Poradňa detského psychológa

moja dcera má 7 rokov, je prváčka ak nemá niečo po vôli tak na nás - rodičov vrieska. snažíme sa všetko s nou prebrat v klude ale niekedy sa to jednoducho neda. prosim o radu dakujem

Prosím Vás o pomoc. Vzdorovitosť mojej dcéry sa viac a viac stupňuje. Stále to na ňu príde ked vstávame ráno do škôlky, začne jačať a revať, mať záchvať až do nepríčetnosti ja začnem kričať až potom vybuchnem a nakričím na ňu. Dnes som to urobila inak, keď som ju poslala do izby lebo som ju už nedokázala udržať na rukách a cítila som sa bezradná, pošla som za ňou a a ukľudnila som ju, nahovorila som ju že pôjdeme kúpiť plávacie koleso aby sme mohli isť na kúpalisko. Dla sa prehovoriť ale netrvalo to dlho, keď sme boli pred škôlkou tak zase to na ňu prichádzalo, ale tam už zauradovali učiteľky a vzali ju na ruky a neviem čo bolo ďalej lebo,vyzdvihol ju manžel a on sa na detaily nepýtal. keď sme prišli po škôlke domov tak bolo všetko OK, ale asi o piatej večer, keď sme sedeli vonku u babky, zrazu som videla že to na ňu ide, začala z ničoho nič fňukať a hneď začala rozprávať babke že chce byť chorá /papala hrášok čo sme s babkou čistili/. Keď som ju už brala domov, bývame o ľ domy ďalej tak to už vystrájala jak nepríčetná. Došli sme do izby ale to už som ju nemohla udržať, bolo ťažké ju objímať a vysvetľovať jej nech sa ukľudní. Ona mi kričala že ma neľúbi, nech jej dám nôž aby mi mohla odrezať hlavu, ráno ma chcela hodiť do studne aby ma utopila, ja som ju len plačky držala v náručí a hovorila jej že ju ľúbim. Stále mi opakovala, že nech jej vyberiem jedlo z bruška aby bola mal, že ona už nechce nič jejsť aby bola mal, že chce byť taká malá aby sa zmestila do bruška. Prosím vás o radu, mám vyhľadať psychologa, robím niekde chybu, vo výchove? Mám ju veľmi rada, je to moje prvé dieťa, veľmi vytúžené, nikdy taká nebola, aj keď bola malá nikdy neplakala. Keď sme sa upokojili tak mi povedla, aby sme si spievali keď pôjdeme spať, tak ako sme to robili keď bola maličká. Môže to na ňu vplývať to že ssom sa jej viac venovala keď bola maličká, teraz chodím do práce ale stále spolu ideme doškôlky aj ju z nej vyberám, doma sa tiež hráme často. Len v poslednej dobe čo bola chorá bola viac s tatikom, lebo ja som nemohla byť s ňou doma. Môže to byť iný vplyv od otca ako odo mňa, manžel ju ľúbi a sme spolu šťastní, vo výchove sme podobný, podporujeme sa ale toto čo sa deje s dcérkou nás zaskočilo a nevieme ako ďalej. Ďakujem za vašu radu. S pozdravom Jana

Dobry den, potrebovali by sme poradit vo veci spravania nasho syna.
Syn ma tri roky a obdobie vzdoru u neho pretrvava min. rok. Od jeho dvoch rokov riesieme to, ze bije ine deti. Kedze od septembra nastupuje do skolky, boli sme s nim aj u pani psychologicky aby nam s tym pomohla, kedze sa obavame, ze to bude robit aj v skolke. Pani psychlogicka nas ubezpecila, ze syn je normalne dieta a ze to nastupom do kolektivu pominie. Pred mesiacom sa nam vsak narodila dcera. Prvy tyzden to bolo zo strany nasho syna este celkom v pohode. Bol sice viac vzdorovity ako pred tym, papuloval nam, vsetko negoval, ale malu si velmi nevsimal. Nanajvys ju pohladkal alebo ju bobozkal. Posledne dni sa to vsak zmenilo. Mame pocit, ze zmyslom jeho dna sa stava sustavne ublizovanie malej. Spociatku to bral ako srandu, skor ju povazoval za nejaku hracku. Ale teraz uz na nu vyslovene fyzicky utoci.
Malu nemozme pocas celeho dna dat dole z ruk, pretoze syn striehne na to kedy jej moze ublizit. Dokonca si dovoli napadnut malu aj pocas toho ked ju kojim. Sme z toho s manzelom uplne zufali. Nepomaha ziadne vysvetlovanie, dohovaranie. Ked si uz nevieme rady, izolujeme ho od nas a zavrieme ho do jeho izby na niekolko minut pokial sa ukludni. Ked ho k nam zavolame spat slubuje nam, ze uz bude zlatucky a o par minut to robi znova. Je toto bezny jav u deti, ktorym do zivota „zasiahne surodenec“? Mozte nam poradit, ako to vieme zmenit, bez toho aby sme sa nezblaznili? Nechceme aby nas den vyzeral tak, ze syn bude permanentne od nas izolovany. V case ked mala spi, snazime sa venovat synovi, hrat sa s nim, ale ked ho napadne,aj pocas hrania ma potrebu zbehnut k malej aby jej urobil zle. Dakujeme Vam za odpoved

Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o radu. Mám 3 a pol ročnú dcéru a momentálne sme asi týždeň na nože. Asi pred mesiacom bola dosť chorá mala vysoké teploty, tak bola celý deň s ockom doma. Ja musím chodiť do práce, takže som s ňou trávila iba večery. Myslím, že na otca sa veľmi upäla, lebo teraz len sa ťahá nk tatinovi, on je v našom manželstve ten dobrý, všetko dvolí, nekričí nebije, nezakazuje, ale ja som zase zlý policajt. Kričím, keď si zaslúži tak dám na zadok, ale to len vo výnimočných prípadoch, skôr nakričím, vysvetľzje ked niečo sprvý zle. A teraz celý týždeň to pozorujem, že mňa jakeby odstrkovala na druhú koľaj. Bola cez výkend u babky, keď som chcela isť domov tak chcela aby som ju dala spať ja, tak som ju uložila a odišla až keď zaspala. Keď ráno vstala mala potrebu ísť za tatikom, aj sa obula a možno by aj bola odišla keby ju babka nezastavila. Keď jej dohovarala a vysvetľovala že tatik je v práci, a že zavolajú mamku, tak ona na to povedala, že chce tatika lebo jeho ľúby, ale mamku nechce lebo mňa neľúbi. Takto reagovala celý týždeň, mne je veľmi smutno, neviem či robím chybu ja, že so m prísna, alebo to mám pripisovať tomu obdobiu vzdoru. Do škôlky začala chodiť v troch rokoch od februára, bola vpohode, tešila sa nemala problém z ničím, až teraz tento táždeň to bolo neznesiteľné, vôbec nechcela ráno vstávať, musela som na nu kričať, lebo ja som isšla do práce a dcéru som brala do škôlky, ona ako naschvál robila všetko pomaly, tatik reagoval kľudne, mojkal ju, tuľkal sa s nou a ja som ich len naháňala. Prosím poradte mi ako to mám zvládať, nie je mi jedno čo bude, hlavne ma mrzí že moja dcéra mihovorí že ma neľúby. Ďakujem, pekne mamička Jana.

Dobrý den perajem!Chcela by som sa Vas opýtat,či je možne že aj 5mesačné babatko može byt rozmaznane.mam syna ma 5mesiacov a ked ho polozim na postel ked ho idem prezliec alebo prebalit tak zacne vzdorovito mrnčat otačat sa a tak.može byt rozmaznaný ked je taký malý?ako mam postupovat ked chcem aby sa mi dal prebalit a nepretačal sa pri tom.tak isto aj ked ideme von na prechadzku nechce mi lezat v kociku ale ked ho vezmem na ruky tak sa usmieva a tesi sa.robim zle tým že ho skoro stále nosim na rukach a nedovolim mu plakat,čiže vyhoviem mu tým že ho vezmem vždy na ruky?dakujem Vam za odpoved,prajem pekný den!

Dobry den, chcela by som sa poradit ohladom mojej dcerky, ktora ma 2roky a 4mes. Ako sa mam zachovat, ked trucuje, alebo nechce nieco urobit? Napr. sa obliekat, ked sa ponahlame, alebo pri zaspavani sa zrazu rozhodne, ze nechce spat, a pritom je velmi unavena... Niekedy ma velmi vytoci a ja na nu potom kricim, alebo ju capnem po zadku. Viem, ze to neni spravne, nechcem to, ale neviem, ako by som mala zareagovat, co jej povedat? Este sa chcem opytat, ako sa zachovat, ked niekoho z nicoho nic udrie ruckou? Nerobi to zakerne, skor mam pocit, ze tak upozornuje na nieco, chce si nieco vydobit... Pripadne zacne pistat, ked ju upozornim, ze to nema robit, tak pisti este viac... Inac to je sikovne, mudre, vnimave, citlive dievcatko, snazim sa jej vsetko vysvetlovat... Len niekedy nezvladam svoje nervy a to ma trapi... Nechcem jej ublizit, prosim poradte. Dakujem.

Dobry den pani doktorka.
Citam tu, ze je vela matiek s podobnymi problemami ako mam ja. Takze mozno mi odpoviete podobnym sposobom a ponuknete rovnake riesenia. Ratam s tym a vyberiem si teda to, co bude pre nas lepsie.
Moja 2,5 rocna dcera je sikovne, aktivne, energicke a temperamentne dieta. A ako som citala, tak takych je dnes neurekom. Kazde ma problemy so spankom, pozornostou a posluchanim. Ta nasa je na tom podobne. Ano, ma asi tiez obdobie vzdoru. No ja ako pedagog, sa priznam, ze uz ani sama neviem toto spravanie pomenovat a mam pochybnosti. K nim prispieva aj moj amamka, ktora mi uz dlho huci , ze ju mam dat vysetrit neurologom, lebo "aby som nieco nepresvihla!.Lebo, ze ak ma take zachvaty zurivosti a nocneho kriku, tak ze mi moze az odpadnut. No ja mam nazor taky, ze je to len vysledkom vzdoru, jej temperamentu a mozno aj nasej vychovy. Nechcem ju zbytocne traumatizovat lekarmi, aj tak mame problem, ked k nim musime, vtedy som hotova, mala reve, hadze sa, nedovoli lekarke ani sa jej dotknut. No a nieze este ist na neurolog. vysetrenia. Nechecla by som aby ju napchavali sedativami a pod. Mohlo by jej to predsa aj uskodit. Ja jej davam len homeopat. sirup, ked zle spi a jej nervozna. Snazim sa zvladat jej prejavy zlosti, placu, hadzania sa a nocneho kriku a budenia. No s manzelom sa obcas aj pochytime, ze musime byt na nu tvrdi, podla neho. No bitka to zhorsuje a to dovravanie je zbytocne, tresty a zakazy su malo efektivne. Tak neviem co dalej. Vsimla som si, ked pozera telku alebo v aute ma stale ruku v puse, hryzie si nechty. Mam pocit ze je to uz dosledok nasho kriku na nu a sem-tam facky po zadku. Nechcem mat z nej neurotika. no neviem co dalej. Fakt mam zajst za neurologom, ci pockat a pripisovat vsetko vzdoru? Nasa doktorka vravi, ze je to vsetko odraz nasho rodinneho zivota a ona to emocionalne preziva, No tazke casy pominuli, mame vlastne byvanie, sme na nu dvaja, vladne pohoda. Absolvovali sme kineziologiu, no nemam pocit, ze to zabralo. Ako mame na nu ist?

Dobry den prajem, chcem vas velmi poprosit o radu. Mam 2-rocneho syna, je to mile, rozumne dieta, zacina hovorit. Problem mam s mojou vybusnou povahou a jeho nepocuvanim zakazov. Mam to o to tazsie, ze mame doma aj male steniatko a zvladat obocho nie je lahke popri pracam v domacnosti.
Jediny problem ktory so synom mam je, ze nepocuva moje zakazy, napr. poviem mu aby neotvaral vchodove dvere, lebo nam ujde psik, no on ich vzapati otvori a smeje sa, ze pustil psika von, a to sa opakuje znova a znova. Alebo mu poviem-pod jest, mas hotove jedlo, no on vobec nereaguje ani na piate zavolanie, ani sa len na mna nepozrie a robi si dalej po svojom. Ja potom hrozne znervozniem a kricim ako nepricetna a mam uz vycitky, ze som hrozna matka, aj manzel sa uz hneva, ze na neho stale kricim a k nicomu to nevedie, ale mna synova ignoracia dovadza do sialenstva a neviem si inak pomoct. Napriklad dnes mi vylial velke vedro vody na podlahu len co som sa stacila otocit, v takych situaciach neviem co robit. Par krat uz dostal aj po zadku, no pomohlo to na par minut.
Velmi pekne prosim o radu.
Zuzana

Dobrý deň, máme takýto problém s 5 ročnou dcérkou..Je veľmi hyperaktívna a hlavne nezvládnuteľná.Už od malička zle spáva a cez deň nespí vôbec a dá sa povedať že na nohách funguje od skorého rána až do večera..takže si stále vyžaduje našu pozornosť..ale to nie je to hlavné, čo by som chcela vedieť. V škôlke si ju učiteľky chvália, že je milé a poslušné dieťa, no ako náhle príde domov zo škôlky, začne nám nadávať (hlúpa, stará, škaredá) všetko je zlé, hnusné,,,vôbec nás nepočúva, môžeme jej 10 krát povedať aby niečo urobila, no ona urobí pravý opak a ešte sa aj pozrie na nás, lebo vie, že to čo robí je zlé a nás to rozčúli, skúsili sme ju aj niekoľkokrát ignorovať, no vždy si našla spôsob, ako nás vytočila a niekedy to skončilo aj bitkou po zadku, ale ani to veľmi nepomohlo...keď k nám príde návšteva, tak sa až potíme ako dcéra vyvádza, skáče po gauči, berie všetko zo stola, nedá si vôbec povedať, snažíme sa ju zaujať no ju v tej chvíli nezaujíma nič iné, ešte skôr cudzieho človeka počúvne ako nás rodičov...jednoducho nevieme čo robiť v takýchto situáciách.....ešte chcem napísať, že žijeme v spoločnej domácnosti aj so starými rodičmi, ja pracujem doma a manžel je celé dni v práci, dcérka je jedináčik....ďakujem.

Dobrý deň prajem,

Prosím vás o radu a vaš názor na vec.
Moj syn ma 38 mesiacov teda 3 roky. Mame niekolko problemov.
1.bije svoju mamku tatika babku dedka a bližšie osoby. Vopred musím povedať, že som ho nikdy netrestala bitkou ani vychovnou po zadku ako to rodičia zvyknu. Je však nespratnik a neposlušník a občas je problem mu dohovoriť či donutiť ho aby vykonal čo sa od neho momentalne žiada,..robí rád naschváli alebo je neustupčivý alebo si proste robí ďalej po svojom. Slová vždy nestačia a niekedy ho musim fyzicky donutit urobyť čo treba( vyjsť po schodoch, isť do kupelne umyť sa, držať ho pevne za ruku ked mi vonku uteká, pripadne nepustit ho od stola kým nepovie pekne,že dojedol a neprosí si papať..a pod.) Stalo sa par krat, že starý rodičia mu dali par krat po zadku akože teda tak aby ho to nebolelo a detko vtipne poznamenal "dostaneš na dupu ručne stručne- pochopil si?"a naš Silvík pravdaže zareagoval s usmevom a potom si ešte vypytal ďalšiu - mal z toho zábavu a tak je to proste z bitkou. Ked čokolvek zle spravim hoc aj nehodou nechtiac ( zhodim hračku na zem, rozlejem čaj, banality ktore sa ho často netíkajú) alebo mu nesplnim čo si vymyslel alebo mu znemožním niečo čo si zaumienil prave v momente urobyt povie mi, že ma za to pobije pripadne niekedy povie " ja ťa za to pobijem ručne stručne na ...".Pred touto háškou zvraští čelo, zaručí (ako jeho tatik ked sa pri niečom zlostí) a povie "ja sa na teba hnevám". No mám pocit, že je to viacmenej len taka čudná hra lebo nie vždy ma dôvod sa skutočne hnevať. Ono je pravda,že keď niečo vykona čo nemal dávam mu najavo moj nesuhlas a ak sa hnevam poviem mu o tom "hnevám sa na teba" - "nepáči sa mi, že ma kmásaš za vlasy" - "nerob to"-"prestaň mi to robyť"....vysvetľujem mu ,že ma to bolí,že mi ubližuje, vysvetľujem mu, že ľudia sa nesmú biť, že ak sa bude biť nebudu sa s ním detičky chcieť hrať..atď.. Skusila som aj to čo som nikdy nechcela : vrátila som mu facku či podupe či potahanie za vlasy takou silou ako on mne. Reakcia bola taká, že buď sa zľakol a začal silno plakať alebo ma ďalej bil a smial sa pri tom...raz si dokonca vyhrnul tričko a z usmevom mi zahlasil mami tu ma pobi po brušku....teda tato metoda je tiež neúčinná. Skusila som to ako pokus kedže slovne dohovaranie nefunguje a tiež rodina stale na mna tlačila s tým, že on to musí pocítiť na vlastnej koži že bitka bolí a že sa neoplatí biť druhých. No nepríde mi to správne pretože dospelí niesu rovnocenný superi a ak sa má poučiť tak v kolektíve detí kde mu to vrátia. Len aby sa nestal bitkárom ktorý nemá kamarátou a svoju autoritu v kolektíve si vynucuje negatívou pozornosťou. Teda neviem ako ho odučiť od týchto prejavov. V septembri nastupuje do škôlky. V juni sa mu narodi surodenec načo ho pozitívne pripravujeme počas tehotenstva a zdá sa, že sa naň teší a rád počúva o bábetkách o tom ake su čo vedia ako rastu a učia sa...teda on vie,že to nebude hned partia preňho no mám aj obavy či nebude naň velmi žiarliť a nedojde aj k tomu,že bratčeka bude chcieť "pobiť"...
2. Nesustredenosť a hravosť. Problem je v to,že hľadám spôsoby ako ho prijmeť aby robil to čo si daná situácia vyžaduje.
Napr. keď je má jesť a nie hrať sa s hračkami naťahovať sa za vecami na stole zhadzovať noviny odbehovať od stola liezť pod stoličku otačať sa na stoličke pripadne si vymýšľať,že chce sedieť na inej stoličke či postojačky pričom poľa nálady odíde od stola a uteká preč (upozornujem podľa nalady si zmyslí že on sa ide hrať ale vobec sa neriadi pocitom nasýtenosti) - krmim ho stále ja to je kapitola sama o sebe, ...
Napr.Keď si čistíme zuby on robí všetko iné len si nečistí zuby - teda vyberá kefky a chce čistiť odpad v umyvadle. S kefkou si chce holiť bradu. Prve čo urobí - zje z kefky zubnu pastu. Keď sa snažím čistiť mu zuby hríže mi silne do kefky a nechce pustiť a to aj niekolko krát zasebou. Ak sa chití sám čistenia zubou tak si ich čistí "tak strašne silno" až frká vodu na zrkadlo. Teda zuby mu čistím ja.
Napr. Ak chcem aby si umyval ručky sám tak on tlieska pod tečúcou vodou a mydlo rovno zmyje do umyvadla pričom ho učím ako sa umývaju ruky načo je mydlo ale on sa predovšetkým zabáva a neposlúcha. Teda ruky mu umyvam ja.
Napr. keď sa má obliekať hraje sa tak, že hrá divadlo ako mu to nejde ako on nevie a vypytuje sa ma kde ma strčiť nožku a či do teplačkou idu nožky alebo ručky, inokedy tvrdí,že má rúčky na dovolenke a schová ich za chrbát, pripadne začne tvrdiť,že je bábetko a on sa sám nevie a on potrebuje pomoc. Vie sa samozrejme velmi rýchlo zobliecť aj obliecť o čo nás párkrát presvedčil.
Napr.upratovanie hračiek. Každý večer musí upratať hračky vo svojej izbe. Neustále ho napominam a citim sa ako policajt ktorý gezuje za každý prešľap. Totiž on ked ukladá auta na policu tak každé jedno chce parkovať a proste hraje sa pri tom ako odkladá a zabuda sa pri hre, neustale ho napominam "odlož " "nehraj sa, odkladaj" "zober do ruky toto autičko a odnes ho na policu"alebo začne hračkami hadzať a ukladať ich kam nepatria. Ak neposlúcha moje príkazi ani po tretí raz zatvorím ho sameho do izby na 2-3 min. a vrátim sa - opýtam sa ho či už bude pekne odkladať hračky, upozorním ho,že je čas odkladať hračky a už sa hrať nemôže. Väčšinou to zaberie na 1. alebo 2.krát. Je to takzvaná metóda timeout. Ked ho zatvorím sameho tak velmi plače alebo sa zlostí ale nechcem tuto metodu používať pri každej jeho neposlušnosti. To by som ho celé dni len zatvárala do izby a obavam sa,že by z toho mal traumu. Trvá nám aj 30 min. kým poupratujeme izbu pritom povyberať hračky vie rýchlo.
Napr. prideme z vonka a poviem mu aby sa vyzul a zobliekol. On vzdoruje tak,že si ľahne a odmieta sa sám zobuť, žiada aby ho niekto zobul. Ked ho nik nezobúva začne akože plakať. To však nepomáha. Ja mu len zopakujem čo má robyť a vysvetlím mu že je velký a šikovný chlapček a že to dokáže bez pomoci a odídem vedľa do izby. Ak sa nič nedeje prídem za ním za 2 minuty a opýtam sa ho či sa už zobul, zopakujem mu čo má robyť a ak nič nerobí znovu opakujem postup až kým sa nezačne zobuvať a zobliekať. Zaberá to ale trvá to dlho aj 10-15 minút.
3. hra hranie
kreslenie: vie nakresliť krasne kruh uzavretý keď sa snaží, vie nakresliť krátku čiaru, snaží sa nakresliť obluk. Kresliť chce iba autička no ked sa mu nedarí nepáči sa mu čo nakreslil začmáre kresbu a skuša znovu. Pokúsi sa asi 5x a potom povie aby som ja nakreslila lebo on to nevie. Ked nakreslím tak mi ho začmáre. Kresliť vydrží len krátko, rýchlo sa vzdáva a odchádza.
staviame dom z kociek: on sam stavať nechce, chce aby som ja postavila. Skor ako stihnem dostavať zburami to akože je auto buldozer a takto sa chce hrať.Sam ale odmieta stavať. Skušala som mu navrhnuť že teraz nech postaví on domček a ja ho budem burať a že ma nebaví ked iba ja staviam a nepáči sa mi,že mi to stale zbura. Teda nepokuša sa tvoriť.
Stavam parkovisko s autami a o mi ho príde s autičkom rozbúrať.
Skušame stavať s lega auta ale väčšinou sa hneď vzdá a povie aby som mu postavila ja. Postavim autičko z lega a on ho rýchlo rozoberie aby ho zničil. Lego nakoniec končí ako terén pre autička prípadne ho ho rozburdá s autami po celej izbe.ked bol menší 2,5 ročný už si vedel pekne postavať jednoduche auto a vyslovene ho bavilo spájať tie kocky dokopi - krasne sa sústredil.
Vie krasne skladať jednoduché puzzle 15 dielne. Samostatne postavi celý obrázok aj bez pomoci. Dokonca dva celkom nove postavil na 1. pokus sam! Teraz o ne už stratil zaujem.
Auta su jeho najobludenejšie hračky. Baví ho burať s autami, rozoberať ich a ničiť, stavať z nich vrakoviská a vyrábať vraky ktoré sa potom pokuša opäť zložiť. Nevieme mu vysvetliť že nemôže ničiť auta, že sa nedajú znovu opraviť. Tiež ho baví jazdiť s autami po posteli dookola. tam a späť.
Ked sa s niekym hraje neustale mu ukazuje to nie tak sa hraj to musiš takto. Ničí každú snahu o kolektívnu hru pripadne pokus niečo ho naučiť. Pritom chce aby sa s nim niekto hral.Ako ho motivovať aby získal ochotu učiť sa a túžbu tvoriť.

Je toho veľa a je to dlhé ale su to naše problémi. Čo mi viete poradiť, pripadne mi ozrejmiť pričiny jeho správania. Mam obavy ako budem zvládať jeho výchovu ked sa nám narodí druhé dieťa. Nebudem mať tolko času sa mu takto zdlhavo venovať. Na výchovu som sama, manžel nemá tolko času ani trpezlivosti sa mu takto venovať. Ako riešiť tieto problémi. Je to veľmi múdre dieťa, veľa argumentuje a presvieča, veľa si pamätá, vie sa dosť dobre vyjadrovať a formulovať svoje myšlienky, vymyšľa si príbehy,pozna farby, abecedu,čísla, vie počítať do 3-4roch, je všímaví voči okoliu, vie sa vonku dobre orientovať (vie kadiaľ sa ide do obchodu, kde sa odbočuje na zahradu na sidlisko- pozna a pamätá si miesta, zážitky spred mesiacov-maličkosti). Vyhľadáva detský kolektív no ked je v ňom zaujíma sa prevažne o ich hračky a nie o nich.Dievčatká má veľmi rád, chlapci ho nezaujímajú. S dievčatkami sa chce obymať, pomáhať im, o chlapcou nemá záujem iba o ich hračky.

Ďakujem za Váš čas.

Dobry den,mala by som este otazocku.Nasa 10-mes.dcerka (o 5 dni bude mat ukonceny 10.mes., je zdrava, temperamentna, aktivna, sikovna, zhoduje sa s popisom narocneho dietatka) dnes dopoludnia mala "zachvat" placu,hnevu,vzdoru. Dopoludnia o 10-tej zvykne spinkat vonku na prechadzke v kociku. Dnes,ako aj posledne dni,kvôli velmi zlemu pocasiu sme dopoludnia von nesli,takze som sa ju snazila jemne ulozit na spanok doma.Bola uz velmi unavena.Zrazu, z nicoho-nic zacala velmi silno plakat,k tomu ma kopala,buchala rucickami,a plac bol coraz silnejsi a silnejsi. Nepomahalo ani nosenie na rukach,mojkanie,hladkanie,hranie sa, nove zaujimave predmety, vsetko,co ma tak velmi rada,som vyskusala,nic nepomahalo,dcerka bola vzdy zlostnejsia a zlostnejsia.Bolo to strasne,bola som zufala,snazila som sa udrzat pokoj. Po takmer hodine sa mi ju podarilo utisit, az zaspinkala, spinkala necelu hodinku, potom po prebudeni znova velmi silny plac, na rukach sa vsak potom uz o 10 min.ukludnila a este na 20 min.zaspinkala. Prosim o vysvetlenie - Moze byt takyto hnev a silny plac-tak silny ako "ked vas z koze deru" spôsobeny unavou? alebo je to tym,ze este nemame ani jeden zubok, a zrejme jej uz pojdu zubky?? Alebo je to "prirodzene" vo vyvoji dietatka? Nasa dcerka je pre mna vytuzenym stastim, davam jej maximum mojej pozornosti, lasky, mame pokojnu, harmonicku rodinu. S dcerkou som velmi casto sama,takze sme na seba citovo aj velmi naviazane, velmi ma boli a som zufala,ked som ju takto videla a ked nepomahali ani laskyplne objatia, hladenia, bosteky. Vopred vdacne dakujem za Vasu odpoved.

Pani doktorka,VELMI prosim o radu! Mam 20mesacneho syna a presli sme do obdobia vzdoru! Vela som citala po internete,ako by som mala postupovat,no aj tak mam vela problemov to riesit! Poradite mi? 1. -ako mu vysvetlit,ze ked ideme po ulici,ze nesmie na cestu,ked on ma ani nepocuva,len vresti a hadze sa o zem,toto mam ako riesit-z tohoto som zufala!!! 2. - ak sa mi dieta hadze na zem,je lepsie to ignorovat,otocit sa.
3. -ako reagovat,ked mu nieco zakazujem a snazim sa mu vysvetlit tichym tonom,ze preco mu to a ono zakazujem a syn aj tak mi vresti do tvare?
4. -ked ma zachvat hnevu,je spravne ho nechat napriklad v detskej izbe,nech sa vynervaci a upokoji osamote?

Dobrý deň pani doktorka,zas sme nútení obrátiť sa na Vás s prosbou o radu.
Dvojičky -chlapček a dievčatko-28 mesiacov .Každý mi hovoril,ako je mi dobre,budú sa spolu hrať.Nielenže sa nehrajú spolu,oni sa nehrajú vôbec.Keď som Vám písala takto pred rokom,že som zúfalá z toho,že sa nehrajú ,povedala ste mi,že to vyžaduje čas,že sa musia naučiť vlastne hrať sa.Odvtedy sa vlastne nič nezmenilo.Majú "slabé chvíľky "kedy sa na 5-10 minút zahrajú-aj to s tým,že vyhádžu hrnce,rozhádžu noviny,prípadne prádlo zo šuflíka....ale hračky ich nebavia.Mám pocit,že ich všetko strašne rýchlo omrzí.teraz sme začalli chodiť na ihriská. ´V našom meste je ich novopostavených asi 5,pomaly sme prešli všetky a posledné razy ako sme na nich boli,už z nich utekali-už ich to nezaujíma.Mám strach,že to takto dopadne aj so škôlkou-pomaly ich to prestane baviť a nebudú chcieť do škôlky chodiť...ako a čím ich mám zabaviť ? zaujať ?vyzerá to tak,že sa hrajú len vtedy,keď sa s nimi hrám ja,alebo manžel,ale to je strašne časovo náročné,pretože tak potom cez celý deň nič neurobím,pretože sa musím venovať len im.Akonáhle si začnem niečo robiť ja,začnú vyvádzať,biť sa o hračky - a to je druhá vec ,s ktorou potrebujem poradiť - dievčatko je strašný bitkár.Hocikedy príde a vylepí bráškovi po tváričke.On sa niekedy nedá a pacne jej tiež a je z toho bitka.Neviem prečo to robia,kde to odkukali,keď prídem,poviem nesmieš,bolí to bračeka,na 5 min.je kľud,potom zas ho buchne a tak je to dookola.Nepomôže ani keď jej pacnem po ručičke.Najčastejšie tieto hádky bývajú,keď chcú obaja nejakú hračku.Vtedy neviem ako to riešiť,keď sa nedá dohodnúť ,hračku zoberiem obidvom a odložím.potom nasleduje hádzanie sa o zem-dievčatko,alebo chlapček si búcha hlavu o zem.Som z toho zúfalá,neviem ako riešiť tieto ich súboje.
Poradíte mi prosím ?
ďakujem

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, ako mám zvládať hysterické záchvaty u môjho syna. Má 3 roky a dva mesiace. Je jedináčikom, ale s manželom žijeme v spoločnej domácnosti vo vlastnom byte. Syn má vlastnú detskú izbu, kde aj spáva. Pokiaľ sme doma, tak je väčšinou všetko v poriadku, len občas sa stane, že neposlúcha alebo nereaguje na to, čo poviem. Ale keď sa dostaneme von vzniká problém. V obchodoch sa hádže o zem, pokiaľ mu niečo nekúpim alebo vyťahuje veci z regálov, pokiaľ sme v obchode s oblečením, je to strašné, ale to by som ešte dokázala zvládnuť. Horšie je, ked sa dostaneme k nejakým pre neho menej známym ľuďom napríklad k doktorovi. U pediatričky sa správa normálne, ale išli sme na protetiku, lebo má ploché nožičky a jedinou jeho úlohou bolo držať nohy, aby mu ju mohli obkresliť a zmerať. Ale nezvládol to. Po príchode do ordinácie začal kričať, zaháňať sa rukami, doktorku kopal, dokonca ju pohrýzol a oplul. To bol vrchol všetkého. Ešte som nezažila takú hambu, akú som zažila za týchto 15 minút. Nestalo sa to prvýkrát, že bol takýto agresívny voči iným ľuďom. Neviem teraz, či je chyba vo mne, vo výchove alebo v jeho povahe. Viem, čo na neho platí doma alebo v obchode, ale neviem, ako sa mám zachovať pri takomto agresívnom správaní voči iným a hlavne ako to riešiť. Prosím vás o radu... Ďakujem

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať aký je váš názor na riešenie vzdorových situácií pevným objatím. Dcérku samozrejme nechám najprv vykričať, keď sa hádže o zem, snažím sa odstrániť nebezpečné predmety z okolia, ale keď sa jej krik zosilňuje i v mojej prítomnosti, mám vyskúšať pevné objatie? Snažím sa jej hovoriť že ju mám rada, že keď sa vykričí sa jej uľaví, že som pri nej...ale akosi to nezaberá...
ďakujem