bije druhých zo zábavy

Dobrý deň prajem,

Prosím vás o radu a vaš názor na vec.
Moj syn ma 38 mesiacov teda 3 roky. Mame niekolko problemov.
1.bije svoju mamku tatika babku dedka a bližšie osoby. Vopred musím povedať, že som ho nikdy netrestala bitkou ani vychovnou po zadku ako to rodičia zvyknu. Je však nespratnik a neposlušník a občas je problem mu dohovoriť či donutiť ho aby vykonal čo sa od neho momentalne žiada,..robí rád naschváli alebo je neustupčivý alebo si proste robí ďalej po svojom. Slová vždy nestačia a niekedy ho musim fyzicky donutit urobyť čo treba( vyjsť po schodoch, isť do kupelne umyť sa, držať ho pevne za ruku ked mi vonku uteká, pripadne nepustit ho od stola kým nepovie pekne,že dojedol a neprosí si papať..a pod.) Stalo sa par krat, že starý rodičia mu dali par krat po zadku akože teda tak aby ho to nebolelo a detko vtipne poznamenal "dostaneš na dupu ručne stručne- pochopil si?"a naš Silvík pravdaže zareagoval s usmevom a potom si ešte vypytal ďalšiu - mal z toho zábavu a tak je to proste z bitkou. Ked čokolvek zle spravim hoc aj nehodou nechtiac ( zhodim hračku na zem, rozlejem čaj, banality ktore sa ho často netíkajú) alebo mu nesplnim čo si vymyslel alebo mu znemožním niečo čo si zaumienil prave v momente urobyt povie mi, že ma za to pobije pripadne niekedy povie " ja ťa za to pobijem ručne stručne na ...".Pred touto háškou zvraští čelo, zaručí (ako jeho tatik ked sa pri niečom zlostí) a povie "ja sa na teba hnevám". No mám pocit, že je to viacmenej len taka čudná hra lebo nie vždy ma dôvod sa skutočne hnevať. Ono je pravda,že keď niečo vykona čo nemal dávam mu najavo moj nesuhlas a ak sa hnevam poviem mu o tom "hnevám sa na teba" - "nepáči sa mi, že ma kmásaš za vlasy" - "nerob to"-"prestaň mi to robyť"....vysvetľujem mu ,že ma to bolí,že mi ubližuje, vysvetľujem mu, že ľudia sa nesmú biť, že ak sa bude biť nebudu sa s ním detičky chcieť hrať..atď.. Skusila som aj to čo som nikdy nechcela : vrátila som mu facku či podupe či potahanie za vlasy takou silou ako on mne. Reakcia bola taká, že buď sa zľakol a začal silno plakať alebo ma ďalej bil a smial sa pri tom...raz si dokonca vyhrnul tričko a z usmevom mi zahlasil mami tu ma pobi po brušku....teda tato metoda je tiež neúčinná. Skusila som to ako pokus kedže slovne dohovaranie nefunguje a tiež rodina stale na mna tlačila s tým, že on to musí pocítiť na vlastnej koži že bitka bolí a že sa neoplatí biť druhých. No nepríde mi to správne pretože dospelí niesu rovnocenný superi a ak sa má poučiť tak v kolektíve detí kde mu to vrátia. Len aby sa nestal bitkárom ktorý nemá kamarátou a svoju autoritu v kolektíve si vynucuje negatívou pozornosťou. Teda neviem ako ho odučiť od týchto prejavov. V septembri nastupuje do škôlky. V juni sa mu narodi surodenec načo ho pozitívne pripravujeme počas tehotenstva a zdá sa, že sa naň teší a rád počúva o bábetkách o tom ake su čo vedia ako rastu a učia sa...teda on vie,že to nebude hned partia preňho no mám aj obavy či nebude naň velmi žiarliť a nedojde aj k tomu,že bratčeka bude chcieť "pobiť"...
2. Nesustredenosť a hravosť. Problem je v to,že hľadám spôsoby ako ho prijmeť aby robil to čo si daná situácia vyžaduje.
Napr. keď je má jesť a nie hrať sa s hračkami naťahovať sa za vecami na stole zhadzovať noviny odbehovať od stola liezť pod stoličku otačať sa na stoličke pripadne si vymýšľať,že chce sedieť na inej stoličke či postojačky pričom poľa nálady odíde od stola a uteká preč (upozornujem podľa nalady si zmyslí že on sa ide hrať ale vobec sa neriadi pocitom nasýtenosti) - krmim ho stále ja to je kapitola sama o sebe, ...
Napr.Keď si čistíme zuby on robí všetko iné len si nečistí zuby - teda vyberá kefky a chce čistiť odpad v umyvadle. S kefkou si chce holiť bradu. Prve čo urobí - zje z kefky zubnu pastu. Keď sa snažím čistiť mu zuby hríže mi silne do kefky a nechce pustiť a to aj niekolko krát zasebou. Ak sa chití sám čistenia zubou tak si ich čistí "tak strašne silno" až frká vodu na zrkadlo. Teda zuby mu čistím ja.
Napr. Ak chcem aby si umyval ručky sám tak on tlieska pod tečúcou vodou a mydlo rovno zmyje do umyvadla pričom ho učím ako sa umývaju ruky načo je mydlo ale on sa predovšetkým zabáva a neposlúcha. Teda ruky mu umyvam ja.
Napr. keď sa má obliekať hraje sa tak, že hrá divadlo ako mu to nejde ako on nevie a vypytuje sa ma kde ma strčiť nožku a či do teplačkou idu nožky alebo ručky, inokedy tvrdí,že má rúčky na dovolenke a schová ich za chrbát, pripadne začne tvrdiť,že je bábetko a on sa sám nevie a on potrebuje pomoc. Vie sa samozrejme velmi rýchlo zobliecť aj obliecť o čo nás párkrát presvedčil.
Napr.upratovanie hračiek. Každý večer musí upratať hračky vo svojej izbe. Neustále ho napominam a citim sa ako policajt ktorý gezuje za každý prešľap. Totiž on ked ukladá auta na policu tak každé jedno chce parkovať a proste hraje sa pri tom ako odkladá a zabuda sa pri hre, neustale ho napominam "odlož " "nehraj sa, odkladaj" "zober do ruky toto autičko a odnes ho na policu"alebo začne hračkami hadzať a ukladať ich kam nepatria. Ak neposlúcha moje príkazi ani po tretí raz zatvorím ho sameho do izby na 2-3 min. a vrátim sa - opýtam sa ho či už bude pekne odkladať hračky, upozorním ho,že je čas odkladať hračky a už sa hrať nemôže. Väčšinou to zaberie na 1. alebo 2.krát. Je to takzvaná metóda timeout. Ked ho zatvorím sameho tak velmi plače alebo sa zlostí ale nechcem tuto metodu používať pri každej jeho neposlušnosti. To by som ho celé dni len zatvárala do izby a obavam sa,že by z toho mal traumu. Trvá nám aj 30 min. kým poupratujeme izbu pritom povyberať hračky vie rýchlo.
Napr. prideme z vonka a poviem mu aby sa vyzul a zobliekol. On vzdoruje tak,že si ľahne a odmieta sa sám zobuť, žiada aby ho niekto zobul. Ked ho nik nezobúva začne akože plakať. To však nepomáha. Ja mu len zopakujem čo má robyť a vysvetlím mu že je velký a šikovný chlapček a že to dokáže bez pomoci a odídem vedľa do izby. Ak sa nič nedeje prídem za ním za 2 minuty a opýtam sa ho či sa už zobul, zopakujem mu čo má robyť a ak nič nerobí znovu opakujem postup až kým sa nezačne zobuvať a zobliekať. Zaberá to ale trvá to dlho aj 10-15 minút.
3. hra hranie
kreslenie: vie nakresliť krasne kruh uzavretý keď sa snaží, vie nakresliť krátku čiaru, snaží sa nakresliť obluk. Kresliť chce iba autička no ked sa mu nedarí nepáči sa mu čo nakreslil začmáre kresbu a skuša znovu. Pokúsi sa asi 5x a potom povie aby som ja nakreslila lebo on to nevie. Ked nakreslím tak mi ho začmáre. Kresliť vydrží len krátko, rýchlo sa vzdáva a odchádza.
staviame dom z kociek: on sam stavať nechce, chce aby som ja postavila. Skor ako stihnem dostavať zburami to akože je auto buldozer a takto sa chce hrať.Sam ale odmieta stavať. Skušala som mu navrhnuť že teraz nech postaví on domček a ja ho budem burať a že ma nebaví ked iba ja staviam a nepáči sa mi,že mi to stale zbura. Teda nepokuša sa tvoriť.
Stavam parkovisko s autami a o mi ho príde s autičkom rozbúrať.
Skušame stavať s lega auta ale väčšinou sa hneď vzdá a povie aby som mu postavila ja. Postavim autičko z lega a on ho rýchlo rozoberie aby ho zničil. Lego nakoniec končí ako terén pre autička prípadne ho ho rozburdá s autami po celej izbe.ked bol menší 2,5 ročný už si vedel pekne postavať jednoduche auto a vyslovene ho bavilo spájať tie kocky dokopi - krasne sa sústredil.
Vie krasne skladať jednoduché puzzle 15 dielne. Samostatne postavi celý obrázok aj bez pomoci. Dokonca dva celkom nove postavil na 1. pokus sam! Teraz o ne už stratil zaujem.
Auta su jeho najobludenejšie hračky. Baví ho burať s autami, rozoberať ich a ničiť, stavať z nich vrakoviská a vyrábať vraky ktoré sa potom pokuša opäť zložiť. Nevieme mu vysvetliť že nemôže ničiť auta, že sa nedajú znovu opraviť. Tiež ho baví jazdiť s autami po posteli dookola. tam a späť.
Ked sa s niekym hraje neustale mu ukazuje to nie tak sa hraj to musiš takto. Ničí každú snahu o kolektívnu hru pripadne pokus niečo ho naučiť. Pritom chce aby sa s nim niekto hral.Ako ho motivovať aby získal ochotu učiť sa a túžbu tvoriť.

Je toho veľa a je to dlhé ale su to naše problémi. Čo mi viete poradiť, pripadne mi ozrejmiť pričiny jeho správania. Mam obavy ako budem zvládať jeho výchovu ked sa nám narodí druhé dieťa. Nebudem mať tolko času sa mu takto zdlhavo venovať. Na výchovu som sama, manžel nemá tolko času ani trpezlivosti sa mu takto venovať. Ako riešiť tieto problémi. Je to veľmi múdre dieťa, veľa argumentuje a presvieča, veľa si pamätá, vie sa dosť dobre vyjadrovať a formulovať svoje myšlienky, vymyšľa si príbehy,pozna farby, abecedu,čísla, vie počítať do 3-4roch, je všímaví voči okoliu, vie sa vonku dobre orientovať (vie kadiaľ sa ide do obchodu, kde sa odbočuje na zahradu na sidlisko- pozna a pamätá si miesta, zážitky spred mesiacov-maličkosti). Vyhľadáva detský kolektív no ked je v ňom zaujíma sa prevažne o ich hračky a nie o nich.Dievčatká má veľmi rád, chlapci ho nezaujímajú. S dievčatkami sa chce obymať, pomáhať im, o chlapcou nemá záujem iba o ich hračky.

Ďakujem za Váš čas.