Malý prekladový slovník detského plaču

Eliška Fričovská | 20. marec 2017

Mnohí novopečení rodičia ani tak neriešia, či dieťatko vziať alebo nevziať do náruče, keď plače, ale hádajú, prečo je vlastne nespokojné. Nebojte sa, časom sa naučíte, „čo“ vám vlastne drobček chce povedať a dovtedy vám možno bude malou pomocou aj náš prekladový slovník. Takže, ako vlastne drobček povie...?

Čo znamená detský plač

SOM HLADNÝ! = krátky plač nízko položeným hlasom

NIEČO MA BOLÍ = hlasný, silný nárek, po prerušení ešte nástojčivejší

MAMI, OCI, JA SA NUDÍÍÍM! = nie príliš hlasný, nariekavý plač

SOM UNAVENÝ/Á... = vytrvalé pomrnkávanie nosovým hlasom

TRÁPI MA BRUŠKO, ÁNO, MÁM VETRYYY! = typicky podráždený, hlasný a vytrvalý plač

SOM NESPOKOJNÝ/Á = mrnčanie sa strieda s tichým poplakávaním

CHCEM SI POPLAKAŤ = uvoľňujúci plač (zväčša) na konci dňa

Slovo odborníka k otázke detského plaču

Vyjadrenie MUDr. Martina Gregora, pediatra a detského endokrinológa

Často sa stretávame s názorom, že malé dieťa, dojča, sa má občas nechať vyplakať. Aby si precvičil pľúcka, aby sa nerozmaznával a kdesi čosi. Ale skúste si svoje dieťa nechať vyplakať a len tak sedieť so založenými rukami a hovoriť si, veď ono ho to prejde!

Dosť dobre to nie je možné a žiadna mamička to dlho nevydrží. A to je dobre, pretože nie je žiadny dôvod, prečo by sme mali nechávať svoje deti plakať.

Materinskej lásky nie je nikdy dosť a v akom inom veku než v tom najútlejšom, kedy je dieťa najzraniteľnejšie, absolútne odkázané na matku, by sme mu mali maznanie a telesný kontakt upierať a nechať ho plakať.

Prečítajte si: Nebojte sa detského plaču! Aké sú jeho najčastejšie príčiny?

Puto medzi mamou a bábätkom

Puto medzi rodičmi, teda predovšetkým medzi matkou a dieťaťom sa vytvára už od narodenia a dojčenie je prirodzený prostriedok k posilňovaniu tohto puta. Sú situácie, kedy nie je možný telesný kontakt matky s dieťatkom ihneď po pôrode, napríklad z dôvodu nezrelosti dieťaťa, alebo ochorenia matky, sú situácie, kedy mamička nemôže dojčiť, ale silné citové puto sa napriek tomu vytvorí, hoci o pár dní či týždňov neskôr.

Toto vzájomné spojenie výrazne posilňuje tesný fyzický kontakt dieťaťa a jeho ochrancu. Dobrou pomôckou k tomu sú šatky či babyvaky. Nie je nutné nosiť dieťa po celý deň, i tri hodiny nosenia denne postačia k tomu, aby sa pozitívny efekt prejavil.

Dieťa býva pokojnejšie, má väčší pocit istoty, menej plače, má menšiu frekvenciu kolík. Na druhej strane niekedy býva problém u nosených detí s tým, že nechcú liezť, skrátka sa im z pohodlného lôžka v šatke alebo babyvaku nechce.

Prečítajte si: Vynútená pozornosť: kedy je plač dieťaťa falošný?

Ale i to sa dá ľahko prekonať. Vráťme sa však k citovému putu. Keď sa z objektívnych dôvodov nemôže vytvárať hneď od začiatku, nevadí. Citový vzťah sa utvára po celé detstvo.

Ale je preukázané, že dieťa, napríklad v dojčenskom ústave, ktoré nemá to šťastie a nedostane sa do 6 mesiacov do náhradnej rodičovskej starostlivosti a nezačne si včas budovať citovú väzbu na pestúnov či adoptívnych rodičov, citovo do značnej miery stráda, nenachádza životné istoty a v dospelosti môže prevládať jeho negatívne a pesimistické naladenie vo videní sveta navôkol.