Prosime o pomoc, ci radu.

Question

Prosime o pomoc, ci radu.

21. 02. 2011 (00:04) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobry den Vam prajeme,
mame 28 mesacneho synceka, je to nase prve vytuzene dieta, ktore ho s laskou vychovavame. Je velmi zlaty, sikovny, dobry, velmi aktivny, ale...
Problemy s nim nastali ked sa nastalo obdobie detskeho vzdoru pred vyse polrokom ako hadzanie sa o zem, kopance, bitky, kricanie a pod, proste zachvat zurivosti. Snazili sme sa mu odviest pozornost,alebo v klude a dorazne sme mu hovorili, ze nas nesmie bit, kopat, lebo to boli a pod., dalej preco sme mu nechceli nieco dovolit. Nepomaha nic, ani pevne objatie, jedine chvilkove ignorovanie. Sice teraz sa uz nehadze o zem, ale coraz viac a silnejsie nas bije, kope, hadze vsetko co je okolo a to uz je pre nas privela aby sme museli toto znasat.
Druhy velky problem je, ze sice ma velmi rad zvieratka. Vlastnime uz starsich psov a gekonov. Rad sa s nimi hra, najcastejsie zo vsetkych im hovori, ze ich lubi. Ale mysli si ze moze sa s nimi hrat ako s hrackami, aj bit ich palicou ci podobnymi predmetmi, sticovat, gekonom buchat po skle a podobne. Milionkrat sme mu to napominali, vysvetlovali ze to nesmie robit, parkrat aj placnutim po zadku. Bohuzial bezuspesne, este viac im robi zle a uz fakt nechapeme odkial ma take spravanie. U nas medzi nami bitky vobec nie su, ani zvierata nebijeme tak preco to robi? Niektori nam povedali, ze take dieta si este neuvedomuje, ze robi druhemu zle.
Sme uz uplne zufali, niekedy musime pocuvat od rodicov, ze maleho nevieme vobec vychovavat a naopak ho rozmaznavame a dovolime mu uplne vsetko co nie je pravda. Ved ani nam sa take spravanie vobec nepaci a psov a gekonov kvoli nemu nebudeme davat prec. Ako podla Vas mame riesit tieto problemy? Dakujeme velmi pekne za odpoved.

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Z vášho popisu mám dojem, že vy ste takí pokojní, mierumilovní a láskou prekypujúci rodičia a že si celkom neviete/nechcete zobrať za svoje rázne, prísne, chladnejšie prejavy voči vášmu malému synčekovi v daných situáciách. Také malé dieťa si veľa vecí neuvedomuje. No z nášho hlasu a správania veľa vycíti. Napr. aj mäkkosť alebo autoritu...
Je to podobné ako zaobchádzať so psom - prepáčte mi to prirovnanie, no moja skúsenosť je taká. Ak psovi poviete nesmieš s láskou a mäkkosťou v hlase, pomalým, rozvláčnym sladkým spôsobom, nebude si z vás nič robiť. Ak to niečo urobí aj po povele nesmieš a nebude nasledovať žiadny dôsledok, bude povel nesmieš brať ako nejaké slovo, ktoré jeho pán/pani hovoria ale vlastne si to nebude vedieť spojiť s tým, čo očakáva pán/pani. Teda ak vy svojmu malému synovi vysvetľujete namiesto toho, aby ste mu krátko a jasne dali najavo, že to nesmie a ak mu opakujete dokola, čo nemá robiť a nepoužijete dôsledok, nevie, čo odo neho chcete alebo možno aj vie, le nemá dôvod to robiť.
Ak búcha na gekoní dom, povedzte mu, aby odišiel "za (demarkačnú) čiaru". Ak to neurobí, odveďte ho do inej miestnosti. Ak stále odchádza napriek vášmu zákazu za gekonmi, zamknite dvere...
Ak vás udrie, chyťte ho za ruky, jemne a pevne zároveň, pritiahnite si ho k sebe a povedzte mu jasne a krátko, že to nesmie robiť, že to sa vám nepáči (stačí, ak mu poviete len "to nesmieš!"). Ak bije psa, treba mu zobrať palicu, odviesť ho preč, spolu aj s "povelom" "to nesmieš robiť"...