Za zatvorenými dverami: Prečo žena zostáva s tyranom?

Za zatvorenými dverami: Prečo žena zostáva s tyranom?
29.9.2018 v kategórii Mama, autor Eva Bačová, foto: istockphoto.com

Vraj každá piata žena je týraná a žije v takomto partnerstve. Možno je ich oveľa, oveľa viac, ale nikto o nich nevie.

Často až vtedy, keď je tragédia na svete. Vtedy sa zamyslíme a povieme si: Prečo? Prečo žena ostáva žiť s netvorom aj napriek tomu, že jej ubližuje každý deň?! Prečo nezabuchne dvere za takýmto spôsobom života?! Prečo to niekomu nepovie a nevyhľadá pomoc?! Tie, ktoré to nepoznáme, nepochopíme.

Násilie páchané na ženách má niekoľko podôb

Fyzické násilie – takéto násilie sa často stupňuje, dochádza k nemu častejšie a je čoraz brutálnejšie. Je to napr. bitie rukou a rôznymi predmetmi, kopance, sácanie, pálenie cigaretami, ťahanie za vlasy a dokonca až vražda.

Psychické násilie – ide o citové a slovné týranie, ktorým muž – tyran chce odvrátiť pozornosť od seba na ženu. Sú to nadávky, znemožňovanie ženy na verejnosti, ale aj v súkromí, osočovanie, znevažovanie výzoru ženy a jej charakteru.

Sociálne násilie – muž sa snaží ženu izolovať od blízkej rodiny, priateľov, kolegov, kontroluje jej telefón, poštu, pridáva ďalšie povinnosti, zamyká ju v byte.

Ekonomické násilie – muž disponuje všetkými financiami a majetkom, zatajuje vlastné príjmy, neprispieva na chod domácnosti, kontroluje príjmy ženy, často jej nedovolí zamestnať sa, ale všetku zodpovednosť za chod domácnosti necháva na žene.

Sexuálne násilie – tyran núti ženu k rôznym sexuálnym aktivitám, k sledovaniu pornografie a pod.

Takto ťažko skúšané ženy sú často osamelé, vyhýbajú sa spoločnosti a taja známky násilia. Násilie začína pomaly a postupne slovnými útokmi, potom sa pridá fyzické týranie a stupňuje sa.

Takéto týranie má nepriaznivý vplyv na fyzické a psychické zdravie ženy. Sú to rôzne poranenia, pomliaždeniny, zlomeniny, popáleniny, bolesti hlavy, brucha, poruchy spánku. Psychické následky týrania sú však často horšie ako tie fyzické.

Prečo žena zostáva s tyranom?

Dôvodov má niekoľko:

  • dala som mu predsa manželský sľub -  v dobrom aj v zlom
  • deti - ktoré potrebujú otca, hoci je agresívny, veď im neubližuje (niekedy však áno)
  • ľúbim ho - veď keď má „dobré“ dni, tak je pozorný a celkom milý
  • hanba – čo by povedala rodina a ľudia?
  • vina – určite som vinná ja, niečo robím zle
  • strach – vyhráža sa mi, že ak ho opustím, tak ma nájde a zabije mňa i deti
  • závislosť na mužovi – Kam by som šla? Ako uživím deti a seba?


Pre nás, ktoré v takomto vzťahu nežijeme, je nepochopiteľné, že sa žena od tyrana nevie odpútať. Pre nás sú tieto dôvody nezmyselné a hovoríme si, že by sme odišli a hľadali pomoc. Ale naozaj? Ako by sme reagovali, keby nás život postavil do tejto pozície?!

Zarážajúci je aj postoj okolia k týmto ženám. Často sa násilie chápe iba ako hádky a manželské nedorozumenie. Aj ak žena o násilí niekomu povie, mnohokrát ostáva nepochopená: „Veď to sa občas v manželstve stáva.“ Oči sa okoliu otvoria až vtedy, keď dôjde k udalostiam s katastrofálnymi následkami. Vtedy je na pomoc neskoro. 

Ako pomôcť žene, ktorú partner týra?

Ako teda pomôcť? Keď počujeme časté hádky, náznaky bitiek alebo sa nám žena zdôverí, mali by sme ju najprv morálne podporiť a samozrejme nakontaktovať na odborníkov v tejto oblasti.

V niektorých prípadoch pomôže aj to, ak zavoláme políciu. Mnohokrát však ani polícia nič nezmôže, pretože žena nepodá na násilníka trestné oznámenie.

Alebo dáme žene kontakt na krízové centrum pre týrané ženy s deťmi. V každom kraji v našej republike sú takéto krízové centrá, ktoré sa snažia ženám v danej situácii pomôcť.

Záleží však na žene, či pomoc príjme, či sa vie od násilníka odpútať. Je to pre ňu ťažké rozhodnutie. Ale podľa môjho skromného názoru, je to východisko z danej situácie.

Čo robiť v prípade, ak sú týrané deti?

Ešte horšie je, ak otec – násilník ubližuje deťom. Nestačí, že deti sú svedkami týrania matky, ale obeťami sa stávajú aj oni. Traumu, ktorú deti počas týrania zažijú, si často nesú so sebou celý život.

Ťažko sa s tým zmierujú. Deti sú potom buď veľmi agresívne vo svojom správaní, alebo sú naopak veľmi utiahnuté. Deti nepriznajú, že sú týrané.

Okolie by preto malo byť veľmi všímavé. Ak sme niečo vo svojom okolí zaregistrovali, mali by sme to ohlásiť a deťom pomôcť. Tu je snáď najviac dôležitá všímavosť zo strany učiteľov. Nakontaktovať by sa mali na sociálneho pracovníka, políciu či linku detskej záchrany.

Ostáva mi len dúfať, že mužov – tyranov bude čoraz menej, že ženy si budú žiť ten krásny manželský život, po ktorom snívali pri uzatváraní manželstva. Ostáva veriť, že všetky deti budú mať otcov, ktorí im venujú veľa lásky a pozornosti.

Kontakt pre týrané ženy:

0800 212 212

Bezplatná non-stop linka pre ženy zažívajúce násilie

Viac na: https://www.employment.gov.sk/sk/linka/

DOMÁCE NÁSILIE nie je mýtus!
Prečítajte si tiež:

DOMÁCE NÁSILIE nie je mýtus!