Príbeh Michaely: Mala som taký náročný deň, zaslúžim si pohárik...

Kristína Majerová | 8. máj 2021
Príbeh alkoholičky

Kde je hranica, čo je ešte v poriadku a čo je už potenciálne nebezpečné? Vieme to odhadnúť?

Dôvodov, prečo ženy pijú, je mnoho. Pocity úzkosti, depresie, negatívne emócie, smútok, pocit nenaplnenia, zvýšená psychická záťaž a stres. Deti pri pití nie sú prekážkou. Naopak, sú mamy, ktoré si povedia: mala som taký náročný deň, zaslúžim si pohárik... 

Poznáme to, nie? Konečne deti zaspia, dám si pohár vína, knihu do ruky... Potom pohár vína s kamoškou, pohár vína s mužom pri večeri. Kde je hranica, čo je ešte v poriadku a čo je už  potenciálne nebezpečné? Vieme to odhadnúť? 

Tí, čo prešli liečbou závislosti hovoria, že tiež si o sebe niekedy mysleli, že ich sa to vôbec netýka. Im sa to nikdy nestane. 

Zápisník alkoholičky

Taký bol aj príbeh mladej mamy dvoch detí, Michaely Duffkovej (28 r.), ktorej alkohol prevrátil život naruby. Prevalcoval ju. Michaela sa však rozhodla otvorene hovoriť o svojej závislosti od alkoholu aj o zložitej liečbe. Päť mesiacov po liečbe anonymne založila na Facebooku Zápisník alkoholičky.

Dnes je z toho už aj rovnomerná kniha, na základe ktorej sa pripravuje filmová adaptácia pod taktovkou Dana Svátka (ext. zdroj Dan Svátek). Uvedomovala si Michaela, kde až môže zájsť to naoko nevinné popíjanie? Prečo je také ťažké priznať si problém s pitím?

Spúšťače som si uvedomila až s odstupom času

„Neviem povedať, čo presne bolo v mojom prípade spúšťačom. Nikto nezačne piť s tým, aby zámerne niečo zapíjal. Aspoň ja som to tak nemala,“ hovorí Michaela. „Jednoducho som si večer sadla a naliala za pohárik. Až teraz spätne dokážem povedať, že spúšťačov bolo viac. 

Nebola som v ideálnom psychickom rozpoložení. Moja životná situácia nebola práve najlepšia. Ale v tú dobu som to takto vôbec nevnímala.“ Michaelina úprimná spoveď v knihe aj na sociálnych sieťach vyprovokovala reakcie mnohých ďalších žien. Zrazu cítili, že nie sú samy.

Dôležitejšie však bolo uvedomenie si, ako nepodceňovať určité skutočnosti a riešiť ich, kým sa ešte dá. „Najväčšia časť mojich sledovateľov na Facebooku a Instagrame tvoria práve ženy vo veku 28 – 40 rokov. Často mi píšu alebo už aj vedia, že niečo u nich nie je v poriadku. Sú aj také, ktoré sa chcú len poradiť,“ potvrdzuje Michaela.

príbeh alkoholičky

Ľutuje?

„Aktuálne vnímam všetko, čo sa stalo, vysoko pozitívne. Od písania blogu až po knihu. Nasmerovalo ma to niekam, čo mi dáva obrovský zmysel a ako sa hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. Myslím si, že nie je riešenie ľutovať chyby, ale dôležité je poučiť sa a riešiť, čo sa dá.

Som rada, že môžem vďaka mojej skúsenosti pomôcť niekoľkým ďalším ľuďom. Snažím sa robiť to, ako najlepšie viem a na tom nie je čo ľutovať,“ dodáva Michaela a vníma, ako nielen ju táto situácia posunula vpred, ale aj celú rodinu.

„Nemenila by som. S manželom máme dnes taký vzťah, ktorý by sme podľa mňa bez toho, čo sa stalo, nemali. Úprimný, bez pretvárky, plný podpory a úprimnej lásky, ktorá zdolala už mnohé prekážky, ale o to je silnejšia. Hoci takmer došlo k rozvodu, ustáli sme to a nevzdali sme sa. Vzťah, aký máme dnes, je našou odmenou za vytrvalý boj. Boj manžela so mnou, keď som pila, a on to so mnou nevzdal.“

Príklad deťom

O škodlivosti a vplyve alkoholu sa v spoločnosti hovorí pomenej. „Keby som mala pocit,  že je už k tejto téme všetko povedané a všetci majú dostatok relevantných informácií, tak by som nemala možno potrebu o tom hovoriť ja sama.

Informácie však chýbajú, chýba osveta medzi mladými ľuďmi, ale aj medzi dospelými, ktorí často robia vo výchove chyby, ktoré si ani neuvedomujú. Ak však o nich počujú, objaví sa tzv. AHA efekt, napríklad vo chvíli, keď prídete domov a začnete hovoriť, aký ste mali náročný deň, že šéf je netvor, všetko je nanič a doplníte to vetou „dnes si musím dať víno (pohárik)“, pre dieťa je to vzor, ktorý určite nikto z nás nechce svojim deťom odovzdať.“

Sami dobre vieme, ako nás deti vnímajú a kopírujú. Ako podvedome opakujú po nás všetko a pamätajú si práve to, čo nechceme, aby si pamätali. Týka sa to aj alkoholu. Jeho dostupnosť je veľmi jednoduchá a je dôležité, aby deti vnímali aj celkový kontext pitia. Treba im vysvetliť,  že ide o špeciálnu udalosť, oslavu, niečo výnimočné, alebo že mamička s ockom sa majú radi a tak si k dobrej večeri dajú pohár červeného vína (dobré na krvinky) a vysvetlia, že viac nie je dobré, lebo...

Deti sú vnímavé, pochopia to. Čím viac deťom vysvetľujeme, rozprávame, objasňujeme im skutočnosti, tým lepšie aj ich samých pripravíme do života.

Hranica je veľmi tenká

„Hranica je naozaj veľmi tenká, často je to chodenie po tenkom ľade. Nikto a nikdy nemôže povedať, že sa ho problém závislosti od alkoholu netýka. Mysleli si to totiž všetci tí, ktorí už liečbou prešli, vrátane mňa,“ jedným dychom hovorí Michaela.

Podľa nej je dôležité, aby si človek pri pití uvedomoval svoje psychické rozpoloženie a pil v rámci možností vedome. „Samozrejme, najistejšia prevencia je abstinencia, ale to je reálne nemožné,“ dodáva s úsmevom.

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: