Výchova sebavýchovou: DIEŤA NIE JE ZLÉ
Základná vec, ktorú o sebe dieťa má vedieť je, že je dobré. Zdvihnutý hlas a napomínanie z neho dobré dieťa neurobia.
Hovorte potichu a priateľsky, ale len, ak to tak skutočne cítite. Priateľskosť sa nedá predstierať. Buď hovorte priateľsky a potichu, lebo ste priateľskí, alebo povedzte dieťaťu, ako sa cítite.
Môže vás zaujímať: Harwardskí psychológovia radia: TAKTO vychováte dobré deti
Stíšte svoj hlas pri výchove
Tiché deti majú tichých rodičov. Hlučné deti majú hlučných rodičov. Ak chcete mat tiché deti, mali by ste sa držať dvoch pravidiel:
- hovoriť potichu a priateľsky
- nechať deti robiť hluk.
To si len zdanlivo protirečí. Deti totiž potrebujú určitú dávku hluku, ktorý sami spôsobia, aby sa cítili dobre.
Spomeňte si na školské prestávky. V domácnosti je často ten problém, že zariadenie bytu nezodpovedá potrebám dieťaťa. My máme v obývačke napríklad len regál na knihy, vankúše na sedenie, hojdaciu sieť a ohrádku.
ODPORÚČAME: VESELÁ RODINA: Terapia hudbou
Boli ste už niekedy s deťmi na dovolenke, kde bolo všetko dovolené? Aké boli deti? Lebo ak niekto nemôže spraviť nič zakázané, je dobrý .
Deti nie sú zlé
Jeden psychológ povedal: „Jediné, čo sa dieťa do 6. roku života musí naučiť je: JA SOM DOBRÝ.“ To je možné len vtedy, ak aj my rodičia považujeme dieťa sa dobré a to mu pomocou myšlienok, slov a činov ukazujeme.
Jediné, čo nám pomôže predísť konfliktným situáciám, je zmeniť seba, naše zmýšľanie. Trpezlivosť je dobrá vlastnosť, ale znamená to vlastne znášať niečo, čo nemôžeme vystáť. Musíme sa zmeniť tak, aby sme súhlasili nielen s našimi deťmi, ale aj s ich správaním.
Deti nerobia nič zlé, oni robia len niečo pre seba. Deti nie sú nikdy zlé.Dospelých vnímajú takých, akými naozaj sú, takže sebaovládanie nám veľmi nepomôže. Dieťa cíti, či sme na jeho strane.
Tri najčastejšie hriechy v zaobchádzaní s deťmi sú:
- veliteľský tón,
- podráždené zdvihnutie hlasu
- prerušovanie detí v ich činnosti.
Niektorí rodičia si povedia, že u detí dosiahnu niečo len so zvýšeným hlasom. To znamená, že to došlo už tak ďaleko, že zvýšený hlas sa stal zvykom. Keď raz za čas vyletíme z kože, nie je to tragické. Ale ak si navykneme hovoriť potichu, bude mať aj tiché slovo rovnaký účinok ako hlasné.
Čítajte aj: Rodičovská kreativita vo výchove: pomôže moment prekvapenia!
Zo začiatku je ale potrebná dávka trpezlivosti, pretože keď sú už deti navyknuté na krik, potrebujú čas, kým pochopia, že aj tiché slová sú mienené vážne.
Pozor na časté napomenutia
Určite to poznáte, dieťa s matkou sú na ihrisku. Dieťa sa hrá, matka sedí na lavičke a neustále dieťa napomína. Aj keď to hovorí tichým hlasom, na dieťa to má neblahý vplyv.
Chyba spočíva nielen v množstve napomenutí, ale aj v prerušovaní detskej činnosti. To platí aj pre bábätká a deti do troch rokov.
!Malo by sa stať pravidlom neprerušovať dieťa, ak je spokojne činné alebo nečinne spokojné.
Často to totiž vyzerá tak, že keď sa dieťa hrá, matka k nemu pribehne, dá mu pusu s tým, že ako sa pekne hrá. A keď dieťa od nej počas jej činnosti niečo chce, ona nemá čas.
