Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň, mám 17mesačného synčeka, ktorý je veľmi zlostný. Ak nie je po jeho, tak si obíja hlavu o zem alebo o hocičo, čo je nablízku. Minule sme boli vonku na prechádzke, zbadal chlapčeka na odrážadle a chcel ho tlačiť, no chlapček sa rozplakal. Ja som svojho synčeka vzalana ruky a povedala mu, že sa ho chlapček bojí, nech ho netlačí a on mi vylepil facku. Ostala som ako obarená a nevedela som ako mám reagovať.
Dieťa by malo rozhodne zistiť, že dávať mame či hocikomu inému facku nie je v poriadku. Treba mu hneď v zápätí chytiť ruku alebo aj obe a povedať dôrazné "to nesmieš!" alebo "nono!".
Ak si búcha hlavu, treba ho vziať na ruky, ale tak, aby vám hlavou nevybil zuby alebo nerozbil nos, keďže je vo švungu a hlavou sa snaží búchať do toho, čo je naokolo.
Plus je vhodné dieťa usmerniť - čím a o čo môže búchať v afekte hnevu, aby si neublížili - alebo niekomu inému. Môže dupať, jednou nohou, oboma naraz, môže búchať paličkou o zem, päsťou o mäkké kreslo alebo gauč...
Dobrý deň pani doktorka,
chcem vás poprosiť o pomoc pri riešení problemú s mojím malým synčekom. Má iba rok a pol a ja mám pocit, že už dávno je v období vzdoru a čoraz viac sa to stupňuje už do fázy, kedy to nemôžem pripustiť ,aby to pokračovalo ďalej, lebo už neviem ako by som si poradila neskôr. Na veľa vecí čo si vyžaduje reaguje veľkým krikom, alebo dosť prenikavým a silným plačom. Niekedy ma truc aj na zemi, ale nie preto, že by sa doslova hodil, ale neudržím ho a spúšťa sa na zem, niekedy si aj na nej podupe, ale to je už veľmi nazlostený.
Ide o to , že neviem ako to riešiť, staršiemu synovi poviem, že vôbec mu nerozumiem, keď plače a on sa po chvíli aj ukľudní a nájdeme spoločný kompromis, ale ročnému to asi ťažko vysvetliť. Niekto mi radil, aby som ho dala do izby samého, aby sa ukľudnil, ale to mi je nejak proti srsti, držať ho tam na silu. Začala som ho brať na ruky, kde sa aj ukľudní, ale ak si na to spomenie čo chcel, tak heď chce to svoje znova dosiahnuť, a tak to nieje vždy účinné. Stáva sa, že to väčšinou aj dosiahne.Je to taký malý nerváčik.
Vopred ďakujem za radu.
S pozdravom mamina Veronika
Viete, ak vie, že stačí byť trpezlivý a dosiahne svoje, ako píšete na konci, je len veľmi učenlivý a robí to, čo funguje. To robí veľa detí a ľudí všeobecne - robíme to, čo funguje, či už to je pre druhých nepohodlné alebo nie. Preto je dôležité, aby ste v podstatných veciach alebo vo veciach, ktoré vy považujete za dôležité, neustupovali a dôsledne trvali na svojom, hoci by skúšal dosiahnuť svoje 100-krát. Ak mu na druhý alebo neviemkoľký raz popustíte, učíte ho tým, že treba len vytrvať a svoje dosiahne.
Do izby by som ho nezatvárala, keď je rozšúlený. Deti potrebujú byť prijaté aj s emóciami, ktoré nie sú až také príjemné pre okolie a ak by ste ho zavreli samého, bol by to aj signál, že také pocity nesmie pred vami vyjadrovať, že s nimi má zostať sám. To môže byť pre dieťa ťažké, lebo ono nevie s tou silnou emóciou zaobchádzať, nevie, čo so sebou. Ak viete, že mu pomáha dupanie, aby sa dostal von zo zlosti, pokojne mu ponúknite, aby si zadupal, prípadne mu ukážte iné spôsoby bezpečného vyjadrenia zlosti a hnevu.
