Zo života: Moje detstvo s otcom alkoholikom
Narodila som sa ako štvrté a posledné dieťa mojich rodičov. Otec veľa pil, a keď bol v to svojom podnapitom stave, bol agresívny.
Keď sa rodičia hádajú...
Všetci sme sa ho báli, pretože sme nikdy nevedeli, čo ho v tej chvíli napadne. Raz nám podpálil kuchyňu, inokedy zbil mamu a niekoľkokrát nás v noci všetkých zobudil a vyhodil nás len tak v pyžamkách a bosých na ulicu, alebo sme museli spať pri zapnutom svetle. Hádky boli u nás na dennom poriadku a ako to už býva finančné problémy....
Keď som dostala prvú facku, hanbila som sa
Trápenie s otcom alkoholikom trvalo roky
Bála som sa 17-tej hodiny, keď príde otec z práce domov. Vtedy som bola najradšej, keď bol môj o 10 rokov starší brat doma. Pretože vedel obrániť mamu aj nás a doma bol vtedy relatívne pokoj...
Pamätám sa ako som ja a moja o 4 roky staršia sestra museli chodiť kupovať do obchodu alkohol. Ak sme to nechceli spraviť bolo zle, tak sme radšej išli a dúfali, že nestretneme nikoho známeho, lebo by sme sa veľmi hanbili.
Takto to išlo roky a roky. Aj mama sa s ním prestala postupne hádať, pretože to nemalo zmysel a len tŕpla. Aj tak opitému človeku budete ťažko niečo vysvetľovať.
Alkoholizmus ide ruka v ruke s finančnými problémami
Otec začal ešte viac piť a bíjavať mamu. Keďže som už aj ja bola staršia, chápala som, že takto to nemá byť. Nikomu som nič nepovedala, pretože som sa hanbila za to, ako žijeme.
Jedného dňa, sme boli na svadbe maminho brata, teda môjho uja, aj tam sa dokázali pohádať, no ešte počas večere sa otec viac-menej ovládal. Mám pocit, že si myslel, že sme všetci proti nemu, ale to bola len jeho opitá paranoja.
Mala som vtedy len 11 rokov a asi 2 hodiny na tej svadbe som preplakala na záchode a pevne dúfala, že to raz skončí.
Prečo ženy zostávajú s alkoholikom?
Prečo je ešte stále s ním, prečo sa nerozviedla, neušla? Prečo nezavolala políciu, keď na ňu vytiahol nôž... Ale asi by nemala kam so štyrmi deťmi ujsť...
Každý z blízkej rodiny videl, čo sa deje, no nikto nám nepodal pomocnú ruku, nikto sa nečudoval, že neodišla od tyrana.
Som Ivana. Matka dvoch detí a žena, ktorá opustila mrzáka.
Toho sme boli svedkami každý, teda skoro každý deň. Vždy sme sa modlili, aby už zaspal. Chodili sme okolo neho po špičkách, len aby sme ho náhodou nezobudili. Návštevy kamarátov boli u nás tabu.
Raz išiel otec do práce, ale najprv musel vynadať mame ako sa patrí. Nezniesla som to už, povedala som mu ja, 11-ročná, aby už išiel do pekla, nech zomrie. A on? Zavrel za sebou dvere a nič nepovedal. V práci dostal infarkt a zomrel.
Bolo to vykúpenie? Bol to trest za to, čo som si nielen ja tajne želala? Mala som si to do konca života vyčítať? To mal byť môj trest? Prajem si, aby to, čo Boh mienil bolo naozaj vykúpením.
Dnes ako 22-ročná viem, že otec bol nešťastný, tak ako moja matka, Starí rodičia ich donútili vziať sa, pretože mama zostala tehotná, a to sa predsa nepatrí. A rozvod? Ani pomyslenie. Aj to viem, prečo som ho raz videla plakať. Zomrela mu milenka, najväčšia láska jeho života.
Dnes som už otcovi odpustila, i keď naisto viem, že za to, že nás týral sa parí niekde v pekle. Ale nech je ako je.
Myslím si, že v živote sa nám všetko vráti dvojnásobne. Teraz som šťastná, mám 18-mesačného synčeka budúceho manžela, ktorý sa nikdy nedotkol alkoholu a dobre viem, že by nám nikdy v živote neublížil.
Priznanie manželky: Nemám modriny na tvári. Ubil mi dušu
Čo by mali urobiť ženy alkoholikov?
- Nebojte sa! Nikdy nie ste sama, pretože existuje mnoho organizácií, na ktoré sa v núdzi môžete obrátiť.
- Neobviňujte sa!
- Bráňte svoje deti! Oni si to nezaslúžia!
- Keď Vás udrel raz, buďte si istá, že to urobí aj druhý raz!
- A Vy, deti, takto rodina nemá vyzerať! Oznámte to na známe telefónne čísla, zdôverte sa svojmu učiteľovi a požiadajte ho o pomoc!
- SEBAVEDOMIE! Verte si!
