Uplakané dieťa: čo s tým?

PaedDr. Dagmar Baluchová | 30. január 2017

Nie je plač ako plač... Aké sú jeho príčiny? Prečo vlastne novorodenci a dojčatá, plačú?

Plač novorodencov ako komunikačný prostriedok

Bábätká používajú plač spočiatku ako jediný komunikačný prostriedok. Inú formu dorozumievania zatiaľ nepoznajú. Avšak rozpoznať, či dávajú najavo, že sú hladné, smädné, unavené..., nie je ľahké. Je to „fuška“ i pre viacnásobného rodiča.

Talianski vedci chceli odhaliť, z akých príčin deti vlastne plačú a ako sa tento plač líši. Na základe dlhodobého monitorovania akustických prejavov novorodencov, z ktorých bola polovica zdravá a druhá trpela rôznymi ochoreniami, vytvorili špeciálny počítačový program.

Vedcom z univerzity Val di Aosto sa podarilo zistiť, že choré deti vydávajú zvuky na vyššej akustickej frekvencii ako zdravé. A hoci program nedokáže odhaliť, akým problémom dieťa trpí, rodičom a lekárom môže aspoň napomôcť v tom, či jeho plač súvisí s bolesťou, alebo ide o „bežný“ plač signalizujúci napr. hlad či únavu. A prípadne aj bolesť – pretože práve plač je najistejším indikátorom toho, že sa dieťatko necíti dobre.

Kedy bábätko plače od hladu a kedy od nudy

Po narodení je plač bábätka zväčša rovnaký, a preto sa ťažko určuje jeho príčina. Postupne sa však mení a mamička má šancu rozlišovať ho.

Prečítajte si: Nebojte sa detského plaču! Aké sú jeho najčastejšie príčiny?

Isté je, že deti plačú. Niektoré menej, iné viac. Čo robiť, ak sa bábätko rozplače? V prvom rade zistiť, či:

nepotrebuje prebaliť
nie je hladné, smädné
nie je mu horúco alebo chladno
nebolí ho bruško, príp. niečo iné
necíti sa dobre v danej polohe
vyľakali ho cudzí ľudia, neznámy podnet...
je príliš unavené
nechce byť samé...

Odhadom možno povedať, že novorodenci plačú priemerne 1 až 3 hodiny denne. Ich plač môže dosahovať silu až 80 dB a najintenzívnejší je na konci 2. mesiaca. Na prelome 3. a 4. mesiaca zvyčajne ustáva, a to aj z dôvodu, že centrálna nervová sústava dieťatka dozrieva natoľko, že už dokáže komunikovať aj inak.

Ako sa zorientovať v detskom plači

Skúsenejší rodičia dokážu rozlíšiť plač dieťatka.

Hlad – dieťa plače v krátkych intervaloch, skôr zastretým hlasom

Únava – mrnčanie so stupňovaným „namáhavým“ plačom

Bolesť – hlasitý nárek, ktorý sa po prerušení stupňuje (alebo aj neobvyklý plač)

Nespokojnosť – mrnčanie a poplakávanie rôznej intenzity

Nuda – približne rovnako silný nárek, miznúci po zaujímavom impulze pozornosti

Ako dieťatku pomôcť, keď plače?

Či zaberie kolísanie, hladkanie, priloženie k prsníku, či škrabkanie po chrbátiku..., musí odhaliť každá mama sama. Ak ste dieťa nakŕmili, prebalili... za pokus stojí ešte vyskúšať:

hojdanie a chôdzu s bábätkom v náručí (napr. v babyšatke) – pozor, nie však trasenie
zvuk obľúbenej hračky či monotónny zvuk spotrebiča, napr. pračky (no môže to mať aj opačný efekt)
spev (naše staré mamy to často používali ako jedinú a účinnú metódu)
hladkanie a túlenie...
cumeľ (niektoré deti majú zvýšenú potrebu sať a cumeľ im to umožňuje)

Vhodné je vyskúšať len niečo a ostať pri tom, čo na dieťatko „zafunguje“.

Prečítajte si: Nespokojné bábätko

Keď dieťatko len plače a plače...

Niektoré deti sú však od narodenia plačlivejšie. Niekedy to môže súvisieť s popôrodnou traumou, či vážnym ochorením, vo väčšine prípadov je aj tento plač fyziologický, jednoducho, treba len pár týždňov či mesiacov vydržať... (ľahko sa hovorí, že?)

Osobitnou kapitolou je podvečerný a nočný plač. Prvý je častý, dieťatko bolo celý deň v pohode a podvečer je toho naň príliš, potrebuje zo seba vydať prebytočnú energiu a spustí plač. Nárek v noci sa spája s hladom, neskôr s bolením bruška či prerezávaním zúbkov.

O tzv. nadmernom plači hovoríme, ak sa objavuje:

častejšie než 3 hodiny denne,
viac než 3 dni v týždni,
dlhšie než 3 týždne po sebe.

Na rodičov pôsobí stresujúco, vyčerpáva ich a uberá im zo sebadôvery. Sprevádza ho krik, napnutie telíčka, prepnutie končatín a červeň v tvári. Často však nemusí mať tieto prejavy ani príčiny a dieťa plače a plače.

Dieťatko plače, keď ho bolí bruško

Nadmerný plač sa zvykne spájať aj s dojčenskou kolikou i zápchou. Oba prípady je potrebné riešiť s pediatrom. Dojčenská kolika, pre ktorú sú typické kŕčovité bolesti bruška, zvykne na konci 3. mesiaca odznievať. Zápchy často vznikajú u dojčených bábätiek, ak mamičky konzumujú nevhodné potraviny, pri prechode z materského mlieka na dojčenskú výživu, či zmene mlieka.

Prečítajte si: Dojčenská kolika: musí z nej dieťatko iba vyrásť?

Pri nedojčených deťoch je riešením podávať deťom upravené mlieko, ktoré obsahuje unikátnu zmes tukov Betapol, špeciálne upravené bielkoviny a má znížený obsah laktózy. Je ľahko stráviteľné a výrazne znižuje tráviace ťažkosti detí, a tým prispieva k dňom a nociam bez plaču.

Osobitnou kapitolou je reflux. Vzniká nedostatočne pevným spojením medzi pažerákom a žalúdkom, čo spôsobuje neprospievanie dieťaťa a vracanie prijímanej potravy. Typické je vracanie po jedle, plynatosť, časté čkanie, podráždenosť, odmietanie jedla.

Reflux trápi údajne až 40 % detí do 6. mesiacov veku, väčšinou si ale nevyžaduje lekársku liečbu, len určité režimové opatrenia. V niektorých prípadoch sa deťom podáva špeciálne upravené mliečko (viac na túto tému nabudúce).

Prečítajte si: Pomoc, máme reflux!

TIP MAMA a ja:

Nechať dieťa vyplakať sa nie je najlepším riešením. Novorodenci a deti do cca 2 rokov nikdy neplačú „len tak“. Odhaliť pravý dôvod vyžaduje od rodičov úsilie, no výsledok v podobe spokojného a najmä neplačúceho dieťaťa stojí za to.

Vyjadrenie odborníka k téme - "detský plač"

O názor k téme sme požiadali aj našu spolupracovníčku, pediatričku MUDr. Martu Špánikovú.

Plač je životným prejavom dieťatka, od narodenia nám ním niečo oznamuje. Každá pozorná matka sa rýchlo naučí rozoznávať, čo ním dieťatko vyjadruje. Ak je neutíšiteľný, bolestivý, núti okolie myslieť na to, že niečo nie je v poriadku a je potrebné hľadať príčinu a riešenie.

Niekedy môže byť i výrazom určitej nezhody medzi mamičkou a dieťatkom, signalizuje nepokoj až neurózu matky či celého okolia dieťaťa. Neprítomnosť plaču, len mrnkanie má vzbudiť podozrenie na nedostatok energie u bábätka (slabý príjem tekutín, mlieka, stravy vôbec), alebo je výrazom apatie, ktorá môže znamenať vážnu poruchu zdravia.

Plač dieťatka pri určitých výkonoch (očkovanie, odber krvi či bežné vyšetrenie) v jednotlivých vývojových stupňoch je normálna reakcia na niečo nové, nepoznané, bolestivé, na nepríjemnú spomienku. Patrí vždy k určitému veku.

Ani po mnohých rokoch praxe mi nie je plačúce dieťatko ľahostajné, neberiem to neosobne. Na druhej strane viem, že to k danému veku a danej situácii patrí a neznervózňuje ma to. Snažím sa byť vždy pokojná, nad vecou, chlácholiť dieťatko (niekedy aj rodičov) a viem, že plač nakoniec prestane po vyriešení problému. Je to už raz tak, plačúce dieťa patrí k práci a životu detského lekára. O to krajší je pocit, keď vidím, že v náručí matky detský plač ustane...