Ako na to?

Dobrý deň p. psychologička. Máme 22 mesačnú dcéru, pri ktorej mám niekedy pocit, že ju nezvládam. Je veľmi živá, neposedná, stále v pohybe. Toto ale nie je problém. Problém je, že vonku bije deti - cape ich rukou po hlave, ťahá ich za vlasy, hádže do nich skalky a pod. a pritom jej nikto nič nerobí, stačí, že sa k nej niekto priblíži. Nepomáha vysvetľovanie, dohováranie, ani capnutie po rukách. Riešim to upozornením a ak to nepomôže, čo je väčšinou, vezmem ju preč od detí. Samozrejme, že začne plakať, kričať, kopať, chce ísť späť. Neviem, či je to riešenie. Chcem, aby sa stretávala s deťmi, aby bola v kolektíve, nakoľko je zatiaľ sama, bez súrodenca, celý týždeň len so mnou, nakoľko manžel robí na týždňovky a starí rodičia sú ďaleko a vidí sa s nimi len sporadicky. Niekedy už skutočne neviem ako na to, je mi to nepríjemné a doslova mám strach, aby niekomu neublížila.
Druhý problém, ktorý máme je, že sa veľmi upnutá na mňa ako na mamu. Chápem, že deti sú upnutejšie na matku, ktorá s nimi trávi väčšinou času (a to už nehovorím o takých, ako sme my, kedy sa vidí s otcom len cez víkendy, príp. nejaké sviatky), ale u nás ju manžel nemôže ani prezliecť, ani jej dať jesť, ani ju uložiť spať. Len sa o to pokúsi, čo bolo nie raz, už kričí mama, mama a vyslovene mu to nedovolí. Pritom sa s ním krásne prehrá, ide pekne na prechádzku, keď ja potrebujem variť a pod. Neviem kde je problém. Som z toho nešťastná a to už nehovorím o manželovi, ktorý je skutočne dobrý otec.
Ak vás môžem poprosiť, rada by som vedela váš profesionálny názor na naše problémy.
Ďakujem pekne.