Keď som dostala prvú facku, hanbila som sa
Teraz som s dcérkou nasťahovaná u mamy a neviem, čo so životom.
Môj chlap ma udrel prvýkrát keď som ho nechcela pustiť za kamarátmi. Bola nedeľa popoludnie a boli sme pol roka zasnúbení. Večer došiel zliaty a nič si nepamätal. Stane sa, vravela som si a nasledujúce týždne vychutnávala prejavy nežnosti lebo vedel, že prepískol.
Som Ivana. Matka dvoch detí a žena, ktorá opustila mrzáka.
Mala som ujsť po prvej facke
O rok sme mali svadbu a narodila sa nám dcéra. Nemôžem povedať, že vtedy sa začali naše problémy, lebo dieťa za nič nemôže. Ale chýbali nám peniaze a všetko sa u nás točilo okolo splátok za byt a auto, domácnosť... Moje úspory sa pomaly míňali a muž si držal peniaze u seba. Nemal stálu prácu, len fučky a brigády. Mali sme vydelené poháriky s peniazmi na domácnosť. Tak som ročnú dcérku dala do jaslí a nastúpila do práce. Vtedy prišla druhá facka. Dve.
Nepáčili sa mu nadčasy, moje nové topánky, ani to, že po malú do jaslí chodila moja mama, lebo ja som nestíhala a on „nemohol“. V hádke mi vylepil. Zdvihla som ruku, aby som sa bránila a on mi dal druhú.
Mne sa to nemôže stať
To je taká situácia, ktorej neveríte. Akoby ste boli vo filme a to, čo sa deje sa nedeje vám, ale niekomu inému. Neveríte, že je to takto. Že ste dostali od svojho muža, ktorého ľúbite. Tentoraz neboli žiadne ľútostivé slová, ani neha, práve naopak. Akoby som sa mu zhnusila. Aj mi to povedal: „Ty si príčina, pri tebe prasknú nervy každému“. Keď ste to zažili, tak viete, že to je prvé, čo nám napadne: som ja na vine?
Hanbíte sa za to. Za neho aj za seba, že sa vôbec niečo také u vás doma stalo.
A stalo sa to ešte dvakrát a ušla som k mame. Nepovedala som jej dôvod a ona ma nahovára, aby som sa vrátila, že problémy sa majú riešiť a nie od nich utekať. Viem, že to zo seba musím dostať a povedať jej pravdu, ale ako poznám našich, tak urobia všetko preto, aby sa nemohol stretávať s dcérou. Nahlásia to na polícii a bude z toho peklo. A to neviem, či chcem. Viem len, že od muža musím odísť.
Sú to už dva mesiace a vymenili sme si len tri sms-ky ohľadom dcérky. Ani ju za ten čas nevidel. Viem, že bol na brigáde v Čechách, oznámil mi to v jednej zo správ. Ani slovo o tom, čo sa stalo, ani ma nevolá spať. Poviem pravdu, mrzí ma to. Mama mi povedala, že ho videli s inou ženou. Možno je to tak. Facky ma preboleli, ale jeho ľahostajnosť nie, najmä nie k dcére. Žiadosť o rozvod je podaná a ja si musím teraz poskladať život nanovo. Naučiť sa mať sa rada a nejako vyriešiť aj náš vzťah, aby dcérka poznala otca, ale teraz na to ešte nemám.
Držte mi palce.
Vaša Evina
Chceme počuť aj Vaše príbehy. Napíšte nám o svojom živote, o jeho radostiach i trápeniach, podeľte sa s ostatnými mamičkami a možno si pomôžete navzájom.
Píšte nám na adresu: koscelnikova@orbisin.sk
