Pripravení do škôlky? TOTO by deti mali vedieť

spracovala: Marika Koscelníková, odborná spolupráca: PaedDr. Jaroslava Barčíková | 25. Aug 2020
pripravení do škôlky

Má dieťa osvojené tieto návyky a zručnosti?

Nastal deň D. Vaše dieťa ešte veľmi netuší, čo ho čaká. Ale vy viete. A už pár dní možno rozmýšľate – zvládne to? Vie všetko, čo má vedieť? Nebude vytŕčať? Nepošlú mi ho obratom domov, lebo...? Len žiadne obavy, skúsenosti hovoria, že deti zvládajú nástup do škôlky lepšie ako ich rodičia. 

Vstup do akejkoľvek väčšej detskej komunity predstavuje pre dieťa významný okamih v jeho živote. To, ako bude zvládať tento prechod z rodinného prostredia, „odpútanie sa od blízkych vzťahových osôb“ do materskej školy, závisí aj od vnímavosti rodičov, emocionálneho „nastavenia“ dieťaťa, výchovného pôsobenia i hodnôt rodiny. 

Netreba zabúdať na psychomotorický vývin a predovšetkým aspekty zrelosti v motorickej, poznávacej a rečovej rovine. Všetky tieto kľúčové oblasti, ako aj miera ich rozvoja, závisia od podnetného rodinného prostredia a môžu byť ukazovateľmi pripravenosti „na akej úrovni sa aktuálne dieťa nachádza. 

Aby bolo „premostenie“ z rodiny do škôlky čo najoptimálnejšie, je žiaduce, aby  malo dieťa osvojené isté návyky a zručnosti primerané vývinovému obdobiu.  

Je samostatné?

Dnešné mamičky už spoľahlivo vedia z literatúry alebo internetu, čo by ich dieťa malo zvládnuť, skôr ako nastúpi do škôlky. V neposlednom rade aj samotné materské školy uvádzajú na svojich webových stránkach kritériá – čo by dieťa pred nástupom malo vedieť. 

Návyky a zručnosti sa vzájomne prelínajú a ovplyvňujú sa. Inak povedané, všetko so všetkým súvisí. Túto prepojenosť si môžeme jednoducho „ilustrovať“ na konkrétnych príkladoch. 

V rámci sebaobslužných činností by sa malo vedieť dieťa najesť samostatne aspoň lyžicou, či  piť z pohára. Nemusí však ešte vedieť jesť s príborom. 

Dokáže sa samo najesť a obliecť?

Ide o motorické zručnosti, ktoré nám môžu napovedať, ako je na tom dieťa v oblasti jemnej motoriky. Napríklad ako uchopuje lyžicu, ktorú ruku prednostne pri tom používa, resp. ako sa vyvíja oblasť laterality, aký je tonus a obratnosť malých svalových skupín prstov a hornej končatiny, aká je koordinácia, čo zase môže súvisieť s dodržiavaním čistoty pri jedení. Popri trénovaní týchto zručností nadobúda dieťa aj stravovacie návyky, učí sa istým pravidlám v sociálnom kontexte. Napríklad  by nemalo pri jedení odbiehať od stola, nepozerať  televízor, jedávať na mieste, ktoré je na to určené. 

Od úrovne hrubej motoriky, rovnováhy a koordinácie sú závislé aj ďalšie činnosti súvisiace so sebaobsluhou. Napríklad obliekanie a vyzliekanie jednoduchého odevu, obúvanie a vyzúvanie topánok. Pri zdokonaľovaní jemnej motoriky sa neskôr naučí zaviazať si šnúrky na topánkach alebo plnohodnotne zapnúť gombíky na svetri, čo ešte pred nástupom do škôlky vedieť nemusí. Ideálne však je, ak si tieto zručnosti aspoň precvičuje. Motorika je v celom tomto ponímaní dôležitým elementom. Súvisí aj s hygienickými návykmi. 

Bez plienok

V období tretieho roka dieťa začína postupne ovládať všetky svalové skupiny, najmä kostrové svaly a zvierače, s čím sa spája schopnosť ovládať vylučovanie. S nástupom do škôlky by už malo vedieť ísť samostatne na toaletu, a po jej použití si automaticky umyť ruky s mydlom. Samozrejme, v tomto veku ešte stále môže dôjsť k malej „nehode“, čo je pochopiteľné.

Netreba sa báť na to upozorniť pani učiteľky, že je to ojedinelá záležitosť, pretože v  prípade častejšieho výskytu je možné rozlíšiť, či dieťa nemá iný problém. Teda psychického pôvodu, keď môže byť tento jav dôsledkom sekundárnej neurotizácie na podklade napr. separácie od rodičov, či iných fyziologických ťažkostí.  

Precvičovanie jemnej motoriky 

V súvislosti s jemnou motorikou si môžeme všímať činnosti dieťaťa  ako napr. drží ceruzku, vie pracovať s papierom, pokrčiť, trhať ho na kúsky, ako dokáže lepiť, resp. či chápe vlastnosti lepidla, učí sa s ním pracovať. V tejto fáze poznáva rôzne materiály, pracuje s pieskom, plastelínou, presýpa, rovná, stavia kocky, navlieka koráliky na špagát, vie prevliecť šnúrku cez dierku.

Ku kresbe hlavonožca pribúda trup, hlava a končatiny, ale aj táto zručnosť je veľmi individuálna a závisí od vnútornej motivácie a stimulácie dieťaťa. V tomto ponímaní je motorický komponent na ceste k zrelosti veľmi dôležitý, pretože ak má dieťa v tomto smere problémy, limituje to aj jeho schopnosť sebaobsluhy.

pripravení do škôlky

Toto už viem

Štandardné zdravé dieťa by malo byť schopné zapamätať si napr.:

  • tri čísla
  • vedieť vyhľadať známy predmet na obrázku podľa predlohy
  • zrakovo odlíšiť iný obrázok v rade rovnakých obrázkov
  • poznať základné farby, poskladať obrázok zo štyroch častí
  • vedieť diskriminovať pojmy napr. hore – dole, malý – veľký (priestorová orientácia)
  • poznať kruh a štvorec
  • zoradiť tri prvky podľa veľkosti a iné. 

Pri precvičovaní týchto dispozícií sa trénuje aj schopnosť niekoľko minút udržať pozornosť a zamerať ju na jednu činnosť, napríklad pri hre, manuálnej činnosti alebo počúvaní krátkej rozprávky a pod. 

Reč škôlkára

Rečové schopnosti sú ďalším vážnym predpokladom úspešného začlenenia dieťaťa do kolektívu rovesníkov. Reč je verbálnym prostriedkom, pomocou ktorého dieťa zdieľa svoje pocity, formuluje jednoduché myšlienky a vyjadruje svoje potreby. 

Od úrovne oromotorických schopností, slovnej zásoby, špecifických daností a stimulácie v rodinnom prostredí, závisí aj stupeň rozvíjania týchto kompetencií.  Nie je ojedinelým javom, že nám pribúdajú deti s oneskoreným alebo špecificky narušeným vývinom reči. Ak máme akékoľvek pochybnosti a dieťa okolo 2 rokov stále nerozpráva alebo je reč nezrozumiteľná, naopak nerozumie verbálnym inštrukciám, nemali by sme situáciu podceňovať a v rámci včasnej intervencie vyhľadať odbornú logopedickú starostlivosť. 

Dočasné odpútanie a vzťahová väzba

Už v úvode článku sme sa zmienili o emocionálnom „nastavení“ dieťaťa, ktoré je podmienené výchovou v rodine. Ak je od raného detstva milované a prijaté, sú uspokojované jeho emocionálne potreby, zažíva pocit bezpečia, pripútania k vzťahovej osobe, vie, že niekomu a niekam „patrí“ buduje si základňu bezpečia. Táto citová stabilita a istota sa stáva kľúčom k lepšej odolnosti voči zmenám, ktorým je vystavené na ceste k socializácii.

Pomáha mu prekonať stav dočasného odpútania, separácie od blízkej osoby a táto emocionálna výbava sa pretavuje do následných sociálnych interakcií dieťa v kolektíve. Napriek tomu má rodina stále dominantnú funkciu, slúži mu naďalej ako prístav bezpečia, do ktorého sa môže vrátiť a kde nájde oporu. Postupne sa identifikuje s rolou škôlkara, vrstovníka, kamaráta, učí sa pravidlám nažívania v komunite a rešpektovaniu autority. 

Hrajte sa s dieťaťom

Podporný „servis“ môžeme deťom ponúknuť v podobe rozvíjania všetkých  hore uvedených oblastí. Určite je dobré byť vnímavým rodičom, nestrašiť dieťa škôlkou, v prípade, že neposlúcha a sme nahnevaní. Sme si predsa vedomí toho, že tam skôr či neskôr nastúpi a takéto konanie môže byť kontraproduktívne. Odborne, ale aj osobne, ako matka dvoch detí, si myslím a  prax mi to často potvrdzuje, že tým najprirodzenejším nástrojom ako dieťa „pripraviť“ na škôlku je hra.

Tá predstavuje zmysluplnú aktivitu a činnosť, prostredníctvom ktorej od raného detstva poznáva svet okolo seba a učí sa. Hra vo svojej hĺbke ovplyvňuje všetky roviny, ktoré sme spomínali. Rozvíja pohybový, emocionálny, motivačný, poznávací, komunikačný a sociálny aspekt. Preto sa s deťmi hrajte čo najviac.

Kedy radšej nenastúpiť o škôlky?

Všetky uvedené zručnosti a návyky, ktoré  by malo dieťa ovládať pred nástupom do materskej školy, sú akýmsi manuálom intaktných detí. Netreba však  zabúdať aj na deti, ktorých vývin nie je úplne štandardný a sprevádzaný zdravotnými alebo inými ťažkosťami vyplývajúcimi z prostredia a podmienok, v ktorých boli vychovávané.

Ako špeciálnej pedagogičke mi nedá podotknúť, že sú medzi nami aj deti, ktoré majú dlhodobé zdravotné oslabenia, bývajú často choré, majú alergie, potravinové intolerancie, metabolické problémy, mentálne alebo senzorické zdravotné znevýhodnenie či genetické zaťaženie. Aj tieto deti majú právo socializovať sa a byť súčasťou systému. 

Je veľmi dôležité zvážiť všetky pre a proti, čas nástupu a vhodnosť predškolského zariadenia, ktoré plne bude reflektovať špeciálne potreby dieťaťa. Je vhodné obrátiť sa na odborníkov v oblasti včasnej intervencie, ktorí poskytujú podporu rodinám s deťmi v ranom alebo rizikovom vývine. Ak váhame alebo máme obavy, či to dieťa zvládne z akýchkoľvek dôvodov, nemáme potrebný citový odstup, je vhodné poradiť sa so psychológom, prípadne iným odborníkom. 

Odborná spolupráca: PaedDr. Jaroslava Barčíková špeciálna pedagogička,  neurovývinová terapeutka INPP  Diagnostické a terapeutické centrum  Euspe v Žiline

EUSPE Źilina

www.euspe.sk

Newsletter

Zaregistrujte sa do newslettra a získajte prístup k novinkám: