obdobie vzdoru

Dobry den,

vopred velmi pekne dakujem za Vas cas a odpoved. Moja dcerka zacala tento rok v septembri navstevovat skolku. V tom istom case dovrsila 3 roky. Je to bezne mile dievcatko, este pred pol rokom bola az zazracne pokojna a velmi mila na vsetkych, velmi spolocenska a hrava, nikdy nemala zachvaty placu, problemy so zaspavanim, jedenim obliekanim, odchodom z nastev, NIKDY neboli. Posledne tyzdne sa rapidne zmenila. Myslim, ze hlavnou pricinou je vobec obdobie samo " ako sa hovori obdobie vzdoru", a tiez nastup do skolky, novy rezim, nove prostredie, novi kamarati, nove autority. Vludne som jej hovorievala, ako tam budu deticky, pani ucitelky, zdala sa, ze postupne vstrebavala tieto informacie a prve dni klasicky prezila pekne nemala problem, druhy tyzden bol mierne kriticky, teraz sa uz len kazdy vecer pred spanim milion krat uistuje ci si pre nu poobede pridem, ale ked pridem nezda sa ze je tam nerada, neplace ani nic.Ale pocas dna resp. poobedia ked sa vraciame zo skolky domov zacina horor. Nikdy neviem kedy pride, ani neviem konkretnu pricinu, ani neviem kedy skonci. Priemerne tento "horor":-) trva tak 30-45min. aj 2-3x za poobedie. cez vikend castejsie. Z nicoho nic mi povie, ze nema rada nejaku kamaratku a zacne o tom hovorit sama len tak na otazky preco neodpoveda, alebo mi povie ze dnes nepojdeme von, pritom som to este ani nevyslovila ze by sme mali ist, alebo nechce nastupit do auta, ze ona chce ist pesi, pociem ze ideme k babicke, vsetko je ok, sme na prvom schodku v baraku, tam si sadne a zacne rev a krik a sacanie a buchanie ze nikam neide, a to je jedno kam, mame ist alebo nemame, kriky pri zaspavani, jedeni vsetko je teda vzdy zasadne naopak, a vzdy je to sprevadzane kricanim, plakanim sacanim, buchnatovanim, uz som jej dala aj po zadku riadne, bez absolutneho respektu alebo zlepsenia, tak to uzu robit nebudem, lebo som sa tomu vzdy chcela vyvarovat, atk ju vacsinou ignorujem ked sa to da....ale vacsinou sa ukludni az ked sa pokusim jo objat a moj pokus je uspesny tak vtedy to postupne ustupuje a zrazu z nicoho nic ako keby utal, akoby zly duch:-) z nej vysiel a ona nahodi uuuplne ale uplne odveci temu a je nesmierne pokorna a mila / je to v tej situacii velmi srandovne/ a vtedy sa snazim jej dohovorit, ze to co robila je skarede a ze ju moc lubim ... ale ona rozprava uplne o inom a absolutne nereaguje na to co jej hovorim, tak to potom vzdam a zacnem sa teda bavit na jej temu:-)...prosim Vas poradte mi ako mam v tychto situaciach reagovat je to pre mna velmi nove, myslim v jej pripade, / starala som sa o sestrine deti, tiez mali vybuchy no myslim ze nie tak intenzivne/, ale mojmu manzelovi musim velmi vysvetlovat hram sa na detsku psychologicku, lebo ten pri tomto straca nervy.

este raz dakujem
a.

Dobrý deň, prosím o radu ako zvládnuť obdobie vzdoru. Máme 2 ročného syna a pre mna ako mamu je už nezvládnutelný, skoro cely den som s nim sama a už vyše pol roka je podráždený, hádže sa o zem, ked sa nazlostí na nevydarenu činnosť napr. pri hraní dá mi facku, šklbe ma za vlasy, štípe, hryzie, vrieska...toto robí aj ked mu nechcem niečo dovoliť, už nevládzem... skusala som všetko klud, vysvetlenie, ignoraciu, jednu po ritke, ale aj krik a neustale dohovaranie a manžel takisto .... začali sme chodiť na plavanie aby bol medzi detmi a takisto sa nevie prisposobiť, všetko len po svojom a deti si všíma max polhodinu, plaveckym cinnostiam odporuje , prosím o radu

Dobry den p. doktorka,
Nasmu 3-rocnemu synovu prekypuje obdobie vzdoru, castokrat sa hneva, place, krici, nevie sam co chce, vsetko je nie, budi sa aj v noci a krici ze chce napr. "kakavko" az dovtedy kym mu ho nedame...velmi dlho sa dokaze jedovat, kricat, plakat az ma hystericky zachvat. Popritom vsetkom mame s nim aj ten problem, ze po tom ako sme sa vratili z dovolenky v chorvatsku, nechce nikam chodit, ani do obchodu, dokonca ani k babkam na navstevu, dokonca aj navstevu od nas vyhadzuje...ked niekam idem chyti totalny hystericky zachvat, ze on chce ist domov, domov, domov a dokola...este podotknem ze na cestu autom na dovolenku znasal velmi zle, tiez krical ze chce ist domov a takisto prvy den ako sme prisli kmoru preplakal az mal hystericke zachvaty ze chce ist domov, domov....chcem sa tymto spytat, ci nemoze mat traumu z toho ze sme boli dlhsi cas mimo domu a preto nechce nikam teraz chodit, len byt doma...dokonca aj pred cinziakom na ihrisku s jeho kamaratmi ked sme tak ho to niekedy chyti, ze chce ist "domov". Inak je velmi vesely, spolocensky, neskutocne vnimavy ale aj emotivny chlapec. Ma ist o mesiac do skolky, tak sme z tohto vsetkeho velmi nervozny :-(
Dakujem za radu.

Dobrý deň, chcem sa spýtať, čo mám robiť alebo ako mám reagovať??? Určite máme obdobie vzdoru, mám dva a polročnú dcérku, prejavovala vzdor plačom a hnevaním sa, tak tri krát do týždňa, ale teraz sa jej to stáva skoro každý deň a skoro pri každom zákaze, a najhoršie je, že k tomu pridala kopanie a normálne ma búcha po tvári, kedˇ jej to chcem pekne vysvetliť, potom už mám toho aj ja dosť a zvýšim na ňu hlas, alebo dostane po ritke. No nič nezaberá, nakoniec sa chce mojkať a musím ju utíšiť na rukách. Bacanie sa naučila od druhých detí, lebo to nikdy nerobila, ale ked sme sa začali stretávať s druhými deťmi, kde ju začali biť, ked im zobrala nejakú hračku, tak odvtedy to praktikuje aj na nás ale aj na druhých deťoch. Prosím vás ako nám správne reagovať???
Mám ešte jednu otázku, malá sa už pýta na nočník, ale kakať chce len do plienky, normálne to zadržuje pokiaľ nemá plienku, a až do nej sa vykaká, o nočníku nechce ani počuť. Veľmi pekne dakujem za vaše odpovede.

Dobry den, potrebujem radu. Dcerka ma 23 mesiacov a uz dlhsie u nej trva obdobie vzdoru. Dnes sme boli vonku a jedno dievcatko malo svoju flasticku s cajikom, dcerka ju chcela zobrat, ale nechcela som jej to dovolit. Vysvetlila som jej, ze to nie je jej cajik, ze ona ma svoj. Tak sa mi hodila o zem, kopala, vrieskala a jacala. Skusila som ju zobrat na ruky a stale dookola som jej vysvetlovala, ze ten cajik nie je jej, ale na rukach byt nechcela, dalej sa mi hadzala na zem. Nakoniec to skoncilo tak, ze som zbalila hracky a s placom a vrieskanim sme sli domov. Takto sa sprava vzdy, ked jej nieco nedovolim. Niekedy to zajde az tak daleko, ze ma bije, kope propripade mi trha vlasy. Uz naozaj som so silami na konci a neviem, co robit. Venujem sa jej, vysvetlujem, ale nic nepomaha. Zakazdym odchadzame z ihriska s takymto spravanim alebo nam toto robi v obchode, na ulici pri prechadzke...a uz neviem, ci ju nechat tak nech sa pozlosti a pockat kym ju to prejde alebo ju zobrat domov s vysvetlovanim, ze ak sa bude takto spravat tak pojdeme stale domov. A dalsim nasim problemom je rozpravanie ani neviem, ci je to problem, ale bojim sa, ze ano. Ako som uz pisala ma 23 mesiacov a nechce sa ucit rozpravat. Zakladne slovicka ako mama, tata, havo povie, ale viac nic. Neviem ako ju k tomu "donutit" (asi to nie je vhodne slovicko donutit, ale neviem najst vhodnejsie). Rozpravam sa s nou, ucim ju co je co, ked sa jej opytam kde ma macicku, macika, ci hava, tak mi ich stale ukaze, ale povedat tie slovicka nechce. Vopred Vam za Vasu radu dakujem.

Dobrý deň. Máme doma dievčatko- 2 roky 3 mesiace. Mám s ňou problém, neviem, či ide o klasické obdobie vzdoru alebo to bude prejav niečoho iného. Jej správanie je, ako správanie iných detí. Občas zadupe, nechce, odmieta... Je to však v norme, nič si z toho nerobím. Viem, prejde to. Snažím sa jej venovať, ako sa len dá, nekričať, skôr vysvetľovať. Veľa vecí chápe, je veľmi citlivá, nerobí nám vyslovene napriek. Problém však nastáva pri prechádzkach a nakupovaní. Akonáhle sme vonku, zmení sa na nezvládnuteľného "čerta". Odbieha odo mňa, zabehne do obchodu, netrápi ju, či som pri nej. Utiekla by aj na kraj sveta, keby som ju nechala. No a pri nakupovaní... ani nehovorím... Denno- denne s ňou bojujem. Všetko v obchode hádže na zem, zoberie, uteká bez zaplatenia, kým ju dobehnem, rozbalí, zahryzne, zahodí, podupe... Akonáhle zistila, že z nákupného vozíka na nič nedočiahne, neobsedí mi v ňom. Nákupom sa však žiaľ nevyhnem, nemá mi ju za ten čas kto povarovať. Už sa vyhýbam aj výkladom, len aby nevbehla do obchodu... Nedávno som si chcela kúpiť topánky... Ostala som len pri "chcela". Vošli sme dnu, schmatla dva páry, skúpila do nich v špinavých teniskách, nakoniec ich vyhodila pred dvere obchodu. A takto je to s ňou kamkoľvek ideme. Ako keby sa "odtrhla z reťaze"... Nedá sa s ňou ísť nikam. Všade niečo vyvedie, stále ju len naháňam, upozorňujem... Je toho na mňa veľa. Chcem sa spýtať, či sa môže obdobie vzdoru prejaviť takýmto spôsobom. Možno má problém, ktorý nevidíme. Alebo sa vonku len "ventiluje"? Čo s takýmto správaním? Ďakujem za odpoveď.