Čo robiť?

27. 04. 2011 (21:16) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, ako správne postupovať, keď máva môj syn 2r. a 4 mes. záchvaty zlosti, hnevu, amoky a to na dennom poriadku aj 4 krát za deň. Pre maličkosti. Vôbec nepatrí medzi kludné deti. Je veľmi temperamentný, až náladový. Vie byť zúrivý, bije pästami okolo seba aj seba aj iných, keď ho chytí amok, hádže sa o zem. Deje sa to denne aj 4 krát. Ked ho to chytí doma tak ho v tomto amoku zavriem samého do kúpeľne. Tam sa na 5 minút vyhúka, vyreve, vykypí zlosť a potom ho pustím odtiaľ von. toto občas pomáha no neviem, či je to správny spôsob na dieťa. Lebo nič iné čo som vyskúšala nezaberalo. Horšie je keď ho to chytí vonku. Na dvore, na ulici, v obchode. Sú tam zväčša okoloidúci. Čo vtedy robyť? Metóda chytiť mu ruky a vysvetliť mu, že sa to nepatrí nepomohla. NAJHORŠIE NA TOM JE, že vždy, vždy keď má takýto amok, záchvat, sa od zlosti zajde, lapá po dychu, a povracia sa. Denne vraciava, nie z refluxu, ani nie z pokazeného žalúdka, ale veď to na ňom vidím, že zo zlosti, záchvatu. Mať mesiace čo mesiace 2 krát denne tak vyprázdnený žalúdok, zdravotne nebude robiť dobrotu. Ja by som naozaj jeho až cholerické a výbušné správanie potrebovala stlmiť, skludniť. Poznám kopec detí v jeho veku, no nemajú takú výbušnú, cholerickú povahu. Viem, že deti prechádzajú v určitom veku, obdobím vzdoru, to čo popisujem, nie je len to obdobie, opisujem, povahu dieťata. Doslova Cholerickú. Ako záchvatom výbušnosti a amokov predísť aby si on potom takto denne nevyprázňoval žalúdok? Mne to niekedy už pripadá doslova, že žlč v ňom kypí až žlč prekypí ústami a vyvráti sa von. ďakujem za radu.

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Veľmi dobre to popisujete. Vaše dieťa patrí zrejme naozaj k tým, ktorí vykypia od zlosti. A je to naozaj aj vec ich daností, typu ich nervovej sústavy, ktorá aj na menšie podnety reaguje intenzívne. No zároveň toto je také vypäté obdobie, lebo dieťa si hľadá mechanizmy, ktorými by reagovalo na nepochopenie, odmietnutie, zásahy do jeho chcenia a vôle. Učí sa, že nemôže všetko, čo ho napadne, že sú určité medze. A to celé nejaký čas trvá, kým sa toto búrlivé obdobie akosi upokojí.
A vracanie je vlastne reakcia organizmu na intenzívny zážitok. No časom sa stratí, spolu s tým ako sa zmiernia aj záchvaty hnevu a odporu voči vonkajšej autorite.
V zásade sa asi nedá celkom predchádzať takýmto reakciám, skôr sa dá premýšľať o tom, čo všetko dieťaťu naozaj musíme zakázať robiť, čo mu musíme zobrať, čo nesmie skúšať... Malo by ísť hlavne o podstatné veci, najmä tie, ktoré ohrozujú zdravie alebo život dieťaťa a tie, pri ktorých mu môžeme pomáhať, napr. liezť na malý strom, preliezku..., mu môžeme dovoliť. Tie veci, ktoré sú nebezpečné, sa snažíme zariadiť aj inak - odložíme na iné miesto, odpútame pozornosť dieťaťa, odvedieme ho inam...