Čo by mali deti zvládnuť? Toto by mali vedieť predškoláci!

Prosím, ďakujem, dobrý deň, prepáčte – vaše dieťa by už malo poznať základné pravidlá slušného správania a aj pri stolovaní by sa malo do určitej miery správať podľa etikety.

Jesť príborom už vedia aj štvorročné deti celkom dobre. Pozor však treba dať na jedno: Veľmi hanblivé deti mávajú často veľké problémy pri nadväzovaní kontaktov s cudzími.

Ak nechcú podať ruku vzdialenej tete alebo ju pozdraviť, nie je to znak nezdvorilosti, ale hanblivosti. Dieťa vtedy nenúťte, ale dajte mu čas, aby si na novú osobu zvyklo.

Prečítajte si: Čarovné slovíčka: Prosím, ďakujem, dobrý deň...

Poznať svoje krstné meno a priezvisko je v tomto veku už prirodzené. Ideálne je, ak dieťa ovláda aj adresu svojho bydliska. Pre prípad, keby sa niekde zatúlalo, je dobré, ak vie vymenovať oporné body v okolí bydliska, ako napríklad budovy alebo park. 

Samostatne sa obliecť, obuť sa, pozapínať gombíky a zapnúť zips. Toto sú jednoduché úkony, ktoré by sme mali učiť malého predškoláka. Môžeme tak predísť stresu, ktorý by mu mohlo spôsobiť zistenie, že v šatni zostal posledný a ešte stále nie je úplne nachystaný na vychádzku.

Aj keď dnes existuje veľa druhov detskej obuvi na suchý zips, viazanie šnúrok je zručnosť, ktorú by mal zvládať každý budúci prvák. Na trhu je množstvo didaktických hračiek (napr. veľká drevená topánka so šnúrkou), pomocou ktorých nácvik vaše dieťa hravo zvládne.

Prečítajte si: Čo by mali deti zvládnuť? Toto by mali vedieť najmenší!

Už v štyroch rokoch by malo dieťa zvládnuť obslúžiť sa pri použití toalety samo. Aj keď deti obvykle potrebujú s utieraním zadočka pomoc až do piatich či šiestich rokov, učte ich, aby to dokázali robiť aj samy.

Dievčatká by ste mali učiť utierať sa vždy spredu dozadu, čiže od pošvy ku konečníku, a nie naopak. Postarajte sa i o to, aby sa pre dieťa stalo samozrejmosťou spláchnutie a dôkladné umytie rúk mydlom a vodou po každom použití toalety.

Sprostredkujte dieťaťu – samozrejme bez toho, aby ste mu nahnali strach – aké nebezpečné môžu byť autá a motorky a že cesta nie je ihrisko.

Najdôležitejšie pravidlá by malo dieťa ovládať čo možno najskôr: Nesmieme prejsť cez priechod na červenú, pri prechode z jednej strany cesty na druhú musíme hľadať priechod pre chodcov a skôr, ako naň vkročíme, sa musíme poriadne pozrieť vľavo i vpravo. Deti žijúce v meste by mali byť vychovávané k disciplíne dôslednejšie, aby vedeli pravidlá spoľahlivo dodržiavať. 

Prečítajte si: Deti a dopravná výchova: 5 tipov na hry vonku

Dieťa by ste mali naučiť aj to, že na ulici číhajú rôzne nástrahy. Jednoduchšie ako trpezlivé vysvetľovanie sú, samozrejme, hrozby „ak sa budeš rozprávať s cudzími, zoberú ťa do auta“ alebo „ak budeš odo mňa utekať na ulici, odnesú ťa zlodeji detí“.

Tie však môžu mať nepredvídané dôsledky na psychiku vášho drobca. Kým niektoré deti sa proti stále opakovaným planým hrozbám stanú imúnne, iné sa začnú báť úplne všetkých dospelých bez rozdielu.

Z prvých sa tak stanú potenciálne obete, lebo podceňujú nebezpečenstvo, z druhých môžu vyrásť deti uzavreté a nesmelé. Takže chce to naozaj trochu času a trpezlivosť.

Pri každej možnej situácii vysvetľujte deťom, že neznámy človek je KAŽDÝ dospelý, ktorého nepozná. Rozprávať sa s niekým, koho nepozná, aj ak ho oslovuje menom, aj ak vysvetľuje, že prišiel, lebo ho poslala mama, a ísť s ním kamkoľvek je zakázané!

Naučte dieťa, že vždy má právo povedať „nie“, keď sa necíti dobre. A platí to voči známym i cudzím. Umožnite mu, aby sa podieľalo na rozhodovaní v rodine, najmä ak ide o veci, ktoré sa ho priamo týkajú.

Berte vážne jeho názory, akceptujte, ak je to len trocha možné, jeho oprávnené NIE alebo NECHCEM. Tým budujete u dieťaťa základy odolnosti voči manipulácii, ale i prípadnému sexuálnemu zneužívaniu.