Ako rozpoznať, že partner má problémy s alkoholom?

PhDr. Petr Šmolka | 1. jún 2017

Prevencia je dobrá, čo však v prípade, že partnerovu závislosť včas nerozpoznáme?

Ktorí partneri sú najhorší?

Bezpochybne najrizikovejší sú chorobní žiarlivci a bytosti až príliš obdarené hystériou. Už preto, že práve im sa mnohokrát vyhnúť nedokážeme.

Žiarlivosť si pletieme s intenzitou lásky, hystériu zas dlho mylne považujeme len za rozkošne zvýšenú emocionalitu.

Mnohých však pravdepodobne prekvapí, že medzi najrizikovejších patria i muži alkoholici. Teda, presnejšie povedané, že i muži alkoholici sa nielen pomerne ľahko zoznamujú, ale že sa práve s nimi mnohé ženy dokonca odhodlajú spájať svoju budúcnosť.

Nielen napriek všemožnej osvete a zdravému rozumu, ale často i napriek dôraznému varovaniu blízkych.

Alkoholika je ťažké rozpoznať na prvom stretnutí

S trochou veľkorysosti snáď ešte možno pochopiť dievča, ktoré sa s alkoholikom zapletie bez toho, aby si bola plne vedomá miery jeho závislosti.

Na začiatku pijáckej cesty to totiž bývajú častokrát takí tí správni chlapi. Majú veľa zaujímavých známych, je s nimi sranda, ich istá bláznivosť môže byť ešte celkom rozkošná.

Ale všetko do času! Zákonite príde v súvislosti s pitím nejaký ten prúser. Ale keďže jedna lastovičká jar nerobí, prečo robiť nejaké ďalekosiahle závery z jednej trošku nezvládnutej „opičky“.

Nakoniec, čo by to bolo za chlapa, keby sa niekedy nenapil!? Častokrát je len otázkou času, kedy priletí druhá a tretia, nakoniec môže byť tých lastovičiek i celý kŕdeľ.

Ani to však ešte nemusí byť pre zamilované a trochu naivné dievča (bez ohľadu na kalendárny vek) dostatočným varovaním. Už preto, ako krásne vedia alkoholici sľubovať a odprosovať.

Kameň by sa nad nimi rozsypal, nie ešte srdečná žena. Nejde ale len o sľuby a odprosovanie, ľstivý alkoholik dokáže v tejto fáze ešte bez väčších problémov i niekoľko týždňov úplne abstinovať. Ak naviac vyvolá v partnerke pocit, že to všetko kvôli nej, potom by vzťah ukončila snáď len úplná xantipa.

Celá sekvencia sa môže dokonca niekoľkokrát zopakovať: exces s pitím - sľuby a odprosovanie - abstinencia - exces... Podstatnejšie ale je, či dotyčný muž vie piť s mierou.

Či dokáže včas odísť od "rozpitého". Chvíľu abstinovať vie každý, dať si dva-tri poháriky a ísť je omnoho ťažšie. Na mnohých alkoholikov sa hodí silvestrovský výrok jedného môjho bývalého kolegu, kedy v stave výraznej spoločenskej únavy predniesol: "Ja nepijem, kým mám chuť, ja pijem, kým je čo!"

Čím vydesil pani domu, u ktorej sa silvestrovská besiedka konala. I on sa za čas dobre oženil. Aj jeho žena až príliš neskoro zistila, čo si to vlastne domov nasadila. V danom prípade neplatí okrídlené tvrdenie o sladkej nevedomosti. Ak áno, tak nám veľmi rýchlo zhorkne.

Prečítajte si: Na svetobôľ alkohol? Únavu ani stres vo fľaši neutopíš...

Brať si alkoholika z ľútosti?

Ešte nepochopiteľnejšie však je, že niektoré ženy si alkoholika berú pri plnom vedomí problému jeho závislosti. "Na vine" je niečo, čomu sa dokonca v odbornej literatúre hovorí "syndróm sestier Červeného kríža".

Každý alkoholik totiž vo chvíli, keď už nie je schopný svoj problém s pitím skrývať, vysype z rukávu nejakú dojemnú historku, zdanlivo zdôvodňujúcu jeho nadmerné popíjanie.

Žena často vidí, ako toho nešťastníka láskou a teplými večerami vylieči! Až príliš neskoro je nútená si pripustiť, že alkoholika zrejme nevylieči ani tá najväčšia láska, ani teplé večere.

Pokiaľ sa jej nepodarí presvedčiť ho na riadnu liečbu, potom je len otázkou času, kedy bude nútená vzťah s ním ukončiť.

Zatiaľ čo ona sa bude z takejto skúsenosti ešte dlho spamätávať, jej drahému nič podobné nehrozí. Veľmi skoro sa objaví ďalšia sestrička, počúvajúca tie isté dojemné historky.

Tentokrát obohatené ešte o kapitolku "Ako ma tá predchádzajúca beštia opustila s dvoma chúďatkami!" A opäť sú tu úvahy o čarovnej moci lásky a teplých večerí.

Kedy možno hovoriť o alkoholizme?

Existuje vôbec nejaká obrana? Určite, prevencia je dobrá. Čo ale v prípade, že partnerovu závislosť včas nerozpoznáme? Čo tam, kde sa nám partner rozpil až v manželstve? A odkedy vlastne ide o závislosť?

Čo je spoľahlivejším kritériom - častosť popíjania, alebo množstvo vypitého? Dá sa závislosť na alkohole vôbec nejak definovať? Dá!

Nie však tým, ako často dotyčný popíja, prípadne koľko vypije. O závislosti hovoríme tam, kde si človek v súvislosti s pitím vytvára problémy v nejakej životne významnej oblasti, a napriek tomu sa nedokáže pitia vzdať.

Sám partnerský vzťah by nepochybne medzi životne významné sféry patriť mal. Potom je teda akákoľvek diskusia zbytočná. Akonáhle sa dostaneme do situácie, že jednému z dvojice popíjanie druhého vadí a on s tým nie je schopný nič urobiť, potom ide o závislosť nepochybne škodlivú.

To isté platí pre problémy zdravotné či pracovné, ako aj pre excesy hraničiace s trestnými činmi alebo priestupkami.

Pokiaľ niekto zvládne svoju závislosť sám, potom si zaslúži náš úprimný obdiv. Oveľa častejšie bude však potrebovať odbornú pomoc. Prvým krokom, zároveň ale krokom zo všetkých najťažších, je rozhodnutie pomoc vyhľadať, prípadne ju aspoň prijať.

Jej forma bude už len otázkou odborného posúdenia. Od tej najmenej zaťažujúcej - ambulantnej, často kombinujúcej lieky s psychoterapiou, až po pobyt na protialkoholickom oddelení príslušného zdravotníckeho zariadenia. Vhodným doplnkom potom môžu byť aj svojpomocné skupiny - napríklad dnes už takmer celosvetovo rozšírení "Anonymní alkoholici".

Alkoholizmus si nevyberá. Na rozdiel od niektorých naivných predstáv nejde o chorobu, ktorá by postihovala len určité spoločenské vrstvy. Medzi alkoholikmi môžeme nájsť tak bezdomovcov, ako univerzitných profesorov, tak lekárov ako aj množstvo umelcov.

S trochou nadnesenia by sa možno dalo povedať, že protialkoholická liečba je jednou z príležitostí, ako sa stretnúť s množstvom zaujímavých ľudí. Pravda, sú určite aj iné možnosti, mnohé dokonca podstatne menej rizikové...