TIP pre rodičov: Ako hovoriť s dieťaťom tak, aby počúvalo
Ako vyliečiť uši dieťaťa, ktoré vás nepočúva nie preto, že by nemohlo, ale preto, že sa mu nechce?
Voláte dieťa umyť si ruky, upratať izbu, prísť k stolu večerať – ale ono nepočúva. Mnohí rodičia sú zneistení a frustrovaní, keď sa už malé deti vzpierajú ich napomínaniam a požiadavkám.Stoja pred svojím tvrdošijným dieťaťom bezradne a jediné, čo v tej chvíli dokážu, je naň poriadne nakričať.
Pritom si väčšina rodičov želá prežiť všedný deň bez konfliktov. Často to chcú robiť lepšie ako ich vlastní rodičia a náhle zažívajú, že ich dieťa je schopné priviesť ich na pokraj nervového zrútenia. Ako teda vyliečiť „hluché uši“ vášho dieťaťa?
Jednoduchý tip pre rodičov: TAKTO budú deti poslúchať
Prečo deti nepočúvajú, čo rodičia hovoria
Ak deti nepočúvajú, môže to mať najrôznejšie príčiny. Najbežnejšie sú však nasledujúce dve: Po prvé dieťa nechce počúvať, alebo zo zdravotných dôvodov nemôže.
Pri prvej príčine ide o to, že dieťa v skutočnosti môže počuť, ale nemá chuť počúvať a namiesto toho robí radšej iné veci.
My dospelí hľadáme chybu veľmi rýchlo u detí, ale je možné, že sami musíme niečo zmeniť, aby nás deti počúvali.
V prípade, že dieťa nepočúva preto, lebo má zdravotný problém, dá sa veľmi rýchlo vyriešiť. Pri návšteve ORL ambulancie dokáže lekár veľmi rýchlo stanoviť, či (prípadne nakoľko) má dieťa poškodený sluch.
U približne 22 % všetkých detí v predškolskom veku sa totiž vyskytujú sluchové poruchy. V tomto prípade možno zvládnuť problém včas, cielenými prostriedkami a opatreniami.
TEST bábätiek: počujú dobre?
Problémy so sluchom však môžete odhaliť oveľa skôr. Už 4-mesačné dieťatko reaguje na zvuky.
TEST SLUCHU u bábätiek:
Skúste sa postaviť tak, aby vás nevidelo a tlesnúť. Ak sa otočí, aby zistilo, čo to bolo, je všetko v poriadku. Pokiaľ však, aj po opakovaných pokusoch, zistíte, že na nečakaný zvuk bábo nereaguje, kontaktujte lekára.
Výchova sebavýchovou: DIEŤA NIE JE ZLÉ
Ako hovoriť s dieťaťom tak, aby počúvalo
Ten, kto chce, aby ho deti počúvali, musí mať na pamäti jedno: Kričať cez celý byt ani opakovať výzvu desaťkrát neprináša žiaden osoh. Dôležitá je prítomnosť rodičov.
To znamená podísť k deťom, pozerať sa na ne, najlepšie vo výške očí. Dieťa si musí všimnúť, že rodič sa v tej chvíli zaoberá len ním samým.
Deti totiž ihneď vycítia nepozornosť rodičov a robia si ďalej to, čím sa práve zapodievajú: skáču na gauči, hnevajú sestru a samozrejme sa pokojne ďalej hrajú. Všetko je atraktívnejšie ako to, čo od nich očakávajú rodičia – ponáhľať sa, upratovať, čistiť si zuby, umývať ruky či vykonávať ďalšie obťažujúce činnosti. Potom je jasné, že „nepočúvanie“ je lákavé. Oslovte dieťa nahlas a zreteľne jeho menom a nadviažte s ním očný kontakt.
Podíďte k nemu, lebo čím ste od neho ďalej, tým menej sa cíti osobne kontaktované. Môžete si k dieťaťu kvoknúť tak, aby ste boli v rovnakej výške očí a položte mu ruku na rameno.
To mu pomôže koncentrovať sa na vašu požiadavku. Potom je takmer nemožné, aby ignorovalo vašu požiadavku.
TIP pre rodičov:
Dajte dieťaťu trochu času na to, aby splnilo to, čo od neho žiadate. Deti totiž reagujú oneskorene a vo väčšine prípadov vám odpovedia alebo splnia danú úlohu potom, čo chvíľku počkáte.
