Čo bolo nového v škôlke? NIČ!

škôlka, škôlkár, rodičia, komunikácia
7.9.2017 v kategórii Dieťa, autor Redakcia, foto: istockphoto.com

Stáva sa aj vám, že vaše troj-štvorročné dieťa nechce nikdy rozprávať o škôlke? Potom sa ho skúste pýtať inak. Ponúkame vám sedem nápadov ako viesť rozhovor s malým predškolákom tak, aby jeho odpoveď na otázku „Čo bolo nového v škôlke?“ nebola vždy „Nič!“.

7 rád, ako sa zhovárať so škôlkarom

 škôlka, škôlkár, rodičia, mama, rady, rozprávať

Prečítajte si: Čo robiť, ak máte doma urážlivca?

Nechajte dieťa vydýchnuť!

Ani vám by sa nepáčilo, keby vás prepadli už vo dverách pri odchode z práce s rôznymi otázkami a prianiami. U detí to funguje presne tak isto. Po namáhavom dni v materskej škole alebo návšteve u kamarátov potrebujú najskôr chvíľku na výdych – aj keď ide mama takmer umrieť od zvedavosti. Potom sa väčšina detí rozrozpráva aj sama od seba.

Buďte konkrétni!

Ten kto sa nudne pýta, dostane aj nudnú odpoveď: „Ako bolo v škôlke?“ „Dobre.“ Kto sa spýta o niečo precíznejšie, definitívne sa dozvie viac: „A ako si sa dnes hral/a v škôlke?“ A čo ešte väčšinou pomáha: Po pekných a zaujímavých veciach sa pýtajte aj na tie menej príjemné: „Čo sa ti dnes v škôlke páčilo?“ a „Čo dnes nebolo také dobré?“

Rozprávajte sami!

Domnievate sa, že vaše dieťa smúti a nechce vám o tom povedať? Potom sa pokúste prekonať jeho zdržanlivosť tým, že budete rozprávať o vás samých. Napríklad o tom, ako vám je, keď sa s niekým hádate. Alebo ako ste sa ako dieťa voľakedy cítili, keď vám niekto robil zle a hneval vás.

Prečítajte si: Nerobte z ľaváka praváka

Nekomentujte všetko!

Odborníci na komunikáciu tvrdia, že niekedy je mlčať zlato. Ten, kto hneď hodnotí každú odpoveď dieťaťa (či už pozitívne alebo negatívne) riskuje, že zadusí rozhovor už v zárodku. Naberte odvahu a vypočujte si rozprávanie vášho dieťaťa prešpikované fantáziou až do konca. A ak sa skutočne musíte niečo opýtať, zdržte sa zbytočných komentárov a buďte struční.

Zmeňte tému!

Namiesto toho, aby ste uviazli v rozhovore stále na tom istom mieste, je niekedy vhodnejšie od pôvodnej témy odbočiť a začať robiť niečo úplne iné. Veľa detí je oveľa zhovorčivejších pri hre alebo počas malej prechádzky či výletu.

Pozerajte sa preč!

Zabudnite na výrok „Pozeraj sa mi do očí, keď sa s tebou rozprávam!“ Pravý opak funguje často oveľa lepšie. Vedci zo škótskej Univerzity Stirling totiž prišli k záveru, že mnohé deti sa vedia pri rozprávaní koncentrovať lepšie vtedy, keď nie sú pritom fixované očami.  

Mohlo by vás zaujímať: Čo zaručene nechce viacdetná matka počuť ALEBO Koľko detí je dnes akurát?

Neurážajte sa...

... keď váš malý mlčanlivec nechce zo seba nič dostať! Nemôžete urobiť nič viac ako to, že mu budete stále dokola signalizovať, že ste pripravení na rozhovor. Aj deti majú právo na malé tajomstvá.

unavené dieťa, nekomunikuje, škôlka, škôlkár

Záver

Keď dieťa nechce doma hovoriť o tom, čo zažilo počas dňa v materskej škole, bývajú mnohí rodičia zarmútení. Je to však úplne normálne. Poobede sú deti často už také unavené, že nemajú chuť príliš rozprávať o tom, čo sa dialo v škôlke a v tomto veku  jednoducho ešte stále žijú momentálnou prítomnosťou. Nevŕtajte preto príliš do dieťaťa, aj keď to nie je vždy ľahké. Buďte ale vnímaví, možno sa časom dozviete aj detaily.

Anketa: Rozpráva vám vaše dieťa, čo zažilo v materskej škole?

„Áno a nemusím sa na to ani pýtať. Lucka rozpráva o škôlke bez prestania. Jediné na čo sa pýtam je, čo mali na obed, aby som vedela, či jedla alebo nie.“ (Jana, dcéra Lucka)

„Timko na začiatku nerozprával takmer nič. Keď som sa ho pýtala, vždy som dostala odpoveď: ja neviem. Potom nám začal pri obede hovoriť o tom, s kým sa hral, čo robil... Ale prvú polhodinu ho musím nechať tak a nič sa nepýtať, lebo je úplne hotový. Neskôr sa rozrozpráva aj sám.“ (Bibiána, syn Timotej)

„Jediné, čo od neho počujem je „dobre.“ (Simona, syn Miško)

„Málokedy. Väčšinou z neho musím ťahať každé slovko. A keď sa ho spýtam, čo pekného dnes robil, odpovie: „Hral som sa.“ Na otázku, čo bolo na obed, odpovie: „Polievka.“ (Paťa, syn Hugo)

„Moja dcéra chodí do škôlky zhruba 3 mesiace a keď sa jej po ceste domov opýtam, čo dnes robila, väčšinou po krátkom zamyslení odpovie: „Nič!“. Pokúšam sa aj dobiedzať a vŕtať do nej, aby mi toho povedala viac, ale väčšinou bez úspechu.“ (Ivana, dcéra Ivanka)

„Hneď po škôlke sa nikdy nepýtam, kedysi som čítala, že deti potrebujú najskôr pokoj a musia spracovať to, čo sa počas dňa udialo. Potom sa vždy pýtam až pri večeri a vtedy je Kiko oveľa zhovorčivejší.“ (Danica, syn Krisitán)

Starostlivosť o mliečne zúbky

Ako zvládnuť prvý deň v škôlke?