Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň, chcela by som sa spýtať aký je váš názor na riešenie vzdorových situácií pevným objatím. Dcérku samozrejme nechám najprv vykričať, keď sa hádže o zem, snažím sa odstrániť nebezpečné predmety z okolia, ale keď sa jej krik zosilňuje i v mojej prítomnosti, mám vyskúšať pevné objatie? Snažím sa jej hovoriť že ju mám rada, že keď sa vykričí sa jej uľaví, že som pri nej...ale akosi to nezaberá...
ďakujem
Myslím, že keď je v afekte a kričí, nemusíte jej hovoriť, že ju máte rada alebo že sa jej uľaví, keď sa vykričí. Stačí, ak budete pri nej a dáte na ňu pozor. Nie som si totiž istá, či ju máte naozaj rada aj keď ziape a hádže sa o zem.
Ak sú to len občasné situácie, že sa hádže o zem, nemusíte ju pevne objímať. Ak je ale celkovo ťažko zvládnuteľná, zvyčajne chce opak, nedá sa s ňou dohodnúť a vy skáčete tak, ako ona píska, hor sa objímať. Ak vo svojom okolí máte psychologičku, ktorá je v tejto metóde zorientovaná, konzultujte vopred s ňou.
Dobry den Vam prajeme,
mame 28 mesacneho synceka, je to nase prve vytuzene dieta, ktore ho s laskou vychovavame. Je velmi zlaty, sikovny, dobry, velmi aktivny, ale...
Problemy s nim nastali ked sa nastalo obdobie detskeho vzdoru pred vyse polrokom ako hadzanie sa o zem, kopance, bitky, kricanie a pod, proste zachvat zurivosti. Snazili sme sa mu odviest pozornost,alebo v klude a dorazne sme mu hovorili, ze nas nesmie bit, kopat, lebo to boli a pod., dalej preco sme mu nechceli nieco dovolit. Nepomaha nic, ani pevne objatie, jedine chvilkove ignorovanie. Sice teraz sa uz nehadze o zem, ale coraz viac a silnejsie nas bije, kope, hadze vsetko co je okolo a to uz je pre nas privela aby sme museli toto znasat.
Druhy velky problem je, ze sice ma velmi rad zvieratka. Vlastnime uz starsich psov a gekonov. Rad sa s nimi hra, najcastejsie zo vsetkych im hovori, ze ich lubi. Ale mysli si ze moze sa s nimi hrat ako s hrackami, aj bit ich palicou ci podobnymi predmetmi, sticovat, gekonom buchat po skle a podobne. Milionkrat sme mu to napominali, vysvetlovali ze to nesmie robit, parkrat aj placnutim po zadku. Bohuzial bezuspesne, este viac im robi zle a uz fakt nechapeme odkial ma take spravanie. U nas medzi nami bitky vobec nie su, ani zvierata nebijeme tak preco to robi? Niektori nam povedali, ze take dieta si este neuvedomuje, ze robi druhemu zle.
Sme uz uplne zufali, niekedy musime pocuvat od rodicov, ze maleho nevieme vobec vychovavat a naopak ho rozmaznavame a dovolime mu uplne vsetko co nie je pravda. Ved ani nam sa take spravanie vobec nepaci a psov a gekonov kvoli nemu nebudeme davat prec. Ako podla Vas mame riesit tieto problemy? Dakujeme velmi pekne za odpoved.
Z vášho popisu mám dojem, že vy ste takí pokojní, mierumilovní a láskou prekypujúci rodičia a že si celkom neviete/nechcete zobrať za svoje rázne, prísne, chladnejšie prejavy voči vášmu malému synčekovi v daných situáciách. Také malé dieťa si veľa vecí neuvedomuje. No z nášho hlasu a správania veľa vycíti. Napr. aj mäkkosť alebo autoritu...
Je to podobné ako zaobchádzať so psom - prepáčte mi to prirovnanie, no moja skúsenosť je taká. Ak psovi poviete nesmieš s láskou a mäkkosťou v hlase, pomalým, rozvláčnym sladkým spôsobom, nebude si z vás nič robiť. Ak to niečo urobí aj po povele nesmieš a nebude nasledovať žiadny dôsledok, bude povel nesmieš brať ako nejaké slovo, ktoré jeho pán/pani hovoria ale vlastne si to nebude vedieť spojiť s tým, čo očakáva pán/pani. Teda ak vy svojmu malému synovi vysvetľujete namiesto toho, aby ste mu krátko a jasne dali najavo, že to nesmie a ak mu opakujete dokola, čo nemá robiť a nepoužijete dôsledok, nevie, čo odo neho chcete alebo možno aj vie, le nemá dôvod to robiť.
Ak búcha na gekoní dom, povedzte mu, aby odišiel "za (demarkačnú) čiaru". Ak to neurobí, odveďte ho do inej miestnosti. Ak stále odchádza napriek vášmu zákazu za gekonmi, zamknite dvere...
Ak vás udrie, chyťte ho za ruky, jemne a pevne zároveň, pritiahnite si ho k sebe a povedzte mu jasne a krátko, že to nesmie robiť, že to sa vám nepáči (stačí, ak mu poviete len "to nesmieš!"). Ak bije psa, treba mu zobrať palicu, odviesť ho preč, spolu aj s "povelom" "to nesmieš robiť"...
Dobrý deň
máme 2,5 ročnú dcéru, ktorá je veľmi šikovná, krásne kreslí, ovláda strašne dlhé básničky, pozná abecedu,čísla, atď..., problém je však, že už pomaly rok sa u nej prejavujú známky agresívneho správania.prvotný vzdor(krik, trieskanie sa o zem, buchanie hlavou do zeme) začal vlani a stále sa to len zhoršuje. na radu lekárky sme jej z jedálnička vylúčili takmer všetky sladkosti, chvíľu to pomáhalo(asi 3 mesiace), vtedy bola pokojnejšia. ale teraz nastúpila do jasiel a opäť sa to správanie rapídne zhoršilo. ak jej napríklad nepodam nejakú vec okamžite, začne kričať, buchať predmetmi o zem, prípadne vrčí, rozleje čaj, alebo len dupe nohami. skúšali sme už všeličo- dohovárať jej, ukľudňovať ju, pevné objatie, nakričať na ňu. dokonca už aj bitku dostala, ale absolútne nič nepomáha. skúsili sme aj ignorovať ju, ale ma to presne opačný efekt, aj sme ju začali "vynášať" z miestnosti a stanovili sme jej miesto(v jej izbe). kde môže jačať, ale to je ešte horšie, lebo rozbija hračky a kričí ešte viac.
pomaly nie je uz deň, kedy nechytí takéto záchvaty a s manzelom sme uz skutočne bezradní.( nechápeme, kde sa to v nej berie, kedže žijeme vo veľmi usporiadaneja kludnej domacnosti, nikdy sme ešte na seba nezvýšili hlas, tak to nemala kde počuť.)v jasliach si našla "kamaráta" ktorý je rovnako zlý ako ona, a ešte sa odneho naučila aj hrýzť a kopať. prosím poraďte mi, čo sňou. takéto správanie je absolútne nemiestne a je ťažkédívať sa na ňu denno denne a čakať, čo horšie ešte príde.
za radu vám vopred veľmi pekne ďakujem
Pravdepodobne ss tieto jej prejavy zhoršili "vďaka" nástupu do jasieľ. Mohol by to byť prejav toho, že to ešte nezvláda, že odlúčenie od vás je pre ňu príliš veľkým sústom a takto to dáva v rámci svojho temperamentu najavo. Potrebuje vás, vašu blízkosť, no svojimi agresívnymi prejavmi vás skôr odháňa a odpudzuje ako pritiahne. Keď sa hnevá a zúri, zostaňte pri nej, ak sa dá, vezmite ju do náručia a zostaňte s ňou, kým sa neupokojí. Cieľom ale nie je, aby prestala jačať, ale to, aby sa cítila v bezpečí, hoci je zúrivá.
Dobry den
chcem sa opytat na spravanie syna a na to, ako to zvladat co najlepsie.
Syn ma 3,5 roka, narodeny je 25.4.2006 nastupil v septembri do MS, od 3 rokov bol u babky kedze som nastupila do prace. Je sikovny, vie ratat do 30, pozna farby, pismena... je ale jedine dieta a vnuca v rodine, co si myslim, je dost ovplyvnujuce jeho spravanie.
V poslednych dnoch zacal priserne vzdorovat. Napr. chce aby sme sa obuli spolu, ale az ked ja uz mam topanky na nohach si na to spomenie a zacne ziapat, chyti hysak a trva to aj pol hodiny ze on chce aby som sa spat vyzula. Ja samozrejme neustupim ked to zacne placom. Tiez iny priklad, dam do mlieka kakao, chcel to spravit on, zachvat. RAno v MS si vymysli, ze chce rifle, pricom doma chcel teplaky a ked ich tam nema, ideme domov, totalny plac, nepricetne dieta.
Riesim to tak, ze mu dohovaram, nepopustim aby bolo to, co si vymyslel, skusam silne objatie, vtedy sa po chvili upokoji, ale ak si opat spomenie na dovod preco place, vrati sa to.
Aby som nezabudla, ma aj silne "mamickovske" obdobie, stale ma hladka, bozkava.. Pred par dnami chcel v noci aby odisiel manzel z postele, lebo tam chce byt so mnou sam. Dosiel po prebudeni v noci ku nam zo svojej postele.
Prosim o radu, ako sa mame spravat aby toto obdobie preslo co najrychlejsie a nespravili sme ziadnu chybu.
Dakujem
Myslím, že podľa toho, čo popisujete, ste sa svojej role ujali dobre. Netreba sa nechať terorizovať a vyzúvať sa, keď to "pán kráľ" nariadi, netreba utekať domov po iné nohavice, keď už si raz vybral tepláky (no možno nabudúce treba zobrať rifle - pre istotu, do tašky, ak ich má nejako špeciálne rád...). Pevné objatie je fajn, aj akékoľvek objatie alebo blízkosť, keď "má dieťa záchvat vzdoru". Pre dieťa je totiž dôležité vedieť a zažiť to, že je milované a chcené, aj keď je protivné a jedovité a odporné... No treba, aby tiež vedelo, že pravidlá sú dôležité a niektoré veci ovplyvniť môže a niektoré nie a že niekedy môže vec ovplyvniť v určitej chvíli a niekedy je už skrátka neskoro.
Čo sa týka "mamičkovania", je to prirodzená etapa vo vývine dieťaťa. Samozrejme, že sa netreba podvoliť manierom a všetkým nápadom, ktoré dieťa má a treba mu dať jasne najavo, že vy a váš muž k sebe patríte ako pár a dieťa je dieťa, resp. že dieťa má miesto po boku aj otca aj matky, no otec je pre matku na prvom mieste (teda pokiaľ ide o rivalitu syna a otca a súperenie o matku).
Dobrý deň,
často si čítam Vašu poradňu a hľadám inšpiráciu pri výchove svojej 27 mesačnej dcérky. Je v období vzdoru. Mojím problémom je, že u nej žiadna z ponúkaných možností (pokojné rozprávanie, pevné objatie, prosenie, ignorovanie), keď sa hádže o zem, resp. robí niečo, čo nesmie (šťukanie s televízorom, počítačom, rádiom...) nezaberá. Dokonca ani keď na ňu zvýšim hlas. Niekedy ešte na truc začne robiť neplechu ďalej. Prestane s tým až vtedy, keď jej capnem po zadku. Nosí ešte plienku, takže nejde o nejaké bolestivé upozornenie z mojej strany, ale viem, že to nie je správne a snažím sa tomu uchýliť v krajných prípadoch, ale stále ich pribúda. Prečo je to tak? Keď jej capnem po zadku, akoby sa okamžite prebrala a už je to moje milé dievčatko. Nechcem jej dávať takýto príklad výchovy do života (ja sama som bola veľa krát zbitá i neprávom), a možno to i ona tak pociťuje. Ako sa správať k takémuto dieťaťu? Keď od nej odídem, keď trucuje, tak spustí ešte väčší krik, keď sa k nej chcem priblížiť, tak začne so sebou metať.
Ďakujem za odpoveď.
Toto je často také "hluché" obdobie, teda deti síce počujú, čo im hovoríme, no akoby to okolo nich len preletelo. Zvyčajne sa nevedia podľa toho zariadiť, no často aj skúšajú, či to, čo hovoríme, myslíme naozaj vážne.
Ak dieťa zapína telku, rádio atď, treba ho odtiaľ, z tej miestnosti odniesť preč - to dieťa (prípadne zamedziť prístup k tým veciam tak, aby to nemohlo robiť. Keď dieťaťu hovoríte, čo nemá robiť, hovorte mu to bez ne-. Teda prestaň zapínať ten televízor! Hovoriť mu to treba tak, aby sme sa pritom na neho pozerali, najlepšie je, ak si k nemu čupneme, chytíme ho za ruku alebo ruky, hovoríme pomaly a zreteľne vyslovujeme a pozeráme sa mu priamo do očí.
Niekedy to nefunguje, no funguje odvedenie pozornosti k niečomu inému, k nejakej inej činnosti - "pomáhať variť", ísť na prechádzku, "pomáhať" s niečím "dospeláckym"...
Dobrý deň.
Máme 1,5 ročnú dcérku.Je to veľmi dobré dievčatko.Dostávame sa do obdobia, kedy začína trucovať a vydobíjať si čo chce plačom.Pri obliekaní ju musím zaujať, lebo sa vôbec nechce poobliekať.Pri trucovaní pomáha pevné objatie, to mám odskúšané. Neviem však čo robiť a ako reagovať, keď si začne vyžadovať všetko cez plač a tak trucuje.Najprv som odolávala, ale má veľkú trpazlivosť a bývame v paneláku. Nechcem jej všetko hneď dať čo chce, aby si na to nezvykala.Aj s vysvetľovaním som to skúšala. Niekedy to zaberie inokedy nie.Na to, aby bola v období vzdoru sa mi to zdá dosť nízky vek. Je pravda, že je dosť citlivá od narodenia a intelektom je vyspelejšia ako rovesníci. ďakujem za odpoveď
Ak som dobre pochopila, chcete vedieť, či už vaša dcérka môže byť v období vzdoru. Nuž, môže. Jednotlivé obdobia nastupujú u detí veľmi individuálne a 1,5 roka nie je zase až také neprimerané obdobie. Môžete sa tešiť, že bude mať skôr za tým. Teda možno. :)
