Vobec nepocuva zakazy

Question

Vobec nepocuva zakazy

19. 06. 2010 (18:47) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobry den prajem, chcem vas velmi poprosit o radu. Mam 2-rocneho syna, je to mile, rozumne dieta, zacina hovorit. Problem mam s mojou vybusnou povahou a jeho nepocuvanim zakazov. Mam to o to tazsie, ze mame doma aj male steniatko a zvladat obocho nie je lahke popri pracam v domacnosti.
Jediny problem ktory so synom mam je, ze nepocuva moje zakazy, napr. poviem mu aby neotvaral vchodove dvere, lebo nam ujde psik, no on ich vzapati otvori a smeje sa, ze pustil psika von, a to sa opakuje znova a znova. Alebo mu poviem-pod jest, mas hotove jedlo, no on vobec nereaguje ani na piate zavolanie, ani sa len na mna nepozrie a robi si dalej po svojom. Ja potom hrozne znervozniem a kricim ako nepricetna a mam uz vycitky, ze som hrozna matka, aj manzel sa uz hneva, ze na neho stale kricim a k nicomu to nevedie, ale mna synova ignoracia dovadza do sialenstva a neviem si inak pomoct. Napriklad dnes mi vylial velke vedro vody na podlahu len co som sa stacila otocit, v takych situaciach neviem co robit. Par krat uz dostal aj po zadku, no pomohlo to na par minut.
Velmi pekne prosim o radu.
Zuzana

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Niekedy dieťa lepšie reaguje na príkazy alebo na také vyjadrenia, ktoré hovoria o tom, čo robiť môže. Zákazy totiž na mnohé deti fungujú ako rozkazy či príkazy. Dieťa akoby nepočulo to ne- a nie, ktoré vo vete je a reaguje akoby iba na to ostatné. Teda namiesto "neotváraj dvere" akoby počulo "otváraj dvere"... Preto je dobré začať formulovať tak, aby vo vete dieťa počulo to, čo urobiť má alebo môže, napríklad zatvor dvere, nechaj dvere zatvorené, poď od dverí ku mne...
Druhá vec je, že dvere sa dajú zamknúť a kľúče odložiť mimo dosahu dieťaťa, takže sa dá pomerne ľahko zabrániť tomu, aby ich dieťa otváralo.
Dospelí, matky, otcovia, ktorí sa o nejaké dieťa starajú, musia predvídať, myslieť dopredu a vnímať svet aspoň trochu očami dieťaťa a hlavne dôsledkov. Tak ako vieme, že ak necháme nôž na kraji stola a dieťa už dočiahne na toto miesto, a vieme tiež, že nôž je v rukách dieťaťa nebezpečný, že si s ním môže ublížiť, budeme zrejme dávať nôž na miesto, kde ho dieťa nevie dočiahnuť. Ak robíme niečo s vodou a vedrom, tiež je dobré myslieť na to, čo mohlo nasledovať.
Niektoré deti sú náročné na našu pozornosť, vyžadujú od nás, aby sme rátali so všelijakými možnosťami, niekedy aj takými, ktoré by nás ani vo sne nenapadli.
A ak nejde ku stolu, keď je čas, treba jedlo zobrať preč, keď vy dojete a dať dieťaťu až nasledujúce - teda napr. olovrant, ak odmietlo prísť v stanovený čas k obedu. Povedzte mu ale, že keď vy dojete, jedlo už nebude, obed skončí. No potom to musíte aj dodržať.
A ak o sebe viete, že ste výbušná, bolo by možno dobré uvažovať o psychologickom poradenstve alebo psychoterapii. A možno aj o tom, aby ste si mali čas aspoň v nejakej malej miere, ale viac ako doteraz, oddýchnuť, vypadnúť z domu, môcť ísť cvičiť, pokecať s kamarátkou...