Potrebujem radu

Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o radu. Mám 3 a pol ročnú dcéru a momentálne sme asi týždeň na nože. Asi pred mesiacom bola dosť chorá mala vysoké teploty, tak bola celý deň s ockom doma. Ja musím chodiť do práce, takže som s ňou trávila iba večery. Myslím, že na otca sa veľmi upäla, lebo teraz len sa ťahá nk tatinovi, on je v našom manželstve ten dobrý, všetko dvolí, nekričí nebije, nezakazuje, ale ja som zase zlý policajt. Kričím, keď si zaslúži tak dám na zadok, ale to len vo výnimočných prípadoch, skôr nakričím, vysvetľzje ked niečo sprvý zle. A teraz celý týždeň to pozorujem, že mňa jakeby odstrkovala na druhú koľaj. Bola cez výkend u babky, keď som chcela isť domov tak chcela aby som ju dala spať ja, tak som ju uložila a odišla až keď zaspala. Keď ráno vstala mala potrebu ísť za tatikom, aj sa obula a možno by aj bola odišla keby ju babka nezastavila. Keď jej dohovarala a vysvetľovala že tatik je v práci, a že zavolajú mamku, tak ona na to povedala, že chce tatika lebo jeho ľúby, ale mamku nechce lebo mňa neľúbi. Takto reagovala celý týždeň, mne je veľmi smutno, neviem či robím chybu ja, že so m prísna, alebo to mám pripisovať tomu obdobiu vzdoru. Do škôlky začala chodiť v troch rokoch od februára, bola vpohode, tešila sa nemala problém z ničím, až teraz tento táždeň to bolo neznesiteľné, vôbec nechcela ráno vstávať, musela som na nu kričať, lebo ja som isšla do práce a dcéru som brala do škôlky, ona ako naschvál robila všetko pomaly, tatik reagoval kľudne, mojkal ju, tuľkal sa s nou a ja som ich len naháňala. Prosím poradte mi ako to mám zvládať, nie je mi jedno čo bude, hlavne ma mrzí že moja dcéra mihovorí že ma neľúby. Ďakujem, pekne mamička Jana.

Dobry den, potrebujem radu. Dcerka ma 23 mesiacov a uz dlhsie u nej trva obdobie vzdoru. Dnes sme boli vonku a jedno dievcatko malo svoju flasticku s cajikom, dcerka ju chcela zobrat, ale nechcela som jej to dovolit. Vysvetlila som jej, ze to nie je jej cajik, ze ona ma svoj. Tak sa mi hodila o zem, kopala, vrieskala a jacala. Skusila som ju zobrat na ruky a stale dookola som jej vysvetlovala, ze ten cajik nie je jej, ale na rukach byt nechcela, dalej sa mi hadzala na zem. Nakoniec to skoncilo tak, ze som zbalila hracky a s placom a vrieskanim sme sli domov. Takto sa sprava vzdy, ked jej nieco nedovolim. Niekedy to zajde az tak daleko, ze ma bije, kope propripade mi trha vlasy. Uz naozaj som so silami na konci a neviem, co robit. Venujem sa jej, vysvetlujem, ale nic nepomaha. Zakazdym odchadzame z ihriska s takymto spravanim alebo nam toto robi v obchode, na ulici pri prechadzke...a uz neviem, ci ju nechat tak nech sa pozlosti a pockat kym ju to prejde alebo ju zobrat domov s vysvetlovanim, ze ak sa bude takto spravat tak pojdeme stale domov. A dalsim nasim problemom je rozpravanie ani neviem, ci je to problem, ale bojim sa, ze ano. Ako som uz pisala ma 23 mesiacov a nechce sa ucit rozpravat. Zakladne slovicka ako mama, tata, havo povie, ale viac nic. Neviem ako ju k tomu "donutit" (asi to nie je vhodne slovicko donutit, ale neviem najst vhodnejsie). Rozpravam sa s nou, ucim ju co je co, ked sa jej opytam kde ma macicku, macika, ci hava, tak mi ich stale ukaze, ale povedat tie slovicka nechce. Vopred Vam za Vasu radu dakujem.