búchanie hlavy o zem

Dobrý deň,
chcela by som Vás poprosiť o radu pri výchove 15 mesačného syna. Už v jeho 2 týždňoch nám neurologička naznačila, že môžeme rátať s hyperaktivitou. Je skutočne veľmi aktívny, stále v pohybe, neustále musí byť niečim zamestnaný. Problém je však v tom, že ho zaujíma najmä otváranie a zatváranie dverí, zapínanie a vypínanie svetla, stláčanie gombikov na výťahu, otváranie a zatváranie skríň a šuflíkov a trieskanie s nimi. Toto sú činnosti, ktorým by sa vedel venovať aj nikoľko hodín v kuse. Samozrejme mu väčšinu z toho zakazujeme keďže si môže ublížiť. Keď mu niečo zakážem, kľakne si na zem a začne si o ňu búchať hlavu, alebo sa hodí zo sedu dozadu a tresne si hlavu o zem. Nikdy pri tom neplače. V prípade keď ho vezmem na ruky aby niečo nerobil, udrie svojou hlavou o moju. To robí vždy keď nie je niečo podľa neho. Už sme z toho zúfalí. Snažíme sa ho neustále vychovávať, vysvetľovať, zabaviť inou činnosťou, ale zväčša to nezaberá. Je veľmi húževnatý, usiluje sa stále dostiahnuť to svoje, len tak ľahko sa nevzdá.
Ďalší problém je, že odmieta deťom požičať akúkoľvek hračku. Keď vidí, že si niekto vezme niečo jeho, okamžite po ňom vybehne, vykmasne z ruky, dokonca do dieťaťa sotí, alebo ho buchce po hlave. A to sú všetko deti v jeho veku, s ktorými sa stretávame denne a dobre ich pozná /susedia/.
Pri tom má dobré srdiečko, doma sa ku nám často príde sám pritúliť, pohladká nás, má rád spoločnosť detičiek, túli sa k hračkám, dáva nám najavo svoju lásku.

Chcela by som Vás poprosiť, či nám viete poradiť, ako máme k nemu v týchto prípadoch pristupovať /keď sa udiera, alebo je lakomý/. Bojím sa aby mu to nezostalo. Doma s ním trénujem aby mi niečo dal do ruky a ja mu to potom vrátim, ale väčšinou nechce.

Ďakujem Vám za radu, určite mi uľahčí každodenné fungovanie.