Dobry den, mame takyto problem, trojrocnej dcere sme odlozili melon do kufra auta a samozrejme vysvetlili, ze ked zastavime u starych rodicoch, tak jej dinu vratime, s pociatku ako asi kazde mele dieta trosku skusalo fnuk, ale to sme necakali co sa bude diat. OPatovne sme jej povedali, ze ked prideme k starkym dostane melon a potom to zacalo to som este nevidel a nezazil, take nervy co zacala mat to sa neda ani opisat, hnet cervena, horuca bola cela, spotena, ako keby dostavala krce a skriekanie a to v plnom reve a placin a 20 min NONSTOP ja som mal tep 100 na 200 nevedeli sme co mame robit suchlo sa jej na zadok a este horsie a zavrsila to pocikanim sa. Prosim poradte. Dakujem stevo
No, ak sa vám to stalo len raz, mali by ste začať oslavovať! Sú rodičia, ktorí toto majú na programe každý deň! A niektorí aj niekoľkokrát denne...
Ale vážne: niekedy sa dieťa jednoducho dostane do takého afektu a nič nefunguje, žiadne vysvetľovanie, nič. Vtedy treba vyčkať, kým dieťa doplače, kým sa upokojí a hotovo. Niekedy takéto afekty deti mávajú pred chorobou alebo ak sú unavené z tepla alebo nevyspaté atď.
Dobrý deň, chcela by som poprosiť o radu. Môj syn má o mesiac 5 rokov a chcela by som pochopiť, či sa jedná o nejakú poruchu správania alebo je to len normálna vývinová fáza. Momentálne je situácia v rodine taká: žili sme v zahraničí, a minulý rok som sa presťahovala so synom na SK, kde som dostala dobrú pracovnú ponuku. Daná zmena bola aj plánovaná, kedže sme chceli aby syn chodil do školy na Slovensku. Jeho otec je stále v zahraničí (nie je Slovák, a aj iná farba pleti, takže malý je mix). Na Sk sme cca. 10 mesiacov, a približne posledné 3 mesiace, máme dosť silnú fázu vzdoru, alebo neviem čo to je. S otcom sa vidíme cca. 6-8 týždňov, a stále mu je vysvetľované že ocko príde (co je aj pravda). Moje zázemie je teraz také, že bývam u mamy. Syn začal navštevovať MS, a tam sa zacali problémy. Napr. že nespáva cez obed, a pod.
Stále ho riešia ze nie je ako priemerne decko, ktoré len sedi, a nic nepovie. Áno on je živší, ale srdcom velmi dobrý chlapček, a ked s ním človek vie tak posluchne, syn je aj dost silná osobnosť.
Chcela som sa opýtať na radu, ako to riešiť dalej. Osobne si myslím, že MS edukacia je dosť na slabej úrovni, a on tam nie je spokojný, ale kedže všetky MS sú štátne na okoli na výber veľmi nemám. Dosť času trávi s mojou mamou, kedže pracujem dlho, a on ju velmi nechce poslúchať. Skor by som povedala, že ju az kontroluje. Ja chodim z prace cca. o 17:00. Poprosím o radu ako postupovať ďalej. Pekný deň
Viete, aj medzi štátnymi škôlkami sú rozdiely. A niekedy veľké. Je to veľmi o ľuďoch, o ich prístupe, o ich osobnej zainteresovanosti či limitoch, obmedzeniach... A keďže mnohé deti v tomto veku sú pomerne spontánne, nejako sa to premietne do ich správania, nejako dávajú najavo, že niečo nie je v poriadku, aby sme si ich všimli, aby sme im pomohli riešiť situáciu, lebo samé ju riešiť ešte nevedia.
dobry den,
mame doma 23 mesacnu dcerku. odmalicka patri k tym narocnejsim. neustale si vyzaduje pozornost, najma moju. kedze som ju nedokazala nechat plakat, snazila som sa naplnat jej potreby absolutne. vsetky domace prace som robila, az ked zaspinkala, prip. jednou rukou, kym na druhej ruke som mala ju. je neskutocne ziva a temperamentna. kedze to bolo pre mna velmi narocne(nemam ziadny cas pre seba a ani v noci sa poriadne nevyspim, kedze sa este niekolkokrat budi na dojcenie, cestuje po celej posteli a vela rozprava zo sna), zhruba od 15 mesiaca som sa uchylila k tomu, ze ju nechavam pozerat rozpravky, kym spravim aspon zakladne domace prace, potom sa jej venujem znova. je velmi sikovna a chapava, krasne rozprava aj v suvetiach, vie ciastocne hovorit aj o pocitoch (coho sa boji, co sa jej paci, co je sranda...), takze na zaklade spatnej vazby viem, ze skoro vsetkemu rozumie.
problemom pre mna zacinaju byt 2 veci.
jednou z nich je, ze by som chcela, aby sa pomaly zacala aj sama hrat. ona sa hneva aj ked sa rozpravam s navstevou alebo ked telefonujem. hoci uz od leta cez den nespava, minule vyhnala navstevu asi po 1 hodine tym, ze sa dozadovala dojcenia a uspavania. ked navsteva odisla, samozrejme uz spat nechcela. chcela by som tiez, aby pozeranie tv nahradila ina cinnost (kedze vacsina rozpravok je nadabovana po cesky, zacina pouzivat ceske vyrazy ako- ja ti pomuzu, dekuji atd.). spolu s nou vsak robit neviem, lebo mi vsetko stale dookola kazi, ci uz preto ze mi chce pomoct, hrat sa alebo jednoducho naschval. prosim poradte mi ako ju naucit samostatnej hre alebo aspon ako zvladat domace prace s nou.
druha vec je, ze si zacinam uvedomovat, ze som ju rozmaznala a hnevam sa viacej. kym som si nebola ista ci tomu rozumie, snazila som sa riesit veci pokojne, dohovorom, presviedcanim ze ved ona je dobra, prip. nejakym zaujimavym pribehom. cim viac vsak vidim ze mi rozumie, ale aj tak neposluchne, lebo sa jej nechce alebo preto ze jej nic nehrozi, tym viac ma to vytaca, uz na nu aj kricim obcas, dokonca sa mi stalo ze som jej uz niekolkokrat aj capla. potom ma to trapi, lebo viem ze je to nespravne. neviem vsak najst vhodny sposob, ako ju naucit posluchnut. tiez ma hneva, ked vymysla s jedlom. castokrat nechce ani ochutnat-aj jedla, ktore pozna, potom ked nejako ochutna, spapa vsetko. pri dojceni si vypyta druhy prsnik aj 15krat za jedno dojcenie. vymysla uplne pri vsetkom. zaujimave je tiez, ze s hrackami sa rozprava pekne, pouziva mile vety, ktore pozna od nas, k ludom je vsak casto upistana, zla, posiela ich prec, nechce sa dat casto vylubit ani tym najblizsim, tym menej znamym uz vobec nie. poradte mi prosim, ako ju naucit vhodnym sposobom posluchat a ako napravit chyby, ktore som vo vychove urobila.
dakujem
Rodičovstvo je častokrát hľadanie, experimentovanie a testovanie rôznych prístupov, metód a techník. ako s dieťaťom pracovať. Niektoré nám idú akosi samé od seba, používame ich intuitívne a ak sa osvedčia, viac sa nimi nezaoberáme. Zvyčajne sú to tie, ktoré sme nejako nasali do seba počas nášho života, či už doma alebo v škole, prípadne v iných vzťahových kontextoch. Ak však naše "automatizmy" nefungujú alebo sa dieťa správa inak, než čakáme, zvyčajne je to pre nás komplikovanejšie a musíme hľadať a skúšať, čo funguje. Navyše, dieťa nie je stroj a tak zisťujeme, že niekedy to niečo funguje a niekedy akoby nefungovalo nič.
Dieťa môžete viesť k samostatnej hre napr. tým, že ju povedzme po piatich minútach budete nechávať samotnú, resp. odkážete ju na samu seba alebo jej pripravíte nejakú aktivitu a budete od nej chcieť, aby sa jej tých 5 minút venovala. Postupne ale čas samostatnej hry budete predlžovať (deň za dňom, podľa toho, ako to pôjde). Prípadne dcére iba poviete, že idete urobiť to a to a ona sa má hrať sama pri vás alebo v izbe a zase predlžujete čas... No predstavujem si, že to môže byť aj boj, čo z toho vznikne. Vy budte v dvojitej pozícii, lebo sa budete potrebovať odstrihnúť, natrénovať s dcérou oddelené trávenie nejakého času, no zároveň budete tou, ktorá by ju mala v tom procese posmeliť, podporiť...
Rozmaznané dieťa je super, lebo sa z neho dá niečo vykresať. Je na čom stavať alebo z čoho uberať. Viac poslúchania dosiahnete dôsledným a zároveň láskavým vedením dieťaťa - nedovolíte mu 15-krát vymieňať prsník, snáď iba jeden, dva razy; keď odmieta ochutnať, jedlo odložíte a dáte jej až ďalšie (ak odmietne obed, dáte jej až olovrant...).
A na záver - deti v tomto veku sú extrémne pripútané na matku. Ona je zvyčajne jediná taká výnimočná osoba a ak sa matka venuje niečomu inému alebo niekomu inému, dieťa je nespokojné, dožaduje sa pozornosti a robí to aj menej vyberanými spôsobmi. A my rodičia si to buď necháme alebo dieťa postupne učíme, že aj my máme nejaké záujmy, vzťahy a že to neznamená, že dieťa vtedy nemilujeme, ale že niekedy jednoducho nie je úplným centrom nášho sveta. Dieťaťu niekedy stačí, ak si ho pri telefonovaní vezmeme na kolená alebo ak ho držíme za ruku...
vopred velmi pekne dakujem za Vas cas a odpoved. Moja dcerka zacala tento rok v septembri navstevovat skolku. V tom istom case dovrsila 3 roky. Je to bezne mile dievcatko, este pred pol rokom bola az zazracne pokojna a velmi mila na vsetkych, velmi spolocenska a hrava, nikdy nemala zachvaty placu, problemy so zaspavanim, jedenim obliekanim, odchodom z nastev, NIKDY neboli. Posledne tyzdne sa rapidne zmenila. Myslim, ze hlavnou pricinou je vobec obdobie samo " ako sa hovori obdobie vzdoru", a tiez nastup do skolky, novy rezim, nove prostredie, novi kamarati, nove autority. Vludne som jej hovorievala, ako tam budu deticky, pani ucitelky, zdala sa, ze postupne vstrebavala tieto informacie a prve dni klasicky prezila pekne nemala problem, druhy tyzden bol mierne kriticky, teraz sa uz len kazdy vecer pred spanim milion krat uistuje ci si pre nu poobede pridem, ale ked pridem nezda sa ze je tam nerada, neplace ani nic.Ale pocas dna resp. poobedia ked sa vraciame zo skolky domov zacina horor. Nikdy neviem kedy pride, ani neviem konkretnu pricinu, ani neviem kedy skonci. Priemerne tento "horor":-) trva tak 30-45min. aj 2-3x za poobedie. cez vikend castejsie. Z nicoho nic mi povie, ze nema rada nejaku kamaratku a zacne o tom hovorit sama len tak na otazky preco neodpoveda, alebo mi povie ze dnes nepojdeme von, pritom som to este ani nevyslovila ze by sme mali ist, alebo nechce nastupit do auta, ze ona chce ist pesi, pociem ze ideme k babicke, vsetko je ok, sme na prvom schodku v baraku, tam si sadne a zacne rev a krik a sacanie a buchanie ze nikam neide, a to je jedno kam, mame ist alebo nemame, kriky pri zaspavani, jedeni vsetko je teda vzdy zasadne naopak, a vzdy je to sprevadzane kricanim, plakanim sacanim, buchnatovanim, uz som jej dala aj po zadku riadne, bez absolutneho respektu alebo zlepsenia, tak to uzu robit nebudem, lebo som sa tomu vzdy chcela vyvarovat, atk ju vacsinou ignorujem ked sa to da....ale vacsinou sa ukludni az ked sa pokusim jo objat a moj pokus je uspesny tak vtedy to postupne ustupuje a zrazu z nicoho nic ako keby utal, akoby zly duch:-) z nej vysiel a ona nahodi uuuplne ale uplne odveci temu a je nesmierne pokorna a mila / je to v tej situacii velmi srandovne/ a vtedy sa snazim jej dohovorit, ze to co robila je skarede a ze ju moc lubim ... ale ona rozprava uplne o inom a absolutne nereaguje na to co jej hovorim, tak to potom vzdam a zacnem sa teda bavit na jej temu:-)...prosim Vas poradte mi ako mam v tychto situaciach reagovat je to pre mna velmi nove, myslim v jej pripade, / starala som sa o sestrine deti, tiez mali vybuchy no myslim ze nie tak intenzivne/, ale mojmu manzelovi musim velmi vysvetlovat hram sa na detsku psychologicku, lebo ten pri tomto straca nervy.
Pre vašu dcérku je to zrejme náročné obdobie tiež - tá úzkosť, ktorú deti denne prežívajú, keď nastúpia do škôlky je niekedy naozaj veľká, intenzívna a vytrvalá, kým sa dieťa so situáciou naučí zaobchádzať, kým si uvedomí, ýe mama sa naozaj o tej tretej či štvrtej vráti pre dieťa, že rodičia dieťa ľúbia, aj keď ho dávajú do škôlky atď. Dieťa sa potom potrebuje uisťovať - a to niekedy aj takým spôsobom, ako vaša dcéra, že ju naozaj a skutočne a neodvolateľne milujete, aj keď je odporná, v opozícii, trucuje, nesúhlasí, bojkotuje vaše čokoľvek atď.
Keď deti v tomto veku bojujú s rodičmi, potrebujú zistiť, že ich rodičia milujú, keď takto bojujú dospievajúce deti, potrebujú sa od rodičov oddeliť, stať sa samými sebou.
Dobry den! moja dcera bude mat 3 roky a prave pred mesiacom zacala navstevovat skolske zariadenie. Zijeme v zahranici a v skolach niesu postielky, takze nemozu mat poobedny spanok. Okrem toho, ze tam musi byt od 9 rana do 17 hod bez spanku, rozprava po slovensky, takze v skole toho moc nerozumie, zatial. Moj problem spociva v tom, ze odkedy chodi do skoly, ma neznesitelne spravanie a nepomahaju ziadne tresty. Robí naschvali a uz si neviem rady. Vsetko odmieta a provokuje. Snazime sa jej venovat maximum, co jej slubime, tak dodrzime, ale tiez nenechame, aby rozkazovala ona. Nechceme to riesit krikom a bitkou, lebo to nikam nevedie. Chcela by som vediet, ci tato zmena spravana suvisi s nastupom do skoly, alebo sme niekde urobili chybu. Vobec nas neposlucha a caka, kedy a ako ju potrestame, najviac ju ale vynervuje, ked ju uz po vsetkom ignorujeme. Chcem, aby bol doma klud a tu chvilu, co s nou stravim, chcem, aby sme si to uzili obe. Poradte mi prosim...
Pravdepodobne to súvisí so škôlkou a týmto spôsobom si pýta vašu zvýšenú pozornosť. Pre dieťa je to veľká zmena, najmä ak nerozumie a nemá tam ešte vybudované svoje podporné vzťahy. Navyše odlúčenie od vás a možno aj nedostatok spánku robia svoje.
Tresty asi nebudú tým pravým riešením. Možno by ste sa jej mohli priamo spýtať, či chce pokračovať v takom správaní alebo sa idete spolu hrať alebo vyvetrať na ihrisko... Venujte sa jej veľa aj čo sa týka dotykov - viac si ju túľte, hladkajte...
Chcela by som sa opýtať ako reagovať na dieťa, ktoré začne od rána vzdorovať, napr. nechce ísť ráno na WC, nechce sa obliekať, nechce jesť a popritom strašne vrieska, nechce ísť hore schodami, ak ideme domov, niekedy je ťažké zachovať pokoj, hlavne ak sa ponáhľame a on všetko odmieta. jednoducho od júla začal navštevovať škôlku a postupne začal takto vzdorovať aj keď to robil aj predtým, ibaže nie tak často ako teraz.Ďakujem Vám vopred za Vašu odpoveď.
Nástup do škôlky a obdobie prispôsobovania sa tejto veľkej zmene zrejme zvýraznilo prejavy detského vzdoru. Keby ste boli moja kamarátka, povedala by som vám, aby ste sa v takéto dni, kedy od rána nič nie je možné a nič nejde a nedá sa, modlili a snažili sa prežiť celý deň v zdraví. ..
Niekedy deťom pomôže, ak im dáme spätnú väzbu - ak im povieme, že nám to už lezie na nervy, ak povieme, že už ich nevládzeme presviedčať (a ak sa nechcú obliecť, môžu ísť do škôlky aj v pyžame, že nám to nebude vadiť...) atď. Niekedy je dobré prestať bojovať o každú "piaď", o každú drobnosť, každý krok... a čakať, kým sa dieťa upokojí. Niektorým deťom pomáha objatie, iným samota, ďalším odvedenie pozornosti k inej činnosti...
Pre skvalitnenie poskytovaných služieb používame cookies. Ďalším pokračovaním prehliadania na portáli
súhlasíte s Pravidlami používania
portálu MAMA a Ja.
Prihlás sa na odber newsletter
Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám:
