Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Pani doktorka,
chcela by som poradiť. Môj syn má 1 rok a máme problém ten, že pri plači sa nevie nadýchnuť, dokonca tak, že my až modrie. Všimla som si, že väčšinou sa to stáva v situácií, keď nedosiahne niečo čo chce, čiže ide o plač v zlosti. Bolo mi odporúčané fúknuť mu do tváričky ale nepomáha to. Budem vďačná za každú radu. Ďakujem Lucia
Niektoré "babské" recepty hovoria, že treba dieťa poliať vodou. Mne sa to zdá dosť drsné, ale viem si predstaviť, že dieťa si v tej chvíli uvedomí svoje telo, čo mu môže pomôcť začať dýchať.
Skúste ho však do kontaktu s jeho telom dostať tak, že ho chytíte do náručia a trochu ho zovriete (tuhšie objatie, nie zverák), pričom budete sledovať tvár dieťaťa (pohľadom) a jeho hrudník (dotykom, cítením) a keď sa začne nadychovať, zovretie uvoľníte, aby mohlo voľne dýchať.
Dobry den,
chcela by som sa s vami poradit o tom, ze moj 14-mesacny syn zacal hadzat jedlo na zem. Akonahle mu dam do rucky chrumku, kornutok alebo tycinku, odhryzne a hned hodi na zem. Robi to aj vonku aj doma uz niekolko tyzdnov. Predtym to vobec nerobil, pekne si jedlo drzal v rucke a cele spapal. Neviem ako mam reagovat, ale capnem ho po ruckach a opakovane mu vravim, ze to nesmie robit. Ale ak sa to zopakuje 2x za sebou, jedlo mu uz nedam do ruky. Robi dlho aj to, ze ked nie je po jeho voli, spusti sa na zem a velmi sa rozplace. Samozrejme nepovolim a snazim sa ho rychlo zaujat niecim inym, ale castokrat to nepomoze. Trapi ma este to, ze casto sa budi pocas aj dna aj pocas noci so silnym placom, ktory trva min. 5 minut a len tazko sa da utisit. Ma este zatvorene oci a silno place, tak vtedy som uplne bezradna a neviem co robit. Neviem, ci je to zubkami, ze ho bolia, ale iny problem myslim, ze nema. Budi sa aj v noci 2-3x, ale od narodenia prespal celu noc mozno dokopy 3x. Vychadzaju mu stolicky, tak sa utesujem, ze to je azda tym. Dakujem Vam velmi pekne za odpoved a vas nazor.
Hádzanie alebo púšťanie vecí z ruky je prirodzenou súčasťou detského psychomotorického vývinu. Nie je to totiž samozrejmosť vedieť vec aj pustiť, nielen ju uchopiť, chytiť, držať. Trestanie teda ide celkom mimo a dieťa nechápe, prečo to nesmie robiť (akoby ste ho capkali po ruke za to, že sa učí sedieť alebo chodiť...). Skúste mu dávať do ruky len toľko, koľko si strčí na jeden raz do pusy...
Budenie môže súvisieť s rastom zubov. Ak by sa to nemenilo alebo zhoršovalo, konzultujte s lekárom.
Dobry den, mame takyto problem, trojrocnej dcere sme odlozili melon do kufra auta a samozrejme vysvetlili, ze ked zastavime u starych rodicoch, tak jej dinu vratime, s pociatku ako asi kazde mele dieta trosku skusalo fnuk, ale to sme necakali co sa bude diat. OPatovne sme jej povedali, ze ked prideme k starkym dostane melon a potom to zacalo to som este nevidel a nezazil, take nervy co zacala mat to sa neda ani opisat, hnet cervena, horuca bola cela, spotena, ako keby dostavala krce a skriekanie a to v plnom reve a placin a 20 min NONSTOP ja som mal tep 100 na 200 nevedeli sme co mame robit suchlo sa jej na zadok a este horsie a zavrsila to pocikanim sa. Prosim poradte. Dakujem stevo
No, ak sa vám to stalo len raz, mali by ste začať oslavovať! Sú rodičia, ktorí toto majú na programe každý deň! A niektorí aj niekoľkokrát denne...
Ale vážne: niekedy sa dieťa jednoducho dostane do takého afektu a nič nefunguje, žiadne vysvetľovanie, nič. Vtedy treba vyčkať, kým dieťa doplače, kým sa upokojí a hotovo. Niekedy takéto afekty deti mávajú pred chorobou alebo ak sú unavené z tepla alebo nevyspaté atď.
Dobry den prajem,
...mam 5 rocnu dcerku, ktora mava take zachvaty jedu, ze mam az strach. Byva to vacsinou vecer pred spanim...ked jej poviem, ze je treba ist uz spat, zacne sa hnevat, ze nejde, pritom uz je oblecena v pyzamku, postel nachystana..Tak sa ju snazim dostat do postele, poviem jej ze si pustime rozpravku na cd, alebo precitame(to aj robime, niesu to len lakadla, ako ju dostat do postele, vacsinou pocuvame cd) ...nezaberaju ani prosby, vyhrazky, ze na druhy den nebude pozerat rozpravky alebo nepojdeme na slubenu navstevu ku kamaratovi....Zacne vrieskat, ze chce dobru maminu, nie hnusnu mamu...V poslednej dobe zacala capat sama seba bud po nohach alebo aj po cele...to sa snazim eliminovat, chytim jej ruky, alebo ju zoberiem na ruky, aby si neublizovala...takze schytam aj ja...po chvilke sa zacne ospravedlnovat, stiska ma, ze ma lubi a ospravedlnuje sa, place...tak sa stiskame...Taktiez sa stava, ze v noci z nicoho nic zacne plakat a nie a nie ju utisit, neda sa ani objat, ani nevnima ked sa ju snazim utisit...
Inak je to zlate a sikovne dieta...S tym posluchanim je to vselijake, niekedy posluchne na prvy krat, inokedy na 25x :) .. ale to asi kazde dieta, podla nalady...
Mohli by ste mi prosim poradit, ako zvladat tie navaly zlosti? Priznam sa, ze aj ja mam problem sa ovladnut a hned nevyletiet...Mam teraz dost zdravotnych problemov, tak som nervozna a vsetko ma hned nastve....Prosim poradte nam. Rada by som to vyriesila, aby sme mali doma spokojnu predskolacku...
Dakujem vopred za asu odpoved. Prajem pekny den, Lucia
Keby ste sedeli u mňa v praxi, asi by som sa pýtala, čo by sa dialo, keby ste ju nelákali do postele, keby ste to nechali na nej, kedy pôjde spať. Alebo keby ste si do jej postele ľahli vy ako prvá a začali napr. hlasno chrápať alebo si pustila rozprávku či začala by ste si čítať bez ohľadu na to, či už je v posteli (ale len pre seba, potichu a až keď by prišla do postele aj ona, by ste pokračovali nahlas)? A niekedy by ste jej možno mohli zakázať ísť spať/ísť do postele... :)
Dobrý deň,
prosim o radu pani doktorka, ako čo najlepšie zvládnuť správanie 6 ročnej dcéry. Dostala sa do silneho obdobia vzdoru a presadzovania sa. Doteraz sme vsetky podobne a tazke obdobia zvladli bez vacsich problemov. Som matka, ktora vysveluje a vysvetluje, preco je dolezite, aby si plnila svoje povinnosti, ako je umyvanie zubov, obliekanie sa a upratovanie izbicky.doteraz to fungovalo bez vacsich problemov, len to moje vysvetlovanie akosi prestalo zaberat. Ked ma nieco urobit, musim jej to povedat minimalne 10-15 krat a aj tak to neurobi a odvovodni to pardon, zabudla som. Popritom jej to poviem a vysvetlim, preco sa ma napriklad obliect do pyzama a ist sa umyt (pretoze je vela hodin a musi ist spat, aby rano nebola unavena a vladala sa cely den hrat). Nikdy som na nu nekricala, ani ju netrestala ( v pripade, ze si napriklad neodlozila hracky a potom po nich postupala) - hracky som zobrala a odlozila s tym, ze pokial si hracky neda na svoje miesto a bude ich takto nicit, nebude sa s nimi hrat. Volakedy to zaberalo, teraz mykne plecami, povie, ze jej to jedno a zabuchne dvere do izby. A ja uz neviem co s nou. Podobnym sposobom reaguje na skoro vsetko, urazlivo a obcas aj placlivo. Stazuje sa, ze ma hrozny zivot plny samych povinnosti. Ako jej vysvetlit, ze sice ma povinnosti, ale ked si ich splni ma dostatok casu na to, aby sa mohla hrat. Uz fakt neviem co s nou. prosim poradte. Dakujem
Niekedy stačí, ak sa zmení len spôsob, akým dieťa vedieme k drobným každodenným povinnostiam - ak z toho urobíme zábavu, srandu, vnesieme tam aj niečo iné ako len nudnú požiadavku.
A vysvetľovanie stále dokola môže byť tiež pekne otravné. Skúste si predstaviť seba v jej koži a skúste si predstaviť všetky tie príkazy, vysvetľovania, nabádanie atď., ktoré jej denne posielate. Čo v jej koži by vás podporilo k spolupráci?
Predstavte si tiež jeden obyčajný deň očami vašej dcéry - čo jej chýba, čo chce dať svojím "zabudla som" najavo? Možno si ju všímate hlavne vtedy, keď má niečo urobiť, keď má nejakú povinnosť a zvyšok dňa vám akosi uniká kontakt s ňou... Máte na seba čas? rozprávate sa spolu, robíte každý deň spolu nejaké drobné veci, ktoré tešia vás obe?...
Dobry den prajem, mam 30 rokov, som vydata, a nasa dcera ma 2 roky a 8 mesiacov, zijeme sporiadane, kludne. Dcera sa narodila v 38 tt, akutnou sekciou pre vymiznute pohyby plodu a zle CTG. Dost som sa obavala moznych nasledkov, vyvin ale siel primerane, je pohybliva, dobra slovna zasoba, vela pesniciek, farby pozna, pocita do 10, ale nas vzdor...vsetci ma upokojuju ze je to normalne a ze to moc prezivam / mozno aj tam je kus pravdy / a ze to prejde, ale nie som si ista. Od narodenia bola narocna, v noci sice spavala dobre, ale cez den to bol samy plac, na rukach, spavala 4-5x po 20 mint, ani v kociari vonku nevydrzala, bolo to dost hrozne, ako rastla sa to postupne zlepsilo, ale myslim ze taka nejaka predrazdenost v nej stale je.Uz ked mala nieco cez 1,5 roka zacala byt vzdorovita, nie obliekat, nie prebalovat lezmo...vsetko sa nejako zvladlo, ale teraz to asi vrcholi a ja uvazujem ci je to este normalne. Nehadze sa o zem, neublizuje si, ale jej plac, lepsie povedane rev je casto neznesitelny. Zacne to zvacsa pre nejaku uplnu banalitu, vysavam, vypnem vysavac, schovam dnu snuru a ona si v tom zmyli ze ona ju chcela schovat a ked jej nedovolim ju opat vytiahnut a schovat / co nedovolim, lebo si mylim ze to je roztopas /tak hotovo - zacne tak plakat ze by ste si mysleli ze aka krivda sa jej stala a je schopna revat aj 15 minut, casto sa pritom pocika. A takychto spornych momentov byva dost. tiez problem ked k nam pride kmotra s jej rovesnickou - niekedy sa krasne hraju, pozicaju si, uz aj naznak spoluprace, ale niekedy nasa pre uplnu hlupost zacne / pritom nic jej nikto nezoberie - len ona si nieco zmyli ze to chce a hotovo a ked nie, tak koniec / a potom uz tomu nieje konca kraja a uz je po peknej hre. Moje riesenia - mam pocit ze som skusala vsetko. Mozno to tak hrozne nevyzera, ale to je niekedy aj 5-6 x denne takyto krik a to je potom len jeden velky boj. Takze jeden cas nam pomahalo pevne si ju privinut, chvilu zurila, ale potom to preslo a bolo dobre, teraz ale ju to rozpumpuje a je to este horsie, tak to som prestala robit, v izbe samu- ani sa mi to moc nepozdava a este viac zacala zurit / buchat nieci do dveri atd / tak to tiez nepomaha, zatial jedine co ked som pri nej vezmem si knizku a tvarim sa ze mi toje jedno, ale aj tak vydrzi dost dlho revat. 2-3 tyzdne som skusala taky volnesi rezim doma ze som jej viac doma dovolila, bolo sice kludnejsie ale to by nas terorizovala svojimi nezmyselnymi poziadavkami, tak to nejde. Priznavam ze jeden cas som mala problem udrazat chladnu hlavu pri tycto jej vystupoch / casto som pokricala, obcas po zadku /, ale uz to vcelku zvladam, tak neviem. snazim sa naozaj zakazovat len nevyhnutne,ale neviem ci je to este v norme, ci to mam nejako riesit. Ked ju to prejde tak sa jej snazim vzdy nejako vyvetlit ze preco to alebo ono nemoze. Pri inych detoch to nerobi, aj na ihrisku je v pohode, deti ma rada, skor je taka hanblivejsia a bojazlivejsia, nieje agresivna, - robi to viacmenej len doma a pri ludoch ktorych dobre pozna.Pritom ziadne vyhody z tych svojich vystupov nema, nikto ju nelutuje, nedovolim jej to co chcela...tak moja otazka je ci myslite ze je to este veku primerane a ci to ma sancu sa urovnat.
Dakujem za Vas cas a zelam vela sil, s pozdravom Martina
Tak sa pýtam, čo je na tom dovoliť dieťaťu vytiahnuť a zastrčiť šnúru na vysávači? Veď to je taká zábava! A také niečo nezvyčajné! To sa nevidí hocikedy, len keď sa vysáva! A každé dieťa by si to zaiste rado vyskúšalo aj viackrát za sebou. Čo vám bráni nechať ju hrať sa s tou šnúrou toľko, koľko len chce? Možno by ste mali pol hodinu pokoj a mohli zatiaľ urobiť niečo iné alebo si v pokoji vypiť kávu alebo čaj alebo si zacvičiť...
Dieťa sa o svete stále učí, všetko je preň zaujímavé, chce si to vyskúšať... a ak mu v tom bránime, je z toho nespokojné, frustrované, hnevá sa, lebo jeho základná potreba nie je naplnená. A bojuje o jej naplnenie. Neznamená to, že mu máme dovoliť všetko a vždy, ale treba hľadať mieru a zmysel zákazov.
