Prvýkrát do škôlky: Žiaden rodič nedá dieťaťu to, čo mu dá, v dobrom i zlom, kolektív

Dagmar Baluchová | 31. Aug 2020
Prvýkrát do škôlky

Viete o tom, že nástup do škôlky je pre dieťa jednou z najväčších životných skúseností?

Nemá to ešte s čím porovnať, v škôlke je samo za seba a nevie, čo ho čaká. Napriek tomu to často deti zvládajú lepšie ako rodičia. 

Potrebuje vaše dieťa zázemie domova, alebo sa už nudí, podnety, ktoré mu dávate, mu nestačia a nastal čas posunúť sa? Materská škola je miesto, kde má dieťa množstvo stimulov, zážitkov i skúseností. Hovorí sa, že deti vyrastajúce v kolektíve sú odolnejšie, adaptabilnejšie a odvážnejšie. Samozrejme, každé dieťa je jedinečné, vyrastá v inej rodine a aj jeho rodičia majú iné nároky na jeho vývoj a výchovu. Nemusí mu preto „sadnúť“ hneď prvá škôlka či prvá pani učiteľka. Ale aj neskôr v živote to tak chodí, že nie všetko bude podľa našich predstáv.

Aj v škole, neskôr v zamestnaní, v kamarátskych i partnerských vzťahoch to bude najmä o kompromisoch. A škôlka je miesto, kde to všetko začína...

O tom, že škôlka je pre dieťa správnym riešením, by mali byť v prvom rade presvedčení jeho rodičia. Ak si nie sú istí, ich neistota môže ľahko prejsť na dieťa.

Plienky a škôlka – samostatná kapitola

Priznávam, toto bola moja nočná mora. S každým dieťaťom sme sa s manželom vytrápili. Každé išlo do škôlky s plienkami. Mala som obavy, čo povedia učiteľky. Našťastie, stretla som sa s pochopením a radou: „Nebojte sa, do mesiaca budú bez...“ A naozaj.

Detváky vidiac svojich kamarátov, ako svorne chodili na malé záchodíky, zbožňujúc splachovanie a umývanie rúčok voňavým mydielkom raz-dva prišli na to, že bez plienky je lepšie. Jednoducho, tým deťom to raz „docvakne“ a pochopia to. Iba my dospelí z toho robíme občas vedu.

Nerozpráva a ide do škôlky?

Aj o tom by som mohla písať traktáty. Moje dcéry začali rozprávať neskôr. Keď som sa jednej pani učiteľky spýtala, čo je horšie, či to, že moja najmladšia dcéra všetkému rozumie, ale nerozpráva, v škôlke sa do všetkého zapája, nikdy za rodičmi neplače ALEBO nech radšej rozpráva, plače za nami, neakceptuje učiteľky, robí scény... Učiteľka mi odvetila, že prvá možnosť je lepšia.

Dnes je z našej miniškôlkarky osemročná slečna a ústa sa jej nezavrú. Samozrejme, že sme si prešli aj logopédiou a nie je ešte všetko stopercentné, ale dali sme jej čas a „netlačili sme na pílu“. U trojročných detí je dôležité, do akej miery rozumejú. Najprv musia mať veľkú pasívnu slovnú zásobu a až potom začnú rozprávať.

Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko...

Čo ma vo výchove najviac prekvapilo, je tvrdohlavosť detí. Vždy som si myslela, že malé detičky sú tvárne bytosti a že stačí jemné usmernenie a „dieťa pochopí“. Opak bol pravdou. Vzdor, vzdor a vzdor. Naša najmladšia sa pol roka do škôlky vyvážala v kočíku, hoci už mala tri roky. Jednoducho odmietala chodiť pešo, pred škôlkou si sadla na zem a bolo.

Tri dni som z toho bola nervózna. A čo myslíte, pamätá si to niekto? Ani učiteľky, ani ona, iba ja. Netreba teda riešiť veci, ktoré sú len dočasné a RAZ im bude koniec.

Na strane druhej som za čo najskorší nácvik samostatnosti. Tam v jedálni sa ukáže, ktorá maminka svoje dieťa dlho kŕmila a obliekala a umývala... Dvojročné dieťa už dokáže  jesť lyžicou, piť z pohára, vyzliecť si časť oblečenia, niektoré odevy si aj obliecť samo, uložiť veci na miesto (napr. papučky patria do skrinky na chodbe, čiapka na poličku...). Chce to len cvik. Každý deň. Neustále povzbudzovať dieťa, aby sa každým úkonom stávalo samostatnejšie.

Pred nástupom do škôlky cielene nacvičujte odlúčenie

Nebojte sa nechať každý týždeň najprv na hodinu, neskôr na dve, či tri drobca u starých rodičov alebo u ľudí, ktorým dôverujete. Vždy sa pekne rozlúčte, sľúbte, že sa poň vrátite a neobzerajte sa. Tento nácvik oceníte každé ráno v materskej škole. Uvidíte, vaše dieťa ani nezaplače, pretože sa nebude báť, že by ste sa nevrátili. Naučili ste ho dôverovať vám.

TIP MAMA a ja

Niektoré deti si pomerne dlho pletú ľavú a pravú topánočku. Nakreslite alebo nalepte im do topánky slniečko rozdelené na dve polovice, ktoré spojením vytvoria jeden obrázok. Môže to byť aj autíčko, srdiečko či hocičo iné rozdelené na dve časti.

Spánok a škôlka

Niektoré detičky zvládnu ako-tak dopoludnie v škôlke. Horšie je to s popoludňajším spánkom, čo mnohé mamičky, ak sú doma s mladším súrodencom, vedie k tomu, že dieťa jednoducho na obed vyberú zo škôlky a spí (alebo aj nespí) doma.

Pedagógovia tento krok neodporúčajú, pretože malé dieťa ešte potrebuje spať aj popoludní a čím skôr si zvykne na celodenný režim v škôlke, tým lepšie. Ak však máte obavy, že vaša dcérka či syn to so spánkom v škôlke nedajú, nevzdávajte to hneď. Nepomôže obľúbený plyšák či vankúšik? Nemohlo by mať zo začiatku cumlík, ak je naň zvyknuté? Hľadajte s pedagógmi riešenie, pýtajte sa, aké rituály majú v triede, akú rozprávku čítajú ap. Dajte tomu čas. 

Veci do škôlky vyberajte spolu

Je toho dosť, čo bude drobček v škôlke potrebovať. Každá materská škola má svoje zoznamy, ale všeobecne sú pri nástupe potrebné papučky, pyžamko, hygienické potreby (hrebeň, uterák, kefka, pasta, pohár), náhradné oblečenie, vrátane bielizne a ponožiek, príp. gumákov.

Skúste vyberať také vzory na oblečení, ktoré dieťa obľubuje, napr. ak je to chlapček  a má rád dinosaury, autíčka, vsaďte na to. U dievčat zvyčajne víťazia princezničky, víly a podobné bytosti. Pokúste sa aspoň niečo do škôlkarskej výbavy vybrať spolu v obchodoch.

Mama vie najlepšie

Verte dieťaťu, ale i sebe. Každá mama najlepšie pozná svoje dieťa. Ak cítite, že to vaše „malé“ je skutočne ešte príliš nezrelé na nástup do škôlky a môžete s ním ostať doma (a je to rozhodnutie vás a aj manžela, nie iba vaše), nechajte ho doma.

Vek 3 rokov je u nás odporúčaný. Sú však deti, ktoré sú do škôlky vhodné aj v dvoch rokoch, niektoré až v štyroch. Vždy to treba aspoň skúsiť. Dohodnúť sa s vedením zariadenia na návšteve s dieťaťom na hodinku, na dve. Drobec tak môže vidieť, ako sa deti hrajú, majú iné hračky ako doma, ale i to, že pani učiteľku musia počúvať ako maminku a tatinka. Uvidí tiež, že v škôlke je veľmi fajn a môže tam mať veľa nových kamarátov.

Nikdy drobca škôlkou nestrašte

Je to miesto, kde strávi podstatnú časť dňa. Je to miesto, kde bude mať prvých kamarátov, možno i prvé lásky, prvé zážitky bez rodičov, ktoré si možno bude pamätať po celý život. Sú to úplne nové skúsenosti, pretože sila kolektívu je veľká. Žiaden rodič nedá svojmu dieťaťu to, čo mu dá, v dobrom i zlom, kolektív. A v tom je táto skúsenosť jedinečná a neprenosná. Doprajte ju aj svojmu dieťaťu. 

Čo by malo 3-ročné dieťa pri nástupe do škôlky vedieť?

V závislosti od jeho mentálnej a rečovej úrovne by malo poznať svoje meno, pozdraviť, poďakovať, malo by sa pýtať na WC, pokúšať sa samostatne jesť i obliekať. Malo by rešpektovať cudziu autoritu (učiteľku), nemalo by byť precitlivené na cudzie prostredie a svojím správaním by nemalo ohrozovať seba ani ostatné deti. 

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: