SPASITEĽSKÝ SYNDRÓM: Obeta, ktorá vás zničí

SPASITEĽSKÝ SYNDRÓM: Obeta, ktorá vás zničí

10.11.2017 v kategórii Mama, autor Marika Koscelníková foto: iStock.com

Ona priťahuje zlých mužov – možno ste si to povedali o svojej kamarátke , možno samy máte zo seba pocit, že do života vpúšťate nevhodné typy ľudí. Prečo je to tak?

Pomáhaj blížnemu svojmu...

Na pomoci iným nie je nič zlé. Podať ruku tomu, kto potrebuje vstať. Pristaviť sa pri tom, kto od nás žiada trochu pozornosti.

Spasiteľský syndróm hraničí s dodržiavaním pravidiel osobnej slobody, človek netúži vyriešiť daný stav veci a reálne pomôcť. Chce sa cítiť potrebný, chce mať moc a pocit nenahraditeľnosti.

Spasiteľský komplex môžeme zadefinovať ako stav mysle, pri ktorom sa osoba domnieva, že jej osudom a poslaním je zachraňovať iných ľudí, a tomu podriadi absolútne všetko.


spasiteľský syndróm 

Prečítajte si aj: Pauza vo vzťahu - záchranná brzda alebo forma bezbolestného rozchodu?

Mgr. Tereza Zahrádková, psychoterapeutka: „Spasiteľ, alebo záchranár sa bežne objavuje medzi nami. Je to človek, ktorý do svojho života  priťahuje problémových alebo určitým spôsobom oslabených ľudí a obetuje sa im. Stanú sa súčasťou jeho života a on prestane riešiť svoj život. Príkladom môže byť žena, ktorá sa zoznámi s depresívnym mužom či alkoholikom. Napriek tomu, že ona sama tieto problémy nemá, úplne sa oddá životu svojho partnera.“

Človek so spasiteľským  syndrómom:

  • Problémových a slabých ľudí si vyberá od začiatku a opakovane.
  • Spasiteľ sa nielen stará o iných, ale doslova žije ich životom. Neustále myslí na to, ako im pomôže, prežíva pocity bezmocnosti, ak im pomôcť nedokáže. Žije len problémami toho druhého a neteší sa z vlastného života, aj keď objektívne sa tešiť môže.
  • Prežíva pocity viny, keď má tendenciu prestať starať sa o problémového partnera alebo o známych.
  • Nedokáže uprednostniť sám seba  a svoje potreby.

 
Chce byť na strane toho druhého, lebo riešiť cudzie problémy mu umožňuje uniknúť z vlastného života. „Otázka, čo tým daný človek získava, je veľmi dôležitá, lebo to je pointa spasiteľského komplexu. Spasiteľ získava zachraňovaním druhých pocit vlastnej dôležitosti. Získava tak pocit, že je potrebný a nepostrádateľný,“ vysvetľuje Mgr. Zahrádková.
 

Váš príbeh: Láska alebo obeta?

Zuzana si ho brala z lásky. Spoznali sa na vysokej škole, po dvoch rokoch sa rozišli kvôli jeho problému s alkoholom a v tom čase aj s návykovými látkami. Stretli sa opäť po troch rokoch. On mal za sebou liečenie, ona bola bez partnera.

Jakub sa snažil správať zodpovedne a po pár mesiacoch Zuzanu požiadal o ruku. Zuzana verila v lásku. V to, že ju potrebuje, že len ona mu môže pomôcť žiť slušný život. Jakub sa držal až do dňa, keď zistili, že čakajú bábätko. Od  radosti sa opil so susedom. Odpustila mu, uložila ho do postele, ráno prijala ospravedlnenie, aj výhovorky.

S krátkymi prestávkami sa to opakovalo asi mesiac. „Videli ste muža, keď plače?“ – pýtala sa Zuzana, keď jej začala rodina dohovárať, aby od neho odišla. „Je zúfalý a chcem mu pomôcť“ – tvrdila a „žehlila“ jeho nočné výlety do krčmy pred blízkymi. Po narodení Lucky, Jakub podstúpil liečenie. Chvíľu bol doma pokoj a Zuzana sa mohla naplno venovať dieťatku. Po návrate z liečenia Jakub prišiel o prácu a zostal doma.  Po čase sa Jakub začal z domu vytrácať pod zámienkou pracovných pohovorov a vracal sa opitý. Zuzana sa zmierila s faktom, že si zobrala alkoholika. Zmierila sa s tým, že ho musí vyzliecť, uložiť do postele a ráno chodiť po špičkách, aby sa vyspal. Lebo, keď mal Jakub jasné chvíľky, sľuboval, plakal a bozkával svoju ženu. Bez teba zomriem, hovorieval.

Ich dcéra rástla a začala sa za otca hanbiť. Čoraz častejšie chodievala k starej mame do blízkeho mestečka, len aby sa nemusela pozerať na to, ako sa jej mama ponižuje, keď otca hľadá po susedoch a krčmách.  Starostlivosť o to, aby bol čistý, občas triezvy a slušne oblečený, zobrala ako svoje poslanie.

spasiteľský syndróm

 

Zamerať sa na seba, svoj život a svoje problémy nie je sebecké!

Ona priťahuje zlých mužov – možno ste si to povedali o svojej kamarátke alebo známej, možno samy máte zo seba pocit, že do života vpúšťate nevhodné typy ľudí. Zamyslite sa nad tým, prečo je to tak?

Je prirodzenou črtou žien byť nápomocná, starať sa o druhých, uplatňovať materský inštinkt aj voči okoliu. Spätnou väzbou pre vás sú reakcie okolia. Počúvajte, čo hovorí rodina, kamarátky a aj partner. Myslia si, že je vaša obetavosť prehnaná? Zdá sa im, že ste zmenili svoje správanie, návyky, výzor? Na vašu snahu pomôcť a starať sa do ich vecí odmietavo krútia hlavou? Toto je stopka pre vás. Zamerať sa na seba, svoj život a svoje problémy nie je sebecké!

Vo chvíli, keď sa však zachraňovanie iných stane prioritou, nadobúda takéto správanie až patologickú podobu. Tereza Zahrádková, psychoterapeutka: „Záchranár si cielene vyberá svoje „obete“ – partnerov či priateľov, ktorých môže zachraňovať. Priťahujú ho slabší, problémoví jedinci. On je vo vzťahu ten aktívny, zaoberá sa ťažkosťami partnera, prežíva za neho pocity bezmocnosti, cíti sa vyčerpaný neustálou pomocou, nemyslí na svoj život. Partner je pasívny, stále sa sťažuje, ale problémy nerieši, zodpovednosť za ne nechá na spasiteľovi.“

Spasiteľský syndróm nie je nesebeckou obetou   

V partnerskom vzťahu nadobúda rôzne podoby. Často je to tak, že oslabený partner začne svoju pozíciu využívať. Vydiera, nadmerne zaťažuje  partnera, ktorý mu pomáha. Záchranár svoju rolu osudovo prijíma.

Prečo je tento vzťah nezdravý? Nejde len o zneužívanie záchranárovej pomoci a pozornosti zo strany partnera. Paradoxne ten, ktorý pomáha, väčšinou ani tak veľmi nestojí o zlepšenie situácie (abstinencia, hľadanie zamestnania, splatenie dlhov a podobne). Stáva sa, že záchranár sám nevedome udržiava stav oslabenia partnera, v ktorom narastá jeho pocit dôležitosti a moci.

Druhého udržiava v jeho ťažkostiach a ten sa nelieči. Podľa Terezy Zahrádkovej, človek, ktorý trpí spasiteľským komplexom, nie je taký nesebecký, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Zachraňovaním získava pocit dôležitosti a potrebnosti, ktorý mu v živote chýba, a tak vlastne zachraňuje seba prostredníctvom iných.

Môže vás zaujímať: Kríza vo vzťahu! Čo s ňou?

spasiteľský syndróm

Kde hľadať korene spasiteľského komplexu až nutkavej potreby pomáhať?

Keď sa človek stráca vo vlastnom živote a nenachádza v ňom potešenie, obracia svoju pozornosť inde. Stierajú sa mu hranice skutočného života s tým, ktorý si vymyslel a v ktorom sa snaží hľadať zmysel. Je pre neho bezpečnejšie zaoberať sa týmto „iným“ svetom, ako keby mal pátrať po skutočných problémoch vo svojom osobnom živote.

Odporúčame: 7 tajomstiev šťastného manželstva

 
Čo môže byť príčinou, že sa človek zameriava na problémy iných a svoj život vedome odsúva na druhú koľaj? „Za spasiteľským komplexom  je nízke sebavedomie, chýbajúci pocit dôležitosti. V detstve mohli takéto dieťa prehliadať jeho rodičia, takže chce vzťahom záchranca – oslabený, získať spasiteľ pocit, že je pre niekoho nepostrádateľným. Ďalším prípadom je, ak spasiteľský model videl u svojich rodičov, keď napríklad matka celý život zachraňovala svojho muža (alkoholizmus, depresie či iné) a nedokázala myslieť na svoje vlastné potreby. Dieťa sa tak pozorovaním naučí, že prejavovať lásku znamená úplne potlačiť seba samého. Ďalším príkladom môže byť, že dieťa opakuje niečo, čo jeho rodič nezvládol. Napríklad otec spácha samovraždu z dôvodu depresie a dieťa si neskôr v dospelosti bude vyberať depresívnych partnerov, u ktorých chce (podvedome) napraviť to, čo sa u jeho otca nepodarilo,“ tvrdí Mgr. Zahrádková.
 
Spasiteľ doslova vyhľadáva nerovnocenné vzťahy. Trpí nízkym sebavedomím a svoje pohnútky nezištne zachraňovať aj toho, kto o pomoc nežiada, vysvetľuje poslaním či osudom.

Prejavovať lásku neznamená úplne potlačiť seba samého 

Podľa slov psychoterapeutky Terezy Zahrádkovej sa takýto človek zmeniť môže. Musí si ale uvedomiť, že zachraňovať druhých nie je nápomocné. Prečo?

Stačí si uvedomiť, že zachraňovaný potom nemá šancu prevziať zodpovednosť za svoje vlastné problémy  a jeho ťažkosti zostávajú nevyriešené. Aj pri pomoci iným by malo platiť staré japonské príslovie: Keď dáš človeku rybu, nasýtiš ho na celý deň. Ale ak ho naučíš ryby chytať, nasýtiš ho navždy. Je dôležité, aby sme sa dokázali v každej situácii preorientovať na svoj život, na svoje vlastné potreby a pocity. Dokázať si zodpovedať zdanlivo jednoduchú otázku: kto som?

 Detstvo s otcom alkoholikom
Na svetobôľ alkohol? Únavu ani stres vo fľaši neutopíš...

 

Komentáre