Trpezlivosť ruže prináša: Ako naučiť dieťa čakať a vydržať?!
„Mamíííí, kedy sa už so mnou konečne pôjdeš hrať?“ Štandardná otázka na dlhých cestách autom: „Kedy tam už budeme?“ Alebo nekonečné čakanie na narodeniny: „Kedy už dostanem darčeky?“ Trpezlivosť a výdrž nedostávajú deti do vienka.
Rodičia im však môžu pomerne skoro priblížiť pojmy ako „hneď“ alebo „neskôr“. Prezradíme vám ako.
Rutinou k trpezlivosti
Približne v šiestich mesiacoch začínajú bábätká registrovať v priebehu dňa určité časové úseky. Bez toho, aby vedeli pochopiť čo presne znamenajú, sa učia, že za jednou akciou nasleduje druhá. Ak počuje bábätko bublať vodu v rýchlovarnej kanvici, naučilo sa, že čoskoro dostane fľašu s mliekom. Ak sa zatiahnu žalúzie, znamená to, že sa ide spať. Keď napúšťa mama vodu do vane, dieťatko vie, že čoskoro bude vyzlečené a bude sa môcť kúpať. Vďaka týmto rutinným postupom majú malé deti deň štruktúrovaný a učia sa i prvým formám trpezlivosti.
Ročné dieťa a trpezlivosť
Čím je dieťa staršie, tým viac detailov vníma a formy trpezlivosti sú komplexnejšie. Ročné dieťa si všíma postupnosť jednotlivých činností a trvá na tom, aby sa všetko robilo tak ako vždy: Keď idem večer do postele, mama ma vyzlečie a ja dostanem čistú plienku. Potom mi oblečie pyžamko. Uloží ma do postieľky a ja dostanem svoju fľašu. Následne mi mama niečo zaspieva, dá mi pusu a zhasne svetlo. A beda, ak vynechá čo len jeden krok alebo niečo na tomto postupe zmení! Čas je u malých detí viazaný na činnosti: Najskôr sa vždy robí toto, potom nasleduje toto. Deti dbajú na detaily a všetko dôkladne pozorujú, vedia čakať na nasledujúci krok o niečo trpezlivejšie. Lebo presne vedia, čo bude nasledovať.
10 účinných rodičovských fráz, ktoré uľahčia napäté situácie
Čas čakania sa dá preklenúť vysvetľovaním
TIP:
Robte jednoduché veci vždy tým istým spôsobom a vysvetľujte pritom, čo práve robíte. „Teraz pôjdeme pustiť vodičku. Aha, ako pekne šuští! Teraz dáme hračky do vaničky, prichystáme si osušku, tu máme olejček na masáž. A teraz sa vyzlečieme. Jedna rúčka, druhá...“ Ak budete svojmu dieťaťu vysvetľovať časový priebeh vašich činností, svojim hlasom (intonáciou i mimikou) odpútate jeho pozornosť a zároveň tak budete podporovať jeho trpezlivosť. Lebo takto sa učí, že tento postup je nevyhnutný, aby mohlo ísť do obľúbenej vodičky. Okrem toho vás môže pozorovať pri vašej činnosti, prípadne pripravovať veci „spolu s vami“ – vo vašom náručí, čím sa zároveň preklenie čas čakania.
„Ešte raz sa vyspíme“
Približne od dvoch rokov začínajú deti pomaly chápať časové pojmy ako „včera“, „zajtra“ alebo „neskôr“. Teraz už vedia odhadnúť i význam slovíčka „hneď“. Ak znamená „hneď“ vždy približne jednu až päť minút, dieťa sa naučí, že nemusí čakať príliš dlho. Ak však používate „hneď“ pre úplne rôzne časové intervaly, nebude vášmu „hneď“ dôverovať a bude hundrať, kedy to už konečne bude.
TIP:
Poskytujte dieťaťu konkrétne časové údaje. Keď sa opýta, kedy pôjdete navštíviť starú mamu, použite pri vysvetľovaní toho, koľko ešte musí čakať, radšej formulku „Ešte raz sa vyspíme“ namiesto „Zajtra“. Ak chce dieťa vedieť, kedy s ním už konečne pôjdete na detské ihrisko, určite nebude vedieť čo si počať s časovým údajom „o 10 minút“. Takéto abstraktné časové pojmy ako „o 5 minút“, „ o 3 týždne“ alebo „o rok“ chápu až deti školského veku. Vysvetľujte svojmu dieťaťu, čo všetko ešte musíte urobiť (napr. „Ešte vyvesím bielizeň“) a dovoľte mu prizerať sa alebo – ešte lepšie – pomáhať vám. Lebo keď je samo niečím zamestnané, ujde mu čas čakania rýchlejšie.
NAUČTE deti samoregulácii. Prečo je taká dôležitá?
Trpezlivosť vekom rastie
V predškolskom veku sú deti (pomaly) schopné odsúvať svoje potreby. Učia sa čakať a byť trpezlivé, kým sa ich potreba uspokojí – napriek tomu to ale niekedy ešte „hapruje“. U trojročných detí sa musí napríklad čas čakania krátiť pomocou čítania alebo rozprávania príbehov (napr. v čakárni u lekára, na autobusovej zastávke a pod.). Trpezlivé bývajú najskôr vtedy, keď majú plný žalúdok a nie sú unavené.
TIP:
Až od štyroch rokov sa u detí vyvíja dostatočná schopnosť empatie, aby si vedeli predstaviť, čo si iní myslia a cítia. Až vtedy sú schopné pochopiť, že ony samy musia chvíľu počkať, lebo najskôr sa musia naplniť naliehavé potreby iných (napr. škvŕkajúci žalúdok hladného bračeka). Deti sa v tomto období postupne učia svoje činnosti plánovať. Ak im to prinesie výhody, sú dokonca ochotné dobrovoľne čakať. Takto boli v jednom experimente postavené troj- a štvorročné deti pred voľbu – buď dostanú jednu nálepku hneď, alebo štyri nálepky o niečo neskôr. Trojročné deti chceli svoju nálepku hneď a uspokojili sa s ňou. Štvorročné radšej počkali, aby potom dostali viac nálepiek. U detí predškolského veku sa rozvíja aj schopnosť venovať sa nejakej inej veci bez toho, aby stratili z očí svoju pôvodnú potrebu. Dokážu robiť niečo iné, kým sa im mam pripraví chlebík na olovrant alebo ocko spustí DVD s obľúbenou rozprávkou.
Trpezlivý v škôlke, doma nie?
Deti by teda mali byť teoreticky trpezlivé, v praxi to však často vyzerá inak. Často je trpezlivosť detí v materskej škole o niečo lepšia ako doma. V týchto prípadoch rodičia neurobili všetko, čo mohli – totiž neukázali dieťaťu, že aj tu sa oplatí čakať. V materskej škole sa podporuje samostatnosť detí – a tým aj trpezlivosť a výdrž pokojným spôsobom. Ak sú rodičia neustále vystresovaní a hektickí, napríklad deti obliekajú a vyzliekajú, a pretože sa ponáhľajú nenechajú to na deti – vtedy sa len ťažko naučia, čo znamená byť trpezliví a samostatní. A pritom k trpezlivosti vedú malé kroky. Ak dostane dieťa čokoládu vždy priamo v obchode namiesto toho, aby vydržalo 10 minút, kým príde domov, niet sa čo čudovať, že sa nenaučí na niečo čakať.
Čo robia deti v škôlke a prečo sú také unavené
Dajte deťom čas
Nerobte za dieťa všetko, radšej mu poskytnite čas, aby si veci riešilo a vybavovalo samo. K tomu patrí aj to, že sa samo oblečie, samo zamkne zámok na bicykli alebo si zaviaže šnúrky na topánkach. A to aj vtedy, ak sa ponáhľate do práce a urobili by ste to zaňho šmahom jednej ruky. Ak žiadate trpezlivosť od svojho dieťaťa, sami musíte byť trpezliví. Aj keď by to znamenalo vstať o polhodinu skôr.
Vďaka zážitkom úspechu, napríklad ak si dieťa konečne vytiahlo pančušky až hore, sa naučí, že sa oplatí „zostať pri jednej veci“ a nevzdávať sa. Cvičte jeho trpezlivosť pri každodenných záležitostiach: Jesť sa začne až vtedy, keď budú všetci sedieť pri stole. Darček od tety si môže dieťa rozbaliť až vtedy, keď si návšteva vyzlečie kabát a všetci ju pozdravia. Hračka v McDonald-e sa otvorí až po dojedení. Preklenutie malých časových úsekov pomáha dieťaťu byť trpezlivým aj neskôr, pri dlhších časových úsekoch.
Čas na rozvíjanie sa
Ak majú deti málo výdrže, môže to byť aj dôsledok toho, že sú neustále „vytrhávané“ zo svojej hry alebo iných aktivít. Okrem toho poukazujú odborníci na to, aké je dôležité, aby mali čas na zamestnanie seba samých. Nemyslite si preto, že musíte svojmu dieťaťu neustále dávať ponuky na hru. Dieťa, ktoré sa nudí a má dostatok času nájsť si svoju vlastnú zábavu, má najlepšiu šancu stať sa kreatívnym. Vďaka „voľnému“ času sa naučí hrať sa a rozvíja nápady na nové hry.
TIP:
Ak je dieťa zahĺbené do nejakej hry, nerušte ho, ak to nie je nevyhnutné. Ak sa o chvíľu bude podávať večera, povedzte mu o tom napríklad v 10-minútovom predstihu, aby sa dokázalo pripraviť a hru svojským spôsobom ukončiť. Okrem toho sa tak lepšie naučí odhadovať časové intervaly.
Jednoduchý tip pre rodičov: TAKTO budú deti poslúchať
Buďte dôslední
Práve vtedy, keď rodičia telefonujú alebo sa chcú porozprávať s inými ľuďmi, sú mnohé deti netrpezlivé a začnú vyrušovať. Mnohí rodičia sú z toho pochopiteľne podráždení a reagujú nahnevane. Napríklad v prípade Maje a jej mamy je zrejmé, prečo nie je päťročné dievča v tejto chvíli ani trochu trpezlivé – lebo svojím rušením dosiahlo cieľ. Naučilo sa, že jeho mama radšej ukončí hovor, akoby sa s dcérou dostala do konfliktu a ukázala jej, že rušenie jej nič neprinesie alebo dokonca zmarí spoločnú hru. Prečo by teda mala čakať a zabávať sa sama?
TIP:
Už v ranom veku začnite s tým, že budete svojmu dieťaťu ukazovať, že v určitých momentoch nechcete byť rušení. Keď telefonujete, malo by byť jasné jedno: Hovor ukončíte až vtedy, keď to budete chcieť vy sami. A mimochodom – vaše dieťa by malo získať skúsenosť, že zostanete dôslední, aj keď bude plakať a rušiť vás. A to sa dozvie len tak, že mu napríklad nedovolíte druhú porciu zmrzliny, ak ste predtým povedali, že len jednu, alebo extra čas pri pozeraní televízie len preto, aby ste mali od neho konečne pokoj. Ak však nariekanie nebude viesť k cieľu, a prípadne ešte predĺži čas čakania, dieťa s tým v určitom momente prestane a pokúsi sa dostať sa k cieľu iným spôsobom.
Naučiť deti trpezlivosti je skúškou trpezlivosti rodičov
Nie je jednoduché nevzdať to a nezbavovať sa neustáleho mrnčania a dobiedzania tým, že povieme: „No dobre, ale len výnimočne, ...a už mi daj pokoj.“ Odolať si žiada pevné nervy, ale oplatí sa to. Buďte láskaví a milujúci, keď dieťaťu vysvetľujete, prečo musí čakať a vydržať. Učte ho, že čakanie prináša ovocie. Pomôžte mu rozprávaním príbehov a rozprávok, kde sa čakanie vyplatilo a prinieslo nečakanú odmenu.