Ženy v ohrození - tisícky žien trpia doma agresora. Počet krízových hovorov prudko narástol
Ani v týchto dňoch nemôžete ospravedlňovať agresivitu a hrubosť. Ženy, ktoré žijú s agresorom sú v ohrození. Aké majú možnosti?
Téma domáceho násilia v týchto dňoch rezonuje viac ako inokedy. Izolácia a nesloboda žien, ktoré žijú v jednej domácnosti s tyranom je na prvý pohľad neriešiteľná. Ale cesta je vždy. Nie je možné rešpektovať agresívne správanie ani v "bežnom živote" a už vôbec nie v dňoch, kedy je dôležitá podpora.
Mnohé obete dlho hľadajú ospravedlnenie - teraz je nervózny, nemá prácu, je doma, nemôže športovať, nemôže ísť na pivo... Omyl.
DOMÁCE NÁSILIE nie je mýtus!
Telefonátov na krízové linky pribúda
Rozprávali sme sa so psychologičkou Adrianou Havašovou z Poradenského Centra Nádej.
V týchto dňoch je situácia pre mnohé rodiny náročná. Izolácia, zmena rituálov, obmedzenie pohybu... . Zaznamenali ste zvýšený počet krízových telefonátov?
Musím povedať, že v apríli sme naozaj v jednom kole. Kým pred mesiacom, keď sa koronakríza začala, tak sme mali skôr telefonáty od tretích strán – od rodiny, susedov, kamarátov. Teraz sú to už aj krízové hovory priamo od žien, ktoré zažívajú násilie. Karanténa vyhrotila vzťahy aj u bežných párov, vyhrocuje sa aj situácia napr. u rozvádzajúcich sa manželov ale samozrejme najhoršie sú domácnosti, kde aj za bežných podmienok dochádza k priamej agresii, v ktorých násilie ženy zažívajú každodenne.
Akú pomoc žiada, očakáva žena, ktorá vytočí číslo krízovej linky?
Motívy sú rôzne. Niektorá chce riešiť situáciu, ktorá sa deje doma, lebo sa konflikty dlhodobo kopili a teraz prepukli v celej svojej sile, iná potrebuje konkrétne kroky, ktoré môže urobiť, aby sa oslobodila – ako odísť, ako nájsť ubytovanie, podanie na políciu, niektorá sa potrebuje zdôveriť iná potrebuje podporu a cítiť, že v tom nie je sama, hoci teraz nevie svoje situáciu „technicky“ riešiť. Všetko sú to vážne veci a nedajú sa len tak lúsknutím prsta vyriešiť. My sa im v tom snažíme pomáhať ako najlepšie vieme.
Mnohé obete, žijúce v strachu a násilí, ktoré sú teraz 24-hodín denne zatvorené doma s agresorom sa k nám dostanú až po karanténe. Žena, ktorá má násilníka doma sa teraz nikam nedostane, nemá sa pred ním ako vyhovoriť, kam by vlastne išla, je často väznená a nemá možnosti, ako sa dostať k pomoci. Fungujeme na dohodnutých hovoroch , pokynoch, telefonátoch, neutrálnych správach... a pomáhame ako vieme. Tiež sme v tejto situácii prvýkrát.
Je možné aj teraz, počas koronakrízy odísť a byť prijatý v nejakom zariadení?
Toto je v procese, vo vývoji. My sme ambulatné krízové centru a máme utajené byty. Krízové centrá a BŽD boli uzavreté, mali karanténu, neskôr sa začali v niektorých otvárať možnosti ubytovať klientku, ak majú možnosť karanténnej miestnosti . Je pochopiteľné, že aj krízové centrá nemohli ohroziť ľudí, ktorí tam žijú alebo pracujú.
Možno si to mnohí neuvedomujú, ale odchod od agresora je komplikovaný aj počas bežnej situácie, nieto ešte teraz. Máme napr. klientky, ktoré si už zohnali napr. cez známych náhradné bývanie, ale nemajú ako odísť, pretože je partner stále doma....odchod musí byť v prvom rade pre ženu bezpečný. V tomto období sa nám napríklad ozývajú ľudia, ktorí chcú poskytnúť ubytovanie ženám zažívajúcich násilie napr. v hoteli alebo penzióne, ktoré nemôžu prevádzkovať klasicky.
Ale aj keď ide o nižšiu sumu, ktorú pýtajú za nájom, tak väčšinou si ani tú ženy nemôžu dovoliť. Máme klientky, ktoré disponujú finančnými prostriedkami a tieto majú viac možností. Napriklad komerčný prenájom, ktorý je ale tiež komplikovane realizovateľný teraz. Veľa veci stojí. Ale každej klientke sa snažíme pomôcť a pri vzájomnej spolupráci sa to aj darí.
Keď som dostala prvú facku, hanbila som sa
Čo poradíte ženám, ktoré v týchto dňoch čelia domácemu násiliu?
Mnohé ženy zažívajú doma násilie dlhodobo a táto koronakríza to len vyhrotila. Nejde len o priame fyzické útoky, k domácemu násiliu patrí aj psychický teror, ponižovanie, nadávky, vyhrážanie sa násilím, obmedzovanie slobody a odopieranie ľudských práv.
- 1. Dôležité je niekomu sa zdôveriť, dať o tom niekomu vedieť. Niekomu, komu dôveruje alebo zavolať nejakej organizácii ako je naša. Na to sme tu. Na našej stránke napríklad funguje kontaktný formulár, prostredníctvom ktorého sa môže pýtať, radiť, žiadať o pomoc, alebo len sa vyrozprávať. Je dôležité, aby nemali pocit, že sú na to samy, čo je nepríjemné.
Ženy najlepšie poznajú agresora, s ktorým žijú a vedia veľa krát odhadnúť aké správanie agresora predchádza napr. útoku a mnohé z nich vedia, kedy napríklad odísť von s deťmi, ak sa dá alebo do obchodu, niekedy to pomôže kvôli vlastnej ochrane.
Pre mnohé z nich je teraz nemožné odísť ale nech je pre nich možnosť utiekať sa k tomu, ako to bude vyzerať, keď budú môcť odisť, v rámci zachovania si „zdravého rozumu“ , využiť čas na premyslenie si postupu a plánu odchodu a budúcnosti. Nastaviť sa na odchod – to je tá vnútorná sila, ktorá mnohým obetiam pomáha prežiť. Všetko sa raz skončí, aj táto kríza.
- 2. Volať políciu.
Polícia môže agresora vykázať na 10 dní či je alebo nie je karanténa. Takže určite volať políciu v prípade agresivity. - 3. Neospravedlňovať agresora.
Násilie netreba ospravedlňovať
Je dôležité, aby obete neospravedlňovali agresívne správanie partnera stresom zo situácie a ospravedlňovali, že to čo sa doma deje je dôsledkom, toho, čo sa deje v spoločnosti. Netreba v žiadnom prípade ospravedlňovať agresivitu a násilie. Dúfať, že sa to zlepší nie je správna cesta.
Práve teraz má byť partner oporou a pomocou, nie záťažou a každá žena by si to mala uvedomiť.