Výchova sebavýchovou: UTÍŠTE plačúce dieťa!
Ako sa zachovať, keď naše dieťa plače? Skúste využiť naše rady.
Utíšte dieťa, keď plače
Poznáte to? Začína sa to plačom. Na rozdiel od sveta dospelých platí pre deti každého veku: kto reve, má pravdu. A čím hlasnejšie, tým lepšie.
Vziať dieťa na ruky alebo do lona, dať mu pusu, maznať sa s ním, je rovnako dôležité ako piť a jesť.
Čítajte aj: Výchova SEBAVÝCHOVOU: Pozorujte výraz tváre dieťaťa
Nie preto, že by to bolo zdravé, ale preto, lebo to rodičov núti niečo podniknúť. Dieťa nikdy neplače bez dôvodu. V každom veku to znamená „Matka, otec spravte niečo, hýbte sa, potrebujem vás“. Často nevieme hneď prísť na to, prečo dieťa plače, každopádne ho ale musíme utešiť.
Keď plačú bábätká
Nechať dieťa dlhšie plakať je barbarské (je jedno v akom veku) a obzvlášť to platí pre bábätká . Deväť mesiacov bolo v spojení s matkou a tak to má byť aj po pôrode. Noste svoje deti, vezmite si ich do postele, reagujte na ich plač.
V maminej posteli je dieťaťu dobre
Tam je jednoducho dobre ako nikde inde. A nemusíte mať strach, že ak dieťa vezmete do postele, rozmaznáte ho a už nikdy ho odtiaľ nedostanete.
Keď plače dieťa do troch rokov
Malé dieťa a domácnosť? Tu platí - stratiť čas znamená získať ho. Keď dieťa zapojíme do každodenného chodu domácnosti, vráti sa nám to naspäť. Treba na to trochu trpezlivosti. Je dôležité, že deti necítia, že sú svojim rodičom na obtiaž.
Sú presne dve situácie, v ktorých by sme plačúce a nešťastné dieťa nemali utešovať: keď to samé nechce (ale môžme to skúsiť opäť o nejaký čas) a keď je rodič taký zúrivý, že dieťatu nemôže vo svojom stave poskytnúť útechu.
Odmietnutie utešovania zväčšuje bolesť
„Také veľké dieťa predsa neplače“, „chlapci neplačú“ tieto a podobné vety nie sú zriedkavé. Keď je dieťa naozaj veľké aby neplakalo, tak už neplače. Plačúce dieťa by malo byť okamžite vzaté do náručia. Vetám ako „nie je to vôbec také zlé“ by sme sa mali vyhýbať. „To bude zase dobré“ je oveľa lepšie.
Neprehliadnite: Uplakané dieťa: čo s tým?
Neľutovať, to zväčšuje bolesť
Keď rodičia pri každom malom pošmyknutí sa dieťa ľutujú a robia si starosti, len to zhorší situáciu. Najlepšie je ostať pokojný, utíšiť dieťa, niečím ho zaujať.
Ak vaše dieťa odniekiaľ spadne a nevie či má plakať, usmejte sa na neho, ono vstane, opráši sa a všetko je zas OK. Takisto ho neotravujte večným „pozor spadneš“, lebo by naozaj spadol.
Dieťa je bez príčiny uplakané alebo plače veľmi nahlas
Príčinou sú často:
- utešovanie ľutovaním,
- odmietnutie utešovania,
- „nemám čas“,
- časté hrešenie.
Keď neviete, prečo dieťa často plače, skúste to s maznaním sa, ale iba v prípade, ak aj dieťa chce. A nie v prítomnosti iného dieťaťa, iba ak obe naraz. Vonkoncom nie s cudzím dieťaťom v prítomnosti vlastného.
Uplakané dieťa:
hľadáte príčinu? Bolesti uší, pruh. Bolesti môžu byť tiež príčinou, ak je dieťa veľmi uplakané ( a pritom sú naplnené všetky jeho základné potreby vrátane potreby objatia), choďte s ním k lekárovi.
7 otravných viet, ktorými rodičom plačúceho bábätka vôbec nepomôžete
Držte sa týchto zásad:
Neutešovať, keď dieťa nechce
Ale môžeme to skúšať zas a znova. Nechať ho samé s jeho starosťami by nebolo priateľské.
Netúliť sa, keď dieťa nechce, ale... ...často je to v skutočnosti matka, ktorá nechce. Potom sa to musí naučiť. Ak ona stratí svoj vnútorný odstup, stratí ho aj dieťa.
Malo by sa to stať našou vnútornou potrebou utešovať plačúce dieťa. Iba ak to v nás len tak vrie, nesmieme skúšať sa ovládať a plačúce dieťa utešovať. Ak sa to opakuje, deti to zneisťuje.
Ak má vaše dieťa spokojný výraz tváre a málo plače a vy ste s ním spokojní, s veľkou pravdepodobnosťou s ním zaobchádzate správne.
Ale aj keď dieťa veľa plače, nemalo by vás zo znepokojiť. Lebo s veľkou dávkou pozornosti sa dá všetko zase do poriadku.