je to este v medziach normy ?

Dobry den prajem, mam 30 rokov, som vydata, a nasa dcera ma 2 roky a 8 mesiacov, zijeme sporiadane, kludne. Dcera sa narodila v 38 tt, akutnou sekciou pre vymiznute pohyby plodu a zle CTG. Dost som sa obavala moznych nasledkov, vyvin ale siel primerane, je pohybliva, dobra slovna zasoba, vela pesniciek, farby pozna, pocita do 10, ale nas vzdor...vsetci ma upokojuju ze je to normalne a ze to moc prezivam / mozno aj tam je kus pravdy / a ze to prejde, ale nie som si ista. Od narodenia bola narocna, v noci sice spavala dobre, ale cez den to bol samy plac, na rukach, spavala 4-5x po 20 mint, ani v kociari vonku nevydrzala, bolo to dost hrozne, ako rastla sa to postupne zlepsilo, ale myslim ze taka nejaka predrazdenost v nej stale je.Uz ked mala nieco cez 1,5 roka zacala byt vzdorovita, nie obliekat, nie prebalovat lezmo...vsetko sa nejako zvladlo, ale teraz to asi vrcholi a ja uvazujem ci je to este normalne. Nehadze sa o zem, neublizuje si, ale jej plac, lepsie povedane rev je casto neznesitelny. Zacne to zvacsa pre nejaku uplnu banalitu, vysavam, vypnem vysavac, schovam dnu snuru a ona si v tom zmyli ze ona ju chcela schovat a ked jej nedovolim ju opat vytiahnut a schovat / co nedovolim, lebo si mylim ze to je roztopas /tak hotovo - zacne tak plakat ze by ste si mysleli ze aka krivda sa jej stala a je schopna revat aj 15 minut, casto sa pritom pocika. A takychto spornych momentov byva dost. tiez problem ked k nam pride kmotra s jej rovesnickou - niekedy sa krasne hraju, pozicaju si, uz aj naznak spoluprace, ale niekedy nasa pre uplnu hlupost zacne / pritom nic jej nikto nezoberie - len ona si nieco zmyli ze to chce a hotovo a ked nie, tak koniec / a potom uz tomu nieje konca kraja a uz je po peknej hre. Moje riesenia - mam pocit ze som skusala vsetko. Mozno to tak hrozne nevyzera, ale to je niekedy aj 5-6 x denne takyto krik a to je potom len jeden velky boj. Takze jeden cas nam pomahalo pevne si ju privinut, chvilu zurila, ale potom to preslo a bolo dobre, teraz ale ju to rozpumpuje a je to este horsie, tak to som prestala robit, v izbe samu- ani sa mi to moc nepozdava a este viac zacala zurit / buchat nieci do dveri atd / tak to tiez nepomaha, zatial jedine co ked som pri nej vezmem si knizku a tvarim sa ze mi toje jedno, ale aj tak vydrzi dost dlho revat. 2-3 tyzdne som skusala taky volnesi rezim doma ze som jej viac doma dovolila, bolo sice kludnejsie ale to by nas terorizovala svojimi nezmyselnymi poziadavkami, tak to nejde. Priznavam ze jeden cas som mala problem udrazat chladnu hlavu pri tycto jej vystupoch / casto som pokricala, obcas po zadku /, ale uz to vcelku zvladam, tak neviem. snazim sa naozaj zakazovat len nevyhnutne,ale neviem ci je to este v norme, ci to mam nejako riesit. Ked ju to prejde tak sa jej snazim vzdy nejako vyvetlit ze preco to alebo ono nemoze. Pri inych detoch to nerobi, aj na ihrisku je v pohode, deti ma rada, skor je taka hanblivejsia a bojazlivejsia, nieje agresivna, - robi to viacmenej len doma a pri ludoch ktorych dobre pozna.Pritom ziadne vyhody z tych svojich vystupov nema, nikto ju nelutuje, nedovolim jej to co chcela...tak moja otazka je ci myslite ze je to este veku primerane a ci to ma sancu sa urovnat.
Dakujem za Vas cas a zelam vela sil, s pozdravom Martina