Prosba o radu 2
, Autor: Registrovaný používateľProsím Vás o pomoc. Vzdorovitosť mojej dcéry sa viac a viac stupňuje. Stále to na ňu príde ked vstávame ráno do škôlky, začne jačať a revať, mať záchvať až do nepríčetnosti ja začnem kričať až potom vybuchnem a nakričím na ňu. Dnes som to urobila inak, keď som ju poslala do izby lebo som ju už nedokázala udržať na rukách a cítila som sa bezradná, pošla som za ňou a a ukľudnila som ju, nahovorila som ju že pôjdeme kúpiť plávacie koleso aby sme mohli isť na kúpalisko. Dla sa prehovoriť ale netrvalo to dlho, keď sme boli pred škôlkou tak zase to na ňu prichádzalo, ale tam už zauradovali učiteľky a vzali ju na ruky a neviem čo bolo ďalej lebo,vyzdvihol ju manžel a on sa na detaily nepýtal. keď sme prišli po škôlke domov tak bolo všetko OK, ale asi o piatej večer, keď sme sedeli vonku u babky, zrazu som videla že to na ňu ide, začala z ničoho nič fňukať a hneď začala rozprávať babke že chce byť chorá /papala hrášok čo sme s babkou čistili/. Keď som ju už brala domov, bývame o ľ domy ďalej tak to už vystrájala jak nepríčetná. Došli sme do izby ale to už som ju nemohla udržať, bolo ťažké ju objímať a vysvetľovať jej nech sa ukľudní. Ona mi kričala že ma neľúbi, nech jej dám nôž aby mi mohla odrezať hlavu, ráno ma chcela hodiť do studne aby ma utopila, ja som ju len plačky držala v náručí a hovorila jej že ju ľúbim. Stále mi opakovala, že nech jej vyberiem jedlo z bruška aby bola mal, že ona už nechce nič jejsť aby bola mal, že chce byť taká malá aby sa zmestila do bruška. Prosím vás o radu, mám vyhľadať psychologa, robím niekde chybu, vo výchove? Mám ju veľmi rada, je to moje prvé dieťa, veľmi vytúžené, nikdy taká nebola, aj keď bola malá nikdy neplakala. Keď sme sa upokojili tak mi povedla, aby sme si spievali keď pôjdeme spať, tak ako sme to robili keď bola maličká. Môže to na ňu vplývať to že ssom sa jej viac venovala keď bola maličká, teraz chodím do práce ale stále spolu ideme doškôlky aj ju z nej vyberám, doma sa tiež hráme často. Len v poslednej dobe čo bola chorá bola viac s tatikom, lebo ja som nemohla byť s ňou doma. Môže to byť iný vplyv od otca ako odo mňa, manžel ju ľúbi a sme spolu šťastní, vo výchove sme podobný, podporujeme sa ale toto čo sa deje s dcérkou nás zaskočilo a nevieme ako ďalej. Ďakujem za vašu radu. S pozdravom Jana