Srdce domu: OBÝVAČKA
Obývačka sa v dome či byte, hlavne počas zimy, mení na menšie detské ihrisko... Detské izby izby drobcom jednoducho nestačia
Plánovanie obývačky
Trend, že má každý vo svojej izbe televíziu, je rozšírený, no u nás sme to nezrealizovali, práve preto, aby sme sa ako rodina stretli v obývačke, aby sme okrem kuchyne mali miesto, kde budeme spoločne celá rodina – pozrieme si film, rozprávku, zahráme sa, porozprávame, kde sme spolu, napriek tomu, že veľakrát manžel s dcérou pozerá film, malý sa hrá na koberci s legom, ktoré je všade a ja si hoviem v kresle a listujem časopisy.
Každý máme inú činnosť, ale sme spolu, cítime vzájomnú blízkosť. A ak chce mať niekto súkromie, má svoju izbu, my spálňu. Deti sa hrávajú vo svojej izbičke rady, ale ak sme doma všetci, automaticky sa „zgrupíme“ v obývačke.
Pravdaže, sú chvíle, keď sa niekedy aj ja „zašijem“ do spálne, no obývačka je miestom, kde si uvedomujem, že sme rodina a som vďačná za tieto spoločné chvíle. A práve preto, keď sme sa sťahovali do nového domu, som pri zariaďovaní najviac dbala na srdce domu, obývačku.
Každý z nás má iné priority a iný vkus. Podľa toho vyzerá i plánovanie bývania. No univerzálny pohľad na zariaďovanie rodinnej obývačky som zisťovala v rozhovore so skúsenou bytovou dizajnérkou Jasnou Opavskou.
Prečítajte si: Detská izba presýtená podnetmi: menej je niekedy viac. 3 tipy pre rodičov!
Farebnosť obývačky
Farebná kombinácia obývačky je dôležitá, no aj veľmi individuálna, každá rodina má iné farebné cítenie, iný vkus. „Kombinácie živých farieb sú pre obývačky v našich končinách klasikou. Ľuďom totiž vyhovuje pocit domova, ktorý v spoločnom prepojení dávajú,“ hovorí Jasna Opavská.
J. Opavská: „Čo sa farieb týka, živé farby s prímesou zelenej, oranžovej, béžovej a hnedej sú najpoužívanejšie.
Obývačky mávajú síce podobnú farebnosť, ale ich výraz býva absolútne odlišný. Je to vďaka spôsobu osadenia textílií, typu nábytku, ale i doplnkov...“
Aký nábytok do obývačky?
Pri plánovaní bývania, kde postupne pribúdajú deti, by sa po praktickej stránke hodil nábytok z laminátu. Na trhu je dnes však veľký výber nábytku z rôzneho materiálu, štýlu, v širokej cenovej škále.
J. Opavská: „Pekný interiér nie je nutné vystavať drahými kusmi nábytku. Samozrejme, ak to financie dovolia, tak dyha alebo dokonca masív sú výborným riešením.
Treba síce viac dohliadať na to, aby sa deti nehrali na stole s autíčkami, ale v prípade, že ste schopní to ustriehnuť, tak tieto materiály sú veľmi príjemné na pohľad i dotyk.“
Skrinky, komody a iné kusy nábytku v obývačke je treba chrániť tým, že drobcom nedovolíme do nich narážať a ani sa príliš rozhliadať po ich obsahu. Prístup obmedzíme špeciálnymi úchytmi, plastovými poistkami tak, aby sa deti do skriniek nedostali.
Konferenčný stolík je tiež podstatný kus nábytku, no keď sa dieťa začína učiť chodiť, mohlo by sa zdať, že je skvelým pomocníkom, ktorého sa drobček pridŕža, no opak je často pravdou.
Stolík je jeden z najrizikovejších prvkov v obývačke kvôli ostrým hranám, či skleným výplniam. Mnoho rodín konferenčný stolík odsúva na bezpečné miesto a používajú ho len, ak príde návšteva.
Z vlastnej skúsenosti viem, že to bola jediná možnosť ako deti ochrániť pre ublížením si, obzvlášť preto, že vrchná časť stolíka bola zo skla.
Prečítajte si: Izba pre starších školákov
Dôležitým kusom nábytku je sedačka
Výber sedačky býva veru náročný, veď sedačka je centrom diania. Chceme niečo pohodlné, príjemné na dotyk, na čom sa dobre sedí... Keď sme zháňali sedačku, ktorá by nám vyhovovala, v predajni sme si vybrali model z kože, sedenie s pružinami, veľkosť sme si vyskladali podľa našej potreby, so zabudovaným mini príručným stolčekom a poviem vám, je to fakt dobrá vecička.
A na čo som sa ešte nechala nahovoriť a dnes bez toho nemôžem fungovať, je taburetka s úložným priestorom. Najprv sme tam mali len deky, no keď sa naše deti začali postupne sťahovať do obývačky, vznikol tam priestor na odkladanie hračiek. Šup, šup a je upratané.
Ste zástancom látky, alebo máte radšej kožu? Niekedy je ťažké sa rozhodnúť. Keď máte veľmi malé deti, kožená sedačka môže byť dokonalým riešením.
Akékoľvek nehody, počnúc rozliatym mliekom, rozmazanou roztopenou čokoládou, jogurtom či zvyškom banánu, odstránite za okamih jednoduchým zotretím handrou.
„Kožená sedačka má nesporne mnoho výhod. Niektorí ľudia síce hovoria, že je v zime studená a v lete sa na nej potia, no podľa mojich skúseností tomu tak nie je. Ak zvolíte kvalitnejšiu kožu, prispôsobí sa teplote vášho tela a rozhodne na nej nebudete trpieť v žiadnom ročnom období.
Čo je dôležité – takmer nič sa nemôže stať a aj pri väčšej galibe nestratíte dobrú náladu. Keď bol môj syn malý, zvykol hovoriť: „To nič, mama, však? Utrieme a hotovka,“ vysvetľuje s úsmevom dizajnérka.
Ak ste zástancom látkovej sedačky, je to v pohode. Budete síce musieť dávať väčší pozor na zašpinenie, ale ak siahnete po kvalitnej látke, poradíte si s nehodami tiež.
Kvalitné látky sú dnes dosť odolné proti vsiaknutiu tekutín a dajú sa dobre vytepovať. J. Opavská: „Pre pohodu v obývačke je veľmi dôležitý tvar a veľkosť sedačky. Ak ste viacčlenná rodina, odporúčam rozložitejší tvar do L alebo dokonca do tvaru písmena U.
Vhodné je tiež vybaviť sa väčším počtom vankúšov. Nielenže pomôžu pohodlne sa na sedačke usadiť, ale sú veľmi fajn aj pri hre s deťmi. Poslúžia totiž ako malé minisedáky na zemi.“
Koberec obývačku zútulní
V „minulosti“ boli samozrejmou súčasťou obývačky koberce. Postupne prichádzal trend, kedy sme koberce z príbytkov takmer vylúčili. Ale neviem, či len ja mám pocit, že bez nich sú izby akési neútulné.
Tak som volila koberec najskôr pod konferenčný stolík, čo sa mi nesmierne páčilo, okrem dobrého vzhľadu je to praktické, lebo keď sa deti uvelebia na zemi, nemám stres, že im je od podlahy zima.
A tak som presvedčila manžela, že treba kúpiť koberec aj pod jedálenský stôl. Tento koberec síce plní hlavne estetickú funkciu, ale keď tak niekedy sedím s nohami spustenými dole, je príjemné mať pod nimi mäkko a teplučko.
Nezabudnite na čaro doplnkov, textílie, vankúše. A črepníkové kvety! Tie sú tiež vďačným estetickým doplnkom.
Prečítajte si: Keď bývajú všetci pod jednou strechou