Na svetobôľ alkohol? Únavu ani stres vo fľaši neutopíš...

archív | 15. júl 2021

Alkohol je úžerník – spočiatku ponúka úžasné zážitky, radosť a uvoľnenie, ale úroky, ktoré neskôr vyžaduje, bývajú neľútostné. Ak ste žena a navyše mama malých detí, bývajú ešte neľútostnejšie...

Démon alkohol: Medicína, úžerník aj vrah

MUDr. Dvořák: „Pri naplno rozvinutej závislosti človek uprednostňuje drogu pred čímkoľvek. Takže sa aj v extrémnych prípadoch – keď ide o mamičku s malými deťmi – stáva favoritom plná fľaška. To je realita. Riziko zanedbania starostlivosti alebo poškodenia dieťaťa je so životom alkoholičiek, bohužiaľ, veľmi úzko späté.

Odpila som si priamo z fľaše a pocítila som, ako sa blahodarná tekutina rozlieva po celom tele. Už dorazila až ku končekom prstov. Tie sa konečne prestali triasť. No konečne... Teraz rýchlo obliecť drobca a hurá do parku. Rýchlo, pokiaľ mám ešte trochu energie...
Zo spomienok tej, ktorá kedysi pila.

Prečítajte si tiež:

Alkoholizmus je choroba, ktorá napadne celú rodinu: Koľko sľubov a šancí je dosť?

Alkohol: Jekyll a Hyde

V určitú chvíľu spoznáte, že alkohol je schopný dodať vlastnosti, ktorými v triezvom stave nedisponujete. Dve tváre, jedna duša. S nadsadením povedané – s drogou v krvi sa cítite všemocná ako Hyde, bez nej zostávate nenápadným Jekyllom.

MUDr. Dvořák: „Z toho vyplýva, že človek, ktorého si alkohol už dokázal podmaniť, neustále hľadá druhú tvár. Túži po sile pána Hyda. Pocit, že ho pohlcuje príval energie, rozhodnosti a moci, mu prepožičiava jeho droga. Preto sa jej alkoholik tak ťažko vzdáva – potom mu to pripadá tak, akoby spolu s ňou strácal kus seba samého.“

Alkohol je medicína, ktorú sme si sami naordinovali proti osamelosti, strachu, úzkosti, nude... Je to medicína, ktorú ale, bohužiaľ, neužívame po kvapkách ani po čajových lyžičkách, niekedy ani dokonca po poháriku, ale práve po fľaškách. Dôvodov pre pitie sa nájde počas akejkoľvek náročnejšej životnej etapy – napríklad práve v priebehu materskej „dovolenky“ – dosť. Drobných na spásonosnú fľašu tiež. Prečo si dovoľujem používať termín „drobné“, keď na materskej mávame zvyčajne oveľa hlbšie do vrecka ako kedykoľvek predtým? To je veľmi jednoduché – fľaša menej kvalitného vína alebo rumu vás vyjde úplne rovnako ako akýkoľvek lepší džús. No, nekúpte to... Na zdravie!

A na chate odrazu nezostala ani kvapka alkoholu. Prepadol ma strach. Ako tu tých pár dní bez medicíny prežijem?
Zo spomienok tej, ktorá kedysi pila.

Prečo sa žena opije oveľa skôr ako muž?

Pretože jej telo obsahuje viac tuku, do ktorého alkohol nepreniká. Pre drogu teda zostáva menej priestoru, alkohol tým pádom dosahuje väčšiu koncentráciu. A to je dôvod, prečo sa ženy opijú oveľa rýchlejšie ako muži.

Primár MUDr. Václav Dvořák: „Po revolúcii nastala dramatická emancipačná premena ženského sveta. Ženy majú veľké pracovné ambície, finančne sa osamostatňujú, dosahujú vyššie vzdelanie ako muži, preberajú, či chcú alebo nie, mnoho mužských vlastností. Na krehkejšiu polovicu ľudstva sú kladené (často si ich na seba však kladú ženy samotné) čím ďalej tým vyššie nároky... no a nastáva kritický okamih. Vo chvíli, keď žena porodí a má sa ihneď úplne zadaptovať do úlohy opatrovateľky, môže sa naraz stretnúť s problémami – nedokáže sa novej situácii prispôsobiť.“

Po treťom poháriku som pocítila, že som ľahučká ako motýľ. Vzala som dcérku a začala s ňou tancovať po izbe. Naraz, neviem ako sa to stalo, ležala som na koberci. Dieťa podo mnou. Vystrašene plakalo...
Zo spomienok tej, ktorá kedysi pila.

Prečítajte si tiež:

Alkohol v rodine: Deti vedia, že ste pili

Koniec dojčeniu... mama hladinkárka

MUDr. Dvořák: „Medzi alkoholičkami alebo potenciálnymi alkoholičkami je pomerne silno zastúpená skupina žien, ktoré trpia (skryte alebo aj zjavne) zároveň aj poruchou príjmu potravy. Ide o anorektičky i bulimičky. Tieto ženy sa potom, čo ukončia dojčenie, len veľmi ťažko vyrovnávajú s hormonálnymi zmenami, ktoré sa dostavujú, a práve vtedy sa u nich rozbieha konzumácia drogy. Nachádzajú v nej úľavu.“

Mnoho žien na materskej hovorí o úplne vybitých baterkách, frustrácii, o paradoxe, že aj keď sú celý deň zapriahnuté do roboty, prácu za nimi nie je vidieť... Siahnu po dvoch, po štyroch deci, po celej fľaši. V alkohole musí byť predsa niečo, čo mu dáva nad nami takú moc...

„Čo je to povestné niečo?“ obraciam sa s nie práve jednoduchou otázkou na pána primára Dvořáka: „Ženy, o ktorých sa zmieňujete, vnímajú drogu ako psychostimulant. Alkohol im dodáva energiu, vitalitu, silu. Pomáha im zvládnuť záťaž, ktorú by, ako samy hovoria, inak nezvládli. Takže ho používajú ako doping. V okamihu nedostatku drogy majú slabšiu výkonnosť, menšiu schopnosť sa so záťažou vyrovnať. A pokiaľ to s dávkou alkoholu preženú, sú diskvalifikované – droga na ne pôsobí sedatívne, sú úplne nefunkčné.“

Mnoho žien pije „veľmi decentne“ – neopíjajú sa, nezvyšujú si dávky, len si tak ticho a nenápadne s jedným či dvomi pohárikmi denne vegetujú a majú pocit, že im je fajn. Ani zďaleka by im nenapadlo považovať sa za alkoholičky. Zaujíma ma, či si aj tieto mierne konzumentky ubližujú...

MUDr. Dvořák: „Pokiaľ konzumujú práve opísaným spôsobom, sú tzv. hladinkár – udržujú si svoju konkrétnu hladinu alkoholu ako podmienku fungovania. Nezvyšujú ju síce, ale telo je neustále konfrontované s prítomnosťou drogy – nedoprajú svojmu organizmu žiadny oddych. Malé množstvo jedu je potrebnou podmienkou pre ich prežitie. Keď si svoju drogu z nejakého dôvodu nedoprajú, pociťujú nepokoj, únavu, stres, diskomfort... Takže na vašu otázku existuje jednoznačná odpoveď: Áno, aj každodenné mierne konzumentky alkoholu si veľmi ubližujú.“

Dodávam si silu – pijem. Chľast ma ničí – slabnem. Preto pijem čím ďalej viac – aby som si dodala silu. V tomto začarovanom kruhu som sa motala veľmi dlho...
Zo spomienok tej, ktorá kedysi pila.

Vyber si: Pijatika alebo rodina!

Ako sa tak s pánom primárom v tom pozamykanom pavilóne zhovárame, napadá mi, čo takú mamičku malého drobca, ktorá evidentne začala nezvládať svoje pitie, dokáže vôbec dokopať k tomu, aby zazvonila a priznala sa, že je na dne...

MUDr. Dvořák: „Musíte pochopiť, že neexistuje alkoholik, ktorý by sám, dobrovoľne, s nadšením a spontánne abstinoval. Liečba je vždy o tlaku, ktorý na závislého vyvíja jeho najbližšie okolie. (Mimochodom, len za ten čas, čo som sedela u pána primára, volali dvaja muži majúci doma priateľku – alkoholičku. Informovali sa o voľných lôžkach a možnosti nástupu. Nezasvätenému pri takomto nechcene vypočutom rozhovore behá mráz po chrbte.) Alkoholičky sa ocitajú pod silným nátlakom – manžel im hrozí rozvodom, odňatím detí z ich starostlivosti atď. Až tvárou v tvár postavené voči ultimátu (vyber si – chľast alebo rodina!) rezignujú a súhlasia s liečbou. Ale aby si alkoholička povedala – pijem akosi priveľa, asi budem potrebovať odbornú pomoc – také sa u nás vyskytnú naozaj ojedinele... Pacientky sa sem aktívne nehlásia, často ich k nám priváža v dezolátnom stave sanitka (často dochádza pod vplyvom návykovej látky aj k sebapoškodeniu). Ako už bolo povedané: Ženy – alkoholičky sú ohrozené oveľa viac ako muži. A ak ide o ženy s poruchou príjmu potravy, devastácia organizmu prebieha až závratnou rýchlosťou.“

Nahlas mi dcéra nič nepovedala, ale pozerala sa na mňa tak smutne... Jej oči akoby hovorili: „Mami, ty si to zase nezvládla...“
Zo spomienok tej, ktorá kedysi pila.

Prečítajte si tiež:

(NE)Nalejem ti alebo Ako alkohol ničí vzťahy

Rozchody a pády

V protialkoholických zariadeniach je podľa slov pána primára dosť často vidieť ženy, ktoré žili v minulosti s alkoholikom – urobili radikálny rez, rozišli sa s ním, ale potom neuniesli ťažobu samoty a samy začali piť. A bývalý partner či manžel ich potom priviezol do liečebne v kritickejšom stave, v akom sa nachádzal kedykoľvek predtým on sám. Ženy dokážu zabuchnúť za vzťahom dvere veľmi ľahko, veď o rozvod žiadajú z prevažnej väčšiny práve ony, ale potom naraz zostanú na mieste ako paralyzované. Namiesto toho, aby rozchod vnímali ako štartovaciu plochu pre nový začiatok, začnú vyhodenie partnera rozoberať zo všetkých strán, utápajú sa vo finančných problémoch, výčitkách, samote, depresiách a čiernych myšlienkach. A čím ďalej, tým viac i v alkohole. Alkoholičiek, mamičiek malých detí, ktoré dnes svoje razantné životné kroky ľutujú, majú vraj v Bohniciach pomerne dosť.

Na opitú ženu je oveľa škaredší pohľad ako na opitého chlapa. Dnes si to už uvedomujem.
Zo spomienok tej, ktorá kedysi pila.

Prepila som svoje deti (výpoveď alkoholičky)

„Narodila sa mi druhá dcérka a hádky u nás boli na dennom poriadku. Priepasť medzi mnou a manželom sa zväčšovala. Rozhodla som sa, že budem žiť sama, ale celkom rýchlo som to prestala zvládať. Mala som oveľa menej peňazí, rovnako som si uvedomila, že dievčatá som pripravila o otca... Začala som piť, pretože alkohol mi pomáhal na chvíľu utiecť od všetkých tých starostí. Prvýkrát som si uvedomila, že som na tom zle, keď som si ráno všimla, ako silno sa mi trasú ruky. Niekedy okolo desiatej predobedom som už pociťovala silnú túžbu po alkohole, takú, že som si musela naliať prvý pohárik. Do večera som vypila pollitrovku fernetu. Niekedy i viac. Keby mi bolo po ňom fyzicky zle, začala by som so sebou niečo robiť skôr. Ja som však mávala po pití „len“ depresie, ktoré som „liečila“ vyššími a vyššími dávkami. Tak som sa dostala do bludného kruhu.

Liečebňu som absolvovala trikrát, naučila som sa prepíjať Antabus. Potom som prekonala epileptický záchvat a začalo to so mnou byť vážne zlé. Aj po záchvate som pila... Hoci som už na alkohol nemala ani chuť, bolo mi zle, ale telo si ho žiadalo. Pila som, zvracala, pila, zvracala... Pila som tak dlho, až som prepila úplne všetko. A všetkých. Prepila som svoje deti. Dnes sú už dospelé a neprajú si mať so mnou nič spoločné.“

Oddelením ženských závislostí Psychiatrickej liečebne v Bohniciach prejde každoročne okolo veľa žien. Liečebňa neustále praská vo švíkoch. Takmer 60 % žien hospitalizovaných v Bohniciach sú matky najmenej jedného maloletého dieťaťa.

To najodpudivejšie nakoniec

Keď niekedy zatúžite „poriadne si vyčistiť hlavu“ a ste pripravení na to, že „tentokrát do seba nalejete celú fľašku a nie že nie...“, pokúste sa predtým zapnúť počítač a zájsť na www.youtube.com. Kľúčové slová sú – „drunk people“. Najmä videá s opitými ženami sú dosť nechutné. Fotky a videá ovracaných opilcov a pocikaných polonahých opitých žien možno dokončia to, čo som sa tu svojím článkom pokúšala naznačiť: Piť? Prečo nie. Ale veľmi, veľmi opatrne...

Alkohol pôsobí ako anxiolytikum – síce znižuje úzkosť, ale neobsahuje žiadnu látku, ktorá by pôsobila antidepresívne. Ak trpíte depresiami, nepite, radšej sa obráťte na dobrého psychiatra. Ten s vami preberie možnosť užívania antidepresív.
Dlhodobé pitie vysokých dávok alkoholu môže spôsobiť nezvratné zmeny na mozgu.
Pečeň je schopná detoxikovať (odstrániť) určité množstvo alkoholu. Uvádza sa, že keď človek vypije napríklad jeden liter piva, zdravá pečeň je zaťažená jeho likvidáciou na 4 hodiny a nemôže vykonávať svoje bežné funkcie.
Alkohol môže ohrozovať aj pečeň ľudí, ktorí pijú len príležitostne, a to najmä v prípade, že pijú alkohol, keď sú chorí. Pri viróze (chrípke) je pečeň atakovaná vírusom aj niektorými liekmi a nemusí mať preto dostatočnú rezervu na súčasné odbúranie alkoholu. V takom prípade môže dôjsť k závažnému poškodeniu pečene, hoci pacient alkoholu pravidelne neholduje.