Odcudzenie vo vzťahu: Nevzdávame to príliš skoro?
„V minulosti ľudia opravovali. Dnes, čo sa pokazí, tak sa to vyhodí a kúpi sa nové. Škoda, že to prechádza i do vzťahov.“ Jaroslav Maxmilián Kašparů
Rýchla doba prináša rýchle riešenia. Zvykli sme si na to, že bez väčšej námahy sa dostávame k veciam rýchlejšie – sušička vysuší bielizeň za relatívne krátky čas, online formuláre nám umožňujú nevysedávať na úradoch, jedným klikom nám dovezú nákup až pred dvere.
Spohodlneli sme. Aj vo vzťahoch.
V ostatnom čase sme svedkami prekvapivých rozpadov vzťahov, ktoré vyzerali byť stabilné. Vzťahy sa stali témou. Emoční poradcovia, manželskí terapeuti, psychológovia majú plné ruky práce s ľuďmi, ktorí hľadajú cestu k sebe, alebo von zo vzťahov, ktoré sú nefunkčné. Kde sa stala chyba?
Vzťah neumiera kvôli hádke, ale kvôli tichu
Zamilovanosť vyprchala: Ako po opici...
Vo fáze zamilovanosti je náš mozog zaplavený serotonínom a dopamínom. Tento kokteil šťastia bez ohľadu na to, akí sme na začiatku vzťahu vášniví alebo zamilovaní, čoskoro pominie. Potom nasleduje (niekedy bolestivá) dezilúzia a vytriezvenie.
Poznám tohto človeka? Je to naozaj ten správny, s ktorým strávim svoj život a podelím sa o všetko, čo mám – emócie, domácnosť, tajomstvá a aj rodinu? Nemohol/nemohla by som mať a nájsť niečo lepšie?
Partnerský život prebieha v etapách. Tie majú inú dynamiku a vyžadujú od nás veľa kompromisov. Keď do vzťahu vstúpi dieťa, musíme byť pripravení na fakt, že všetko, čo sme vybudovali doteraz, budeme zdieľať s ďalším človekom. Ten je navyše od nás úplne závislý a vyžaduje všetko, čo máme. Sme pripravení na tento krok zdieľania – nie dočasného, ale stáleho?
Mení manželstvo naše osobnosti?
Problém zdieľania vo vzťahu
Často sa vyskytuje ako základný konflikt v rodinách s dieťaťom. Sme tak nároční na svoj čas, svoje záujmy, prácu a sami na seba, že si toto všetko len s námahou „odtrháme“ od úst. Dieťa vzťahom zatrasie a ak partneri nie sú pripravení na zemetrasenie v rámci ich partnerského a životného stereotypu, prichádzajú konflikty.
Zo života:
„Mám pocit osamelosti,“ priznáva mama Eva na jednom z diskusných mamičkovských fór. „Na dieťa sme sa tešili, prvé týždne i mesiace bol manžel celý bez seba zo syna, ale čím ďalej, tým častejšie sa nám akoby otáča chrbtom. On sa vrátil k svojmu predchádzajúcemu životu, vrátane víkendových rybačiek a teambuildingov, ja som s malým doma... Takto som si to nepredstavovala. Čoraz viac času trávim u mamy a bojím sa toho, že nám to tak obom začalo vyhovovať.“ Podobných príspevkov je na fóre mnoho. Otázka je, prečo mnohé zo žien a mužov s podobným problémom zvolia cestu výčitiek, vyhrážok a úteku zo situácie namiesto toho, aby sa ju pokúsili vyriešiť. Nazvime to polčas rozpadu.
„Asi jej je u mamy lepšie, viac jej pomôže s malým,“ myslí si on.
„Už na nás kašle, nepotrebuje nás,“ myslí si ona.
Ak budeme očakávať, že sa to nejako utrasie, časom zmení, alebo že to je len obdobie, nestane sa nič, čo by situáciu zlepšilo. Len si na ňu zvykneme.
Žijem vo vzťahu a predsa sa cítim osamelo
Polčas rozpadu vzťahu – odcudzenie
Takto mechanicky prejdeme niekoľko rokov spoločného života bez toho, aby sme niečo zmenili. Páry, ktoré pripustia odcudzenie ako model ich vzťahu, sa s najväčšou pravdepodobnosťou už dlho neobjali.
Žiadna náklonnosť.
Žiadne emócie.
Žiadne teplo medzi nimi.
Mnoho vzťahov upadá do takzvanej „pohodlnej“ odcudzenej fázy manželstva.
Nevzdávame to príliš skoro? Je za tým strach, frustrácia alebo len pohodlnosť? Páry dokážu prekonať svoje ťažkosti, ak sú obaja ochotní vynaložiť nejaké úsilie. Nemáte energiu? Pravdepodobne ste priveľa bojovali bez akéhokoľvek riešenia.
Prečo sa vzťahy rozpadajú?
- Strata dôvery
- Nedostatok komunikácie
- Nedostatok rešpektu
- Nedostatok intimity
- Rozdielne priority
- Nedostatok úsilia
Ako nájsť cestu ešte pred tým, ako zatvoríte dvere...?
PERSPEKTÍVA
Vo svojom smútku a frustrácii ste sa možno zabudli pozrieť na problém z perspektívy svojho partnera. Môže vám to priniesť dôležitú informáciu o tom, že nielen vy prežívate ťažké chvíle a nie ste to len vy, kto práve bojuje. Ako sa cíti a čo prežíva vo vašom konflikte on/ona? Táto zmena perspektívy a uznanie iného ohľadu vás môže vyviesť z režimu útok-útek, ktorý sa odohráva v mnohých vzťahoch. Ste v rovnakej situácii, chcete zlepšiť svoje fungovanie. Možno si vďaka tomu uvedomíte, ako a či k problému neprispievate aj vy.
ROZHOVOR
Neplačte a nepokúšajte sa napraviť svoj vzťah úplne sami – jednoducho to nebude fungovať, ste v ňom dvaja. Úprimne sa s partnerom porozprávajte o svojich obavách a dajte mu vedieť, že uvažujete o tom, ako ďalej, či vzťah môže naozaj fungovať. Opatrne voľte svoje slová, nevyhrážajte sa rozchodom, ale zdieľajte svoje obavy a uistite sa, že váš partner skutočne chápe, ako vážne beriete tieto problémy.
ŠANCA
Prišli ste spolu na nejaké riešenie? Výborne! Poďte to skúsiť zakomponovať do reálnych zmien. Nie o týždeň, alebo keď dieťa nastúpi do škôlky, alebo... dnes. Malé kroky pomáhajú posunúť sa ďalej. Môžete si svoje nové „pravidlá“ aj napísať vtipným spôsobom a mať ich na očiach. Malé nové pravidlá:
- „Neodídem z domu, kým neobjímem svojho partnera/ku“
- „Niekto čaká na moje pozvanie na rande. Vidíš ho/ju?“
- „Mám 24 hodín denne, koľko času som venoval/a osobe, ktorú milujem?“
- „Ako si sa dnes mal/mala? Nečaká niekto na túto otázku namiesto otázky – Čo máme na večeru?“
Deň manželstva: Nenápadná, ale silnejšia je láska manželská
Prečo radšej utekáme zo vzťahu, ako ho riešime?
Mnohí, ktorí odídu, nie sú o nič šťastnejší, ako keď boli vo vzťahu.
Samozrejme, vynímajúc prípady, keď opúšťame deštruktívny vzťah, ktorý ničí naše psychické a fyzické prežívanie. Myšlienka na zatvorené dvere nám však občas príde najjednoduchším riešením problému aj pri konfliktoch, ktoré sa s trochou angažovanosti oboch partnerov dajú vyriešiť.
Neprepadnite ilúzii, že vás za dverami čaká niečo lepšie, niekto, kto vás urobí šťastnými a spokojnými. Tento pocit závisí od vás. Emocionálne vzrušenie, zábava a ľahkosť vo vzťahu sa časom menia. Nadobúdajú iné kvality – rešpekt, úctu a podporu. Na nich stavajte.