bije deti

dobrý den,chcela by som Vás poprosiť o radu,ako dalej...moja dcéra má 19 mesiacov. Je veľmi šikovná a zlatá. Ale už sa s nou bojím chodiť medzi deti,pretože všetky bije. Ked prídeme na ihrisko,okamžite musí capnúť každému,kto tam je. Som už z toho zúfalá. Skúšala som jej to vysvetliť,ale neviem,či mi rozumie. Dostala po plienke,po ruke...
Možno sa to zdá ako banalita pre niekoho,ale ja som už z toho vyčerpaná. Mám ustavične stiahnutý žalúdok,ked sme medzi deťmi,stojím vkuse pri nej,aby som jej v tom zabránila. A potom večer,ked spí,si uvedomím,že som na nu zase len kričala a dala jej po rukách a je mi to ľúto.
Ako to mám riešiť? Dakujem

Dobry den,
moj syn (2roky, 3mesiace) nastupil do skolky. Uz prvy den som u neho pozorovala zmenu v spravani. Bol tam 2 hodiny a po odchode zo skolky bol ako z "divych vajec". Kazdy druhy den pocujem od uciteliek, ze bije deti. Dokonca som to aj videla na vlastne oci. Z nicoho nic prisiel k jednemu chlapcovi, potahal ho za vlasy a odisiel. Dnes zasa hadzal po detoch hracky(tiez z nicoho nic). Neraz sme mu vysvetlovali, ze nesmie nikoho bit lebo to boli a nikto sa s nim nebude chciet hrat. Este nez nastupil do skolky, sa jeho "agresivita" prejavovala tak, ze napr. ked sa vonku hral v piesku a niekto mu chcel zobrat jeho hracku, tak si ju nedal(krical, udieral a svoju hracku nedal z ruky). Neriesila som to nejak zvlast, iba som deti dala od seba, pretoze v pripade, ze ine dietatko za nim prislo a pekne sa ho spytalo ci si moze nieco poziciat, hracky pozical.
Neviem co s nim(ked bije deti v skolke), dohovaranie nepomaha. Ako to mame riesit?

Dakujem

Maria

Dobrý deň p. psychologička. Máme 22 mesačnú dcéru, pri ktorej mám niekedy pocit, že ju nezvládam. Je veľmi živá, neposedná, stále v pohybe. Toto ale nie je problém. Problém je, že vonku bije deti - cape ich rukou po hlave, ťahá ich za vlasy, hádže do nich skalky a pod. a pritom jej nikto nič nerobí, stačí, že sa k nej niekto priblíži. Nepomáha vysvetľovanie, dohováranie, ani capnutie po rukách. Riešim to upozornením a ak to nepomôže, čo je väčšinou, vezmem ju preč od detí. Samozrejme, že začne plakať, kričať, kopať, chce ísť späť. Neviem, či je to riešenie. Chcem, aby sa stretávala s deťmi, aby bola v kolektíve, nakoľko je zatiaľ sama, bez súrodenca, celý týždeň len so mnou, nakoľko manžel robí na týždňovky a starí rodičia sú ďaleko a vidí sa s nimi len sporadicky. Niekedy už skutočne neviem ako na to, je mi to nepríjemné a doslova mám strach, aby niekomu neublížila.
Druhý problém, ktorý máme je, že sa veľmi upnutá na mňa ako na mamu. Chápem, že deti sú upnutejšie na matku, ktorá s nimi trávi väčšinou času (a to už nehovorím o takých, ako sme my, kedy sa vidí s otcom len cez víkendy, príp. nejaké sviatky), ale u nás ju manžel nemôže ani prezliecť, ani jej dať jesť, ani ju uložiť spať. Len sa o to pokúsi, čo bolo nie raz, už kričí mama, mama a vyslovene mu to nedovolí. Pritom sa s ním krásne prehrá, ide pekne na prechádzku, keď ja potrebujem variť a pod. Neviem kde je problém. Som z toho nešťastná a to už nehovorím o manželovi, ktorý je skutočne dobrý otec.
Ak vás môžem poprosiť, rada by som vedela váš profesionálny názor na naše problémy.
Ďakujem pekne.