tresty a o chvíľu na to je zasa milý, podľa hladiny alkoholu v krvi. Striedanie týchto polôh je pre deti zraňujúce. Sú neustále v strehu, strážia si svoje správanie, aby nikoho nepodráždili, zažívajú početné negatívne skúsenosti.
Keďže ich potreby boli vždy až na druhom mieste za potrebami závislého rodiča, často to vnímajú tak, že ich myšlienky a pocity nie sú hodné pozornosti. V dospelosti môžu mať problém ohradiť sa a je pre nich ľahšie plniť požiadavky iných. Tieto deti sú poznačené na zvyšok života. Mnohí moji klienti majú problém cítiť sa vo vzťahu bezpečne, nedokážu nikomu dôverovať, keď žili v disharmonickej rodine s alkoholikom. Je to niečo ťažké, čo si nesú v duši.“
Alkohol v rodine: Deti vedia, že ste pili
Alkoholizmus: Koľko šancí a sľubov je dosť?
Citové vydieranie a manipulácia je vo vzťahoch so závislými typická. Má mnoho odtieňov – od vyhrážok, cez plač a sľuby, až po manifestačné sebadeštruktívne správanie. Ženy, ktorým partner pod vplyvom ublížil a na druhý deň im kľačal pri nohách v slzách, zostávajú paralyzované tým, čo zažívajú. Puto, ktoré ich spája so závislým človekom je silné, či už ide o citové puto alebo puto spoluzávislosti. Kolotoč podmienok a dohôd sa začne krútiť po každom takomto výstupe.
Alkoholizmus je choroba
Vyžaduje si liečbu, nie sľuby a odpúšťanie. Jediná cesta je aktívne riešenie závislosti s odborníkmi. Málokedy sa stáva, že si závislý partner sám uvedomí dôsledky svojho správania a tiež samotný fakt, že je závislý. Buď bude svoj problém bagatelizovať, alebo popierať. Aj samotné uvedomenie si, že máme závislého partnera, ktorý potrebuje liečbu, nie je vždy jednoduché. Často je to aj o hanbe, ísť sa liečiť na alkoholizmus, čo by na to povedala rodina, známi, čo by na to povedali v práci (ak nejaká je)? Zázemie a podpora zo strany rodiny je v tomto smere dôležitá. Nie je hanbou liečiť sa. Hanbou je ubližovať tým, ktorých ľúbime.
„Odísť od závislého partnera nie je jednoduché rozhodnutie, ale v niektorých prípadoch je to potrebné rozhodnutie. Väčšinou v záujme ochrany detí, jeden z rodičov zo vzťahu so závislým partnerom vystúpi. Najmä vo vypätých život ohrozujúcich situáciách. Je to radikálne ale potrebný a zásadný krok,“ zdôrazňuje Šimková. V mnohých prípadoch je to však tak, že žena sa pragmaticky rozhodne - či už z finančných dôvodov, „kvôli deťom“, kvôli náboženskému presvedčeniu - že sa „obetuje“ a pokračuje vo vzťahu so závislým partnerom. Je však skôr výnimkou, že sa na jeho správaní niečo zmení samo od seba. Ženy, ktoré sa napokon rozhodnú vystúpiť z takýchto vzťahov, si odnášajú obrovskú emocionálnu záťaž, s ktorou sa musia postupne vyrovnať. Uvedomujú si, ako ďaleko to nechali zájsť a čo to urobilo s ich životom a prípadne aj so životom ich detí. Na druhej strane, závislý partner svoju závislosť po odchode partnerky nerieši, zvyčajne si nájde novú "opatrovateľku", ktorá sa ho pokúsi zachrániť.
Život s alkoholikom – zmes frustrácie a nepredvídateľnosti
„V tomto prípade vystupuje do popredia najmä fakt, že sa nemôžeme na takého partnera spoľahnúť. Nedodrží slovo, nevieme, či niekam dôjde alebo nie, ak príde, či nepríde pod vplyvom alkoholu, či vyzdvihne dieťa zo škôlky alebo vyplatí účty. Je tam obrovská nadpráca z pohľadu toho druhého partnera, neustála kontrola a stres. Ak je alkoholizmus už v takom štádiu, že sa závislosť prejaví naplno, títo ľudia sú veľmi egocentrickí, pretože abstinenčný syndróm s nimi urobí to, že uprednostnia svoju potrebu pred všetkým ostatným. Človek, ktorého sme poznali a aj jeho svetlé stránky, sa úplne stráca, jeho správanie je fokusované len na alkohol a to je nebezpečné,“ zdôrazňuje Šimková.
Alkoholizmus sa týka tak mužov ako aj žien. Rozdiel je však v tom, že ženy sa uchyľujú skôr k utajenému pitiu. To je ten povestný pohárik po práci, po ťažkom dni, z ktorého sa časom stane norma. Je tu istý fenomén v tom, že ženy potrebujú zastať svoje role či už v práci alebo doma, tak je ich popíjanie tajné, nočné, víkendové, keď deti spia, alebo sú u starých rodičov.
Pohár vína vyzerá neškodne, otázka je, koľko dní za sebou v rade si ho doprajete. Ak máte pochybnosti, skúste si viesť denník. „Ženy si tú hranicu, keď sa pitie stane patologickým dlhšie ustoja, pretože potrebujú udržiavať v chode domácnosť a deti. Aj mužské pitie má viac podôb, je však spoločensky akceptovateľnejšie,“ pripomína známy fakt Šimková.
Príbeh Michaely: Mala som taký náročný deň, zaslúžim si pohárik...
Familiárny výskyt alkoholizmu je rizikovým faktorom
Podľa portálu dusevnezdravie.sk sú niektorí jedinci viac disponovaní stať sa závislými ako iní, príčiny sú väčšinou psychobiologické, teda podporované sociálnymi vplyvmi. Teóriu genetickej predispozície podporuje najmä familiárny výskyt alkoholizmu, ako i známe genetické informácie a zmeny, ktoré prebiehajú aj v priebehu života s alkoholom, keď alkohol ovplyvňuje transfer dopamínu a endorfínov. Inými slovami predispozíciu na alkoholizmus, najmä, ak bol prítomný v blízkej rodine, netreba podceňovať.
Janette Šimková sa s tým vo svojej praxi stretáva pomerne často. „Môj klient vyrastal s mamou alkoholičkou, dnes už abstinujúcou. Sám začal mať problémy s alkoholom, na ktoré ho upozornila vlastná mama, ktorá vedela na základne vlastnej skúsenosti identifikovať, že takto sa závislosť začína a že je v ohrození. Nejaký čas to odmietal a tvrdil, že má svoje pitie pod kontrolou, čo je bežná reakcia, ale po čase priznal, že mala pravdu a vyhľadal pomoc. Jeho mama, abstinujúca alkoholička mu cez vlastný zážitok pomohla zastaviť sa pred priepasťou v hodine dvanástej. Napriek tomu, že preniesla na syna túto záťaž, snažila sa mu pomôcť a napraviť veci,“ spomína odborníčka prípad z praxe, kedy jej klientovi pomohol adiktológ a svojpomocná skupina abstinujúcich.
Jedinou cestou, ako uzdraviť chorú rodinu napadnutú alkoholizmom, je liečba závislosti. Iného lieku niet.