Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Čo robiť?

    , Autor: martinag

    Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, ako správne postupovať, keď máva môj syn 2r. a 4 mes. záchvaty zlosti, hnevu, amoky a to na dennom poriadku aj 4 krát za deň. Pre maličkosti. Vôbec nepatrí medzi kludné deti. Je veľmi temperamentný, až náladový. Vie byť zúrivý, bije pästami okolo seba aj seba aj iných, keď ho chytí amok, hádže sa o zem. Deje sa to denne aj 4 krát. Ked ho to chytí doma tak ho v tomto amoku zavriem samého do kúpeľne. Tam sa na 5 minút vyhúka, vyreve, vykypí zlosť a potom ho pustím odtiaľ von. toto občas pomáha no neviem, či je to správny spôsob na dieťa. Lebo nič iné čo som vyskúšala nezaberalo. Horšie je keď ho to chytí vonku. Na dvore, na ulici, v obchode. Sú tam zväčša okoloidúci. Čo vtedy robyť? Metóda chytiť mu ruky a vysvetliť mu, že sa to nepatrí nepomohla. NAJHORŠIE NA TOM JE, že vždy, vždy keď má takýto amok, záchvat, sa od zlosti zajde, lapá po dychu, a povracia sa. Denne vraciava, nie z refluxu, ani nie z pokazeného žalúdka, ale veď to na ňom vidím, že zo zlosti, záchvatu. Mať mesiace čo mesiace 2 krát denne tak vyprázdnený žalúdok, zdravotne nebude robiť dobrotu. Ja by som naozaj jeho až cholerické a výbušné správanie potrebovala stlmiť, skludniť. Poznám kopec detí v jeho veku, no nemajú takú výbušnú, cholerickú povahu. Viem, že deti prechádzajú v určitom veku, obdobím vzdoru, to čo popisujem, nie je len to obdobie, opisujem, povahu dieťata. Doslova Cholerickú. Ako záchvatom výbušnosti a amokov predísť aby si on potom takto denne nevyprázňoval žalúdok? Mne to niekedy už pripadá doslova, že žlč v ňom kypí až žlč prekypí ústami a vyvráti sa von. ďakujem za radu.

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Veľmi dobre to popisujete. Vaše dieťa patrí zrejme naozaj k tým, ktorí vykypia od zlosti. A je to naozaj aj vec ich daností, typu ich nervovej sústavy, ktorá aj na menšie podnety reaguje intenzívne. No zároveň toto je také vypäté obdobie, lebo dieťa si hľadá mechanizmy, ktorými by reagovalo na nepochopenie, odmietnutie, zásahy do jeho chcenia a vôle. Učí sa, že nemôže všetko, čo ho napadne, že sú určité medze. A to celé nejaký čas trvá, kým sa toto búrlivé obdobie akosi upokojí.
    A vracanie je vlastne reakcia organizmu na intenzívny zážitok. No časom sa stratí, spolu s tým ako sa zmiernia aj záchvaty hnevu a odporu voči vonkajšej autorite.
    V zásade sa asi nedá celkom predchádzať takýmto reakciám, skôr sa dá premýšľať o tom, čo všetko dieťaťu naozaj musíme zakázať robiť, čo mu musíme zobrať, čo nesmie skúšať... Malo by ísť hlavne o podstatné veci, najmä tie, ktoré ohrozujú zdravie alebo život dieťaťa a tie, pri ktorých mu môžeme pomáhať, napr. liezť na malý strom, preliezku..., mu môžeme dovoliť. Tie veci, ktoré sú nebezpečné, sa snažíme zariadiť aj inak - odložíme na iné miesto, odpútame pozornosť dieťaťa, odvedieme ho inam...

Podobné otázky

  • krik nášho 5 ročného synčeka

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň pani doktorka. Mám už pomaly 5 ročnéh synčeka a teraz sa nám naroil druhý synček. Môj, alebo náš problém spočíva v tom, že náš 5 ročný synček kričí. Až natoľko, že sa dostáva do určitého "bezvedomia", a už ani nevie prečo kričí a aký má problém. V poslednom čase sme mali s manželom krízu. Pravdou je, že sme sa veľa hádali pred ním, a Dávidko, teraz používa tie isté slová, ako my. Ale on ešte ani nevie, že čo to všetko znamená. Takýto krik u neho vyvoláva ak ho upozorníme, alebo ak mu povieme, aby si išiel umyť rúčky, proste ak mu niekto protirečí, tak je zle. V škôlke s ním problém nie je. Učiteľky hovoria, že je veľmi dobrý. Ešte mu veľmi vadí, aj keď sa smejeme. Myslí si, že sa smejeme na ňom. Doma sa už veľmi snažíme riešiť problémy mimo neho, a už s ním vôbec nekričíme. Boli obdobia, keď už situácia nebola zvládnuteľná, a kričali sme aj my na neho. Ani to nepomohlo. Biť sme ho bili len pár krát na zadoček. Ale aj to bolo skôr len pohladkanie. Nechceme ho fyzicky trestať. Čo máme robiť? Akú knihu si máme my rodičia kúpiť, kde sa naučíme, čo robiť? Vy nám odporučíte čo? Dávidko je veľmi dobrý a vôbec nežiarli ani na bračeka. Je aj veľmi rozumný aj veľmi šikovný. Musí však mať všetko na 100% urobené a hneď. Keď nie, tak už je zle. Mám mu variť daaké čajíky na ukľudnenie, alebo daakú homeopatiu, určité obdobie? Veľmi pekne ďakujem. S pozdravom

    Kovácsová

    Veľmi čakám na vašu odpoveď.

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Dieťa reaguje (môže reagovať na konflikty rodičov a ak tieto pretrvávajú, môže to mať vplyv na prejavy dieťaťa. Ak teda máte napäté vzťahy, skúste na nich popracovať, či už sami dvaja alebo pod vedením psychológa.

    A keď bude zase raz kričať, skúste urobiť niečo iné (samozrejme, okrem násilných zásahov. Napríklad mu dajte cukrík alebo skrátka niečo celkom iné (ako ste robili doteraz).